LIPTOVSKÝ JÁN. Prehliadka jedinej sprístupnenej jaskyne z trojice Stanišovských jaskýň je zakaždým iná z viacerých dôvodov. Návštevníci nekráčajú po betónových chodníkoch a schodoch, neosvetľuje ju dlhý had žiaroviek.
Každý dostane vlastnú čelovú lampu a magickú atmosféru tak svetlami vytvárajú sami návštevníci podľa veľkosti skupiny. V každom ročnom období je iná, hlavné slovo má voda. Napríklad v zime zdobia vstupné časti ľadové stĺpy. Prehliadka je ale pohodlná a bezpečná, pokojne aj pre rodiny s deťmi. Po jaskyni sprevádzajú ostrieľaní jaskyniari, ktorí vedia pohotovo zareagovať na akékoľvek otázky. Výklad prispôsobia tomu, akú skupinu majú.
Museli splniť náročné podmienky
Stanišovskú jaskyňu neprevádzkuje štát, ale súkromníci. Takto fungujú na Slovensku iba štyri jaskyne vrátane tej v Jánskej doline.
„Pred ôsmimi rokmi si ju prenajala spoločnosť Peter Vaněk, dobré služby. Museli sme splniť všetky podmienky Štátnej ochrany prírody, Štátneho banského dozoru, dohodli sme sa s majiteľmi pozemkov, urbárom v Smrečanoch,“ opísal jaskyniar Peter Holúbek, ktorý návštevníkov tiež sprevádza.
Vstup do Malej Stanišovskej jaskyne sa nachádza neďaleko parkoviska na konci rekreačnej oblasti v Jánskej doline. Jaskyniarsky domec nemožno prehliadnuť, nedávno pribudol drevený strážca, nadrozmerná socha netopiera.
Liečivé účinky jaskyne
Prehliadka trvá približne 45 minút až hodinu, čas strávený v jaskyni ujde ale oveľa rýchlejšie. Jaskyňa bola dlho voľne prístupná, poznačilo ju vyčíňanie človeka. Z kvapľov sa vyrábali rôzne predmety, napríklad aj popolníky. Jaskynný sinter pripomínajúci mliečne blato oškrabovali, pretože malo liečivé účinky, svedčia o tom odtlačky ľudských rúk. Zaujímavosťou je, že aj dnes sa jedna z veľkých farmaceutických spoločností snaží vyvinúť liečivo na báze jaskynného sintra.
Pri výklade sa napríklad dozvedáme, že jaskynný priestor okrem vlhkosti vyniká aj čistotou, je niekoľkonásobne sterilnejší ako operačné sály v nemocniciach.
Čo človek zničil, dnes vyvažujú ukážkami jaskyniarskej lopoty pri bádaní v podzemných priestoroch. Steny jaskyne doslova poznačili ľudia tým, že sa na ne podpisovali. Posvätnosť jaskyne to dehonestuje, ale na druhej strane dokladá, kto v nej hľadal úkryt. Jasne vidieť podpisy skrývajúcich sa ruských študentov, židov, nápisy v nemčine, maďarčine alebo záhadné znaky pripomínajúce runové písmo.
Po piatich rokoch projekt úspešne funguje
Prehliadka Malej Stanišovskej jaskyne je zaujímavá alternatíva pre tých, ktorým prekáža nával v známych prístupných jaskyniach v Liptove. Aj keď turisticky prístupná jaskyňa v Jánskej doline sa za päť rokov už stala súčasťou regionálneho turizmu a v sezóne majú jaskyniari spievodcovia plné ruky práce. Klasické prehliadky pritom niekoľkokrát v roku upravia, naposledy pripravili napríklad dušičkovskú prehliadku.
„Je to životaschopná vec, projekt funguje,“ doplnil Peter Laučík.
„Pridanou hodnotou je napríklad aj to, že vstupy nie sú obmedzené na počet návštevníkov. Ak príde aj jeden človek, sprievodca ho do jaskyne zoberie,“ vysvetlil.
Najnižší výskyt vzácneho plesnivca
Jaskyňa bola hlavne miestnym známa od nepamäti. Prvý prieskum jaskyne urobil v roku 1720 Juraj Bucholtz. V roku 1904 ju vedecky opísal maďarský prírodovedec T. Kormoš. Zaznamenal, že pri jaskyni, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 760 metrov, je najnižšie položené miesto v Uhorsku, kde rastie plesnivec. Dnes tam už nerastie.
Jaskyne boli pre svoju tajomnosť vždy obľúbeným námetom pre legendy. Podľa jednej z nich, pochádza v roku 1849, ukrývali Szentiványovci, maďarskí šľachtici z Liptovského Jána, v jaskyni uhorskú kráľovskú svätoštefanskú korunu pred cisárskymi alebo intervenčnými ruskými vojskami.
