LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Divadelníci v jeho rodnej obci Paludza, ktorá dnes už neexistuje, keďže ju zatopili vody priehrady Liptovská Mara, sa tri roky po vzniku republiky rozhodli pre hru svojho krajana Ivana Stodolu Čaj u pána senátora.
Na jednom z predstavení bol i režisér Slovenského národného divadla v Bratislave Ján Jamnický, ktorý hneď po opone zašiel za ochotníkom Matejkom a ponúkol mu angažmán v profesionálnom divadle.
Na konkurze zabudol všetko, čo mal povedať
Vyše 250 uchádzačov o miesto herečky či herca sa teda v roku 1949 zišlo na konkurze, na ktorý dostal pozvánku i Adam Matejka a na tieto chvíle si neskôr takto zaspomínal.
„V chodbe divadla bolo tak nafajčené, že by ste mohli sekeru zavesiť do vzduchu a nespadla by. Zmocnila sa ma tréma, ktorá trvala až do chvíle, keď sa spoza dverí ozvalo moje meno. Vošiel som dnu, vystúpil na javisko a spustím pripravený monológ z hry Čaj u pána senátora. Lenže do môjho monológu mi mala kontrovať žena, a keďže sa nik neozval, splietol som sa a v tú ranu aj zabudol všetko, čo som mal povedať. Ukrutánsky som sa zahanbil a poďho dolu z javiska. Andrej Bagar vtedy za mnou zakričal, kde idem. Ani som sa neobzrel, len som zakričal, že domov.“
Andrej Bagar ho chcel zadržať, aby dačo zarecitoval, no dohodli sa na speve. Celá miestnosť sa otriasala, keď zatiahol Ja som bača veľmi starý. Nakoniec sa ho Bagar opýtal: „Dobré, aké máš zamestnanie?“ „Prepytujem šuster.“ „Odteraz nebudeš obuvníkom, ale hercom.“.
Prorocké slová majstra Bagara sa nenaplnili na sto percent.
Adam Matejka od roku 1960 pracoval ako obuvník v opravovni v Liptovskom Mikuláši. Je pravda, že dosky, ktoré znamenajú svet, okúsil i profesionálne.
V rokoch 1949 až 1959 bol členom Dedinského divadla, po jeho zrušení začas pôsobil i v Krajovom divadle v Trnave. V roku 1953 si ho všimli filmári a ako svojrázna epizódna postava sa odvtedy na striebornom plátne či v televíznych inscenáciách objavoval tridsať rokov.
Zahral vyše sto postáv a postavičiek
Tých postáv a postavičiek – sedliakov, dedinských starcov, kostolníkov, pastierov, poštárov a podobne – stvárnil vyše stovky. Hodno spomenúť jeho prvý film Pole neorané, z tých významných Dáždnik svätého Petra, Pieseň o sivom holubovi, Obchod na korze, Pacho, hybský zbojník, Nevera po slovensky, Noční jazdci.
V hereckej tvorbe vychádzal Adam Matejka zo svojich vlastných životných skúsenosti. Veď vyrastal v biede, vyučil sa v obuvníckej dielni, dva roky pracoval v belgických čiernouhoľných baniach, všetky strasti prekonával húževnatosťou a vytrvalosťou a prirodzeným dramatickým talentom.
Adam Matejka sa narodil pred 110 rokmi, 21. novembra 1905, v Paludzi, skonal v Liptovskom Mikuláši 21. apríla 1988. Na bytovke na Bottovej ulici, kde býval, má pamätnú tabuľu.
Autor: Pavol M. Kubiš
