BEŠEŇOVÁ. S myšlienkou výstavby malej vodnej elektrárne priamo v obci Bešeňová sa domáci nestotožnili. S výstavbou nesúhlasila ani susedná Liptovská Teplá. Ľudia vtedy verili, že ich nesúhlasný postoj, ktorý zdieľali aj obe obce a orgány ochrany prírody, stačia na to, aby investor, ktorým je spoločnosť Grenkraf so sídlom v Bešeňovej, zo svojho zámeru ustúpil.
Pred dvoma rokmi verili tomu, že je dobojované. Medzičasom ale ružomberský okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal stanovisko, správu o hodnotení vplyvov elektrárne na životné prostredie. Výsledok bol jasný. Stavba, ktorá má pretnúť rieku Váh asi 1300 metrov od vodnej nádrže Bešeňová, nebude mať podľa úradu negatívny vplyv na životné prostredie.
Obce, úrady a ľudia sú proti
Vyjadrovali sa odborné inštitúcie, obce, obyvatelia. S výstavbou elektrárne nesúhlasili alebo mali vážne námietky, napríklad aj Štátna ochrana prírody, Správa Tatranského národného parku, ministerstvo životného prostredia.
Elektráreň má preťať rieku Váh v zastavanej časti obce pri novopostavených rodinných domoch. Nad haťou sa zdvihne úroveň vodnej hladiny, vzdutie hladiny nad ňou výrazne spomalí tok rieky.
Obyvatelia Bešeňovej a Liptovskej Teplej zdôrazňovali, že nechcú žiť pri mŕtvej vode bez života. Obávajú sa, že dôjde k zvýšeniu hladiny podzemných vôd v štrkovom podloží, následkom čoho môže zaplaviť pivnice.
Pod elektrárňou chce investor koryto rieky zas prehĺbiť. Ľudia sa boja toho, že podzemné vody klesnú a ich studne a tepelné čerpadlá prestanú fungovať. Ani argument, že elektráreň ochráni domy pred storočnou vodou, ich nepresvedčili. „Povodeň sme tu od výstavby Liptovskej Mary nemali,“ zhodli sa ľudia.
„Odporúčanie stavať elektráreň nás prekvapilo. Súhlas dalo päť zainteresovaných, až 26 stanovísk bolo odmietavých, okrem toho sa pod petíciu proti výstavbe podpísalo dvesto ľudí,“ povedal tesne po vydaní rozhodnutia Jaroslav Slušňák, poslanec Obecného zastupiteľstva v Bešeňovej a zároveň iniciátor petície.
Požiadali o vydanie územného rozhodnutia
Investor, spoločnosť Grenkraf, požiadala v lete o vydanie územného rozhodnutia obec Liptovský Michal. Spoločný stavebný úrad má obec v meste Ružomberok, preto má žiadosť na stole tamojší úrad. Podľa jej vedúcej Zuzany Benčovej investor nepredložil kompletný návrh, mal nedostatky a stavebné konanie prerušili, do stanovenej lehoty musí úradu predložiť chýbajúce dokumenty.
„Po doplnení dokladov budeme v územnom konaní pokračovať, oznámime jeho začatie v zmysle stavebného zákona účastníkom konania, dotknutým orgánom. Konečné rozhodnutie úrad zatiaľ nevydal,“ povedala Benčová.
Rieka Váh je v štvrtom stupni ochrany
Investorovi chýba povolenie na zásah do mokrade, ktorou je rieka Váh. V úseku od Bešeňovej po vodnú nádrž Krpeľany je v sústave Natura 2000 a platí tu štvrtý stupeň ochrany. Zásah do Váhu povoľuje Okresný úrad v Žiline, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja. Investor sa naň obrátil koncom októbra.
„Konanie na našom úrade stále prebieha, nebolo ešte ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci,“ povedal Štefan Geisbacher zo žilinského oddelenia ochrany prírody.
Ekológ spochybnil rozhodnutie úradu
Na negatívne dosahy malej vodnej elektrárne poukázal aj ekológ Juraj Topercer, vedecký pracovník Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici. Zapojil sa do procesu vydávania rozhodnutia pre zásah do mokrade a na úrad poslal nesúhlasné stanovisko.
Rovnako ako aktivisti z Bešeňovej, aj on poukázal na rozpory v odporúčaní, ktoré vydal Okresný úrad v Ružomberku. „V procese posudzovania vplyvov elektrárne na životné prostredie prišla väčšina, až 26 dobre vyargumetovaných nesúhlasných stanovísk. V príkrom rozpore s nimi úrad elektráreň odporučil,“ zdôraznil Topercer.
Stanovisko úradu ekológ spochybnil. „S úplnou väčšinou najzávažnejších argumentov v stanoviskách sa náležite nevysporiadal, nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a rozhodnutie nie je vydané na základe dostatočných podkladov ani najlepších vedeckých poznatkov,“ povedal.
„Z hľadiska biogeografie, ekológie a ochrany prírody by výstavbou elektrárne došlo k podstatným zmenám v riečnom ekosystéme rieky Váh. Významne by sa zhoršil ekologický stav rieky a stav zachovania všetkých európsky významných druhov a biotopov,“ zdôraznil ekológ.
Úsek je kvalitný a vyhľadávaný revír
Zámer elektrárne sa nepáči ani miestnym rybárom. Úsek od výpustu pod vyrovnávacou nádržou Bešeňová po most v Liskovej funguje ako revír s režimom chyť a pusť. Revír je známy po celkom Slovensku, športoví rybári si pochvaľujú jeho kvalitu. Elektráreň by územie výrazne znehodnotila.
„Je tam krásna rieka, krásna príroda,“ odkázal rybár. „Výborný úsek a krásne rybárčenie s trofejnými pstruhmi potočnými aj dúhovými. Tak nádherné a bojovné ryby som nikdy nevidel,“ opisujú skúsenosti rybári.
Kompromisom by mohlo byť rozdelenie rieky
O vydanie územného rozhodnutia investori požiadali Obec Liptovský Michal.
Starostka obce Elena Tuková povedala, že rozhodnutie o umiestnení stavby bude vydané len za predpokladu, že stavba bude v súlade s platnou legislatívou a nebude poškodzovať obyvateľov aj susedných obcí. S vodohospodárskymi stavbami má profesionálne skúsenosti, pretože 18 rokov pracovala úseku štátnej vodnej správy a problematiku vníma ja z tohto pohľadu.
„Obec Liptovský Michal, požiadala investorov, aby namiesto prihaťovej malej vodnej elektrárne navrhli derivačnú elektráreň. V prípade derivačného kanála sa časť vodného toku využíva pre turbíny a ďalšia časť by zostala bez zásahu. U prihaťovej sa vlastne prehradzuje celé koryto vodného toku“, opísala starostka možnosť kompromisného riešenia.
Poukázala aj na to, že na ľavom brehu rieky sa nachádza ekologická záťaž, stará skládka zarastená rôznou vegetáciou. „Investori ju prisľúbil vyčistiť a územie upraviť“, povedala starostka.
Chcú chrániť rodinné domy pred povodňou
V čase, keď zámer výstavby elektrárne v obciach prerokovávali s obyvateľmi na verejných zhromaždeniach, zástupca investora Pavol Krivoš povedal, že v takej nepriateľskej atmosfére pokračovať nebudú. Po dvoch rokoch ale požiadali o vydanie územného rozhodnutia.
„Je pravda, že sme to povedali. Potom sme však so spoločníkmi prekonzultovali ďalší postup, nakoľko proti výstavbe sú traja-štyria občania Bešeňovej a nejde im o skutočný odpor voči stavbe, ale voči jednému spoločníkovi,“ vysvetlil Krivoš.
Krivoš poukázal aj na to, že novopostavené domy v Bešeňovej sa nachádzajú v záplavovom území. „Súčasné koryto nevie previesť storočnú vodu bez ujmy na majetku ľudí, ktorí majú v tomto území postavené rodinné domy. Výstavba elektrárne rieši aj túto skutočnosť. Odpovedať na tento problém slovami, že za 50 rokov sa nič nestalo je maximálne nezodpovedné,“ povedal Krivoš.
Investor už požiadal o vydanie územného rozhodnutia, ktoré potrebuje získať pre stavebné povolenie. Úrady ale ešte nerozhodli o tom, či sa elektráreň môže v Bešeňovej postaviť.
