KOMJATNÁ. „Ako kmeňový hráč Ružomberka som sa v lete vrátil do svojho materského klubu Sokola Komjatná.
V pláne bolo hosťovanie v Dunajskej Lúžnej, avšak podľa nového prestupového poriadku dva transfery počas jedného termínu neprichádzali do úvahy. „Preto som pol roka hral doma,“ vysvetľuje 20-ročný futbalista, ktorý pod Čebraťom bol aj oporou bronzovej „sedemnástky“.
„Bola to pre mňa nová skúsenosť, s množstvom zážitkov. Zahral som si s chalanmi z dediny, v ktorej žijem. Mám veľmi príjemný pocit, že som bol nápomocný.“
Má výrazný podiel na jesennom primáte
V Sokole sa Samo preorientoval z ľavého beka na špílmachera tímu. Na pleciach tohto mladíka bola dirigentská taktovka v strede poľa.
Dlhoročný obranca bol platný aj v koncovke, sám nastrieľal sedem gólov, ďalšie zase svojim súputníkom pripravil. Má výrazný podiel na jesennom primáte Komjatnej v „dvojke“. „Je to menší zázrak,“ tvrdí Lacko pri pohľade na tabuľku.
„Nikto s nami nerátal. Pred sezónou sa futbal v Komjatnej nachádzal v obrovskej neistote, hrozil mu dokonca zánik. Nemal kto hrať, chýbali hráči, Sokol zvažoval, či pošle prihlášku do súťaže. A zrazu nás na zápasy chodilo osemnásť-devätnásť.
Vyhrali sa prvé tri kolá a všetci sme sa zbláznili, prišla obrovská eufória. Aj ľudia začali na nás chodiť. Základom bola vynikajúca partia. Keďže mužstvo bolo bez trénera, kolektív si dokázal všetko riadiť a ukočírovať sám. Bolo tu úžasné, ani sme si neuvedomovali, že Komjatná hrá bez kouča. Až v závere prišiel Štefan Jančo. Samozrejme, je to prínos.“
Môže si vyberať si z niekoľkých ponúk
Samuel Lacko ako žiačik stál najprv medzi žrďami. „Na nejakom školskom turnaji si ma všimli Ružomberčania,“ oprašuje futbalista svoje spomienky.
„Dostal som sa do družstva Mojmíra Šrobára. Stále ako brankár. Potom však prišiel Libor Koníček, keď on začal pravidelne chytať, mňa tréner posunul do poľa. Stal sa zo mňa stopér, neskôr stredný záložník i útočník. Napokon mi prischol post ľavého obrancu.“
Druhá trieda by mala byť pre Lacka iba prechodnou zastávkou pred odletom do futbalových výšin.
„V Komjatnej som sa cítil perfektne, zatiaľ sa ale nemôžem udomácniť v takejto súťaži. Momentálne neviem, kde skončím v druhej alebo v tretej lige, všetko je otvorené. S návratom do Dunajskej Lúžnej nerátam, s jej vedením som trošku na nože. Sú ponuky z Rohožníka, z Devínskej Novej Vsi i z Liptovského Hrádku. Čakám, že ešte nejaké oslovenia prídu. Rád by som konečné rozhodnutie urobil do konca kalendárneho roka a zimnú prípravu už začal s mužstvom, za ktoré budem hrávať,“ uzavrel Samuel Lacko, v „civile“ poslucháč 2. ročník Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, kde si zvolil aprobáciu učiteľstvo a trénerstvo.
Dodajme, že futbal hrávajú aj Samovi starší bratia – Tadeáš v Devínskej Novej Vsi a Dávid v Komjatnej.
