LIPTOVSKÝ JÁN. Jeho zamestnávateľom bol vtedy Ján Strachan, majiteľ koliby v Liptovskom Jáne. Napriek tomu, že od nešťastnej dovolenky bývalého kuchára uplynulo už päť rokov, J. Strachan ho stále považuje za súčasť svojho tímu.
Teraz bývalý kuchár pracuje v rámci projektu chránených dielní na Mestskej polícii v Liptovskom Mikuláš. Jeho úlohou je sledovať kamerový systém v meste.
Majiteľ koliby ešte na sklonku uplynulého leta usporiadal v Liptovskom Jáne rezbárske sympózium s názvom Drevené kráľovstvo.
Na druhý ročník podujatia prišli remeselníci z Poľska, Česka a medzi iným aj Adam Bakoš, jeden z najlepších rezbárov na Slovensku. Z piatich kubíkov dreva vytvorili tri svište, lesnú vílu, svätojánsku mušku, orla, netopiera, anjela aj včelu.
Najdrahšia bola busta konskej hlavy
Vrcholom podujatia boli majstrovstvá v rýchlorezbe, keď remeselníci museli pracovať na čas. Na opracovanie dreva motorovými pílami mali štyridsať minút. Potom nasledovala dražba a z predaja sôch získali 3 770 eur. Najviac kupujúci ocenili bustu konskej hlavy, za ktorú jeden z dražiacich zaplatil 1 500 eur.
Myšlienkou celého podujatia nebola len zábava, ale aj charita. Vydraženú sumu peňazí, ktorá bola podstatne vyššia ako pred rokom, potom venoval J. Strachan bývalému kuchárovi.
Peniaze použije na potrebné rehabilitácie
Na sympózium prišiel aj Róbert Bartko, nevyrezával, ale bola tam ako divák.
„Prišiel som hlavne kvôli zábave a priateľom, nevyzvedal som, kam pôjdu peniaze z dražby. Nakoniec ma rozhodnutie majiteľa veľmi milo prekvapilo,“ povedal bývalý kuchár.
Peniaze plánuje minúť pre svoje zdravie. Pravidelne chodí na rehabilitácie do Kováčovej a pobyt, ktorý mu prepláca poisťovňa, na dostatočnú regeneráciu nestačí. Asi desať dní si potom dopláca z vlastného vrecka.
„Za jeden deň tam nechám približne 70 eur, takže peniažky sa veľmi rýchlo rozkotúľajú.“
V ťažkých chvíľach pomohli aj kamaráti
Róbertovi sa zmenil celý život na dovolenke. Keď bol s manželkou v egyptskej Hurghade, posledný deň skočil do bazéna tak nešťastne, že si zlomil krčný stavec.
Nasledovala operácia ešte v Egypte, potom asi štyri mesiace liečby v ružomberskej nemocnici a rehabilitácia v Kováčovej.
Tá trvala asi jeden a pol roka. Niečo z pobytu uhradila poisťovňa, nestačilo to. V náročných chvíľach mu veľmi pomohli aj kamaráti a rodina.
„Bez nich by som taký dlhý pobyt kúpeľoch finančne neutiahol. Veľkou oporu mi v najťažších chvíľach bola manželka Monika,“ dodal.
Musel sa učiť základné veci
Po nešťastnom páde ostal Róbert pripútaný na invalidný vozík. Opísal, že prvé dni po nehode neboli ľahké.
Róbert bol v podstate po krk paralyzovaný, necítil si nohy ani ruky. Začínal od začiatku, musel sa učiť základné veci, ako sa pohybovať, byť samostatný, ako skoordinovať pohyb nôh a rúk.
Zdravotný stav sa mu ale postupne zlepšuje, jednou nohou dokáže hýbať lepšie, druhou síce slabšie, ale vracia sa mu citlivosť.
R. Bartko povedal, že pokrok závisí od toho, či človek naozaj chce na sebe pracovať .
Založili tradíciu s charitatívnym odkazom
„Doma mám rehabilitačný stroj, na ktorom každý deň cvičím. Keď potrebujem radu, tak poprosím fyzioterapeutku, ktorá ma usmerní. Pousilujem, pretože pre môj pohyb sú teraz dôležité ruky, ktorými ovládam vozík, musím sa preto držať v kondícii.
J. Strachana pred organizovaním prvého sympózia inšpiroval vlastný brat, ktorý niečo podobné pripravoval v Ždiari. Oslovilo ho ale aj ľadové kráľovstvo, presnejšia Tatry Ice Master na Hrebienku vo Vysokých Tatrách.
„Chceli sme ale, aby podujatie malo aj hlbšiu myšlienku, teda charitatívny odkaz. Myslím, že sa nám podarilo založiť peknú tradíciu. Dôkazom bolo množstvo ľudí, ktorí sa tu za tri dni vystriedali.“
Podujatie by chceli rozšíriť. „Nie je preto vylúčené, že sa dočkáme aj rezbárov z exotických krajín,“ povedal hlavný organizátor a aj vládca Dreveného kráľovstva J. Strachan.
