LIPOVSKÉ SLIAČE. V súťažnom ročníku 2007/2008 Milan Lupták doviedol 1. OFC do V. ligy. Teraz má znovu sľubne našliapnuté k primátu v I. triede.
Ako ste sa opäť ocitli v Liptovských Sliačoch?
– Je tu určitá paralela s predchádzajúcim obdobím. Vtedy som prišiel ratovať dorast a v ďalšej sezóne 2005/2006 som už s ním postúpil do IV. ligy. Potom to isté sa mi podarilo s mužmi...
Sliačanskí funkcionári ma oslovili v marci, mužstvo bolo vtedy v I. triede štvrté od konca. Hlavnou úlohou bola záchrana a tú sme s predstihom splnili. Predtým som bol v Komjatnej a myslím si, že zostala tam za mnou dobrá robota, veď môj bývalý tím je teraz na čele II. triedy.
Pred ôsmimi rokmi vás po postupe nečakane v Sliačoch poslali k vode. Nezaprisahali ste sa vtedy, že už nikdy nestúpite do tamojšej futbalovej rieky?
– Človek, aj keď cíti krivdu, musí sa dokázať povzniesť. A v športe to platí dvojnásobne. Na Sliače som nezanevrel, naopak mám teraz možnosť dokázať, že v minulosti, keď ma odvolali, sa tí ľudia mýlili. Je to veľká výzva. Ak to chlapci dotiahnú do postupu, bude to pre mňa ohromná satisfakcia.
Čo všetko sa v 1. OFC udialo, keď z mužstva potácajúceho sa na spodných poschodiach sa stal suverén jesene?
– Už na konci predchádzajúcej sezóny sme išli ako píla. V lete sa vôbec neprestalo trénovať, mužstvo do prípravy vstúpilo bez akejkoľvek prestávky.
Povedali sme si, že chceme hrať o popredné priečky, o postupe pred začiatkom súťaže nebola však ani zmienka. Do kádra sa vrátili niektorí bývalí hráči – brankár Matúš Mrva, ktorý v 1. OFC naposledy chytal ešte za mojej éry, po zahraničnej anabáze Marián Bruk, z Likavky Peter Sališ, Juraj Adamčiak, no i ďalší, ktorí dlhšie nehrávali.
Základom nášho úspechu bola disciplína. Chlapci pochopili, že bez tvrdej kondičnej makačky a technicko – taktickej prípravy sa ďalej neposunú. Preto dôraz som kládol na rozvoj vôľových vlastností. Nové zmýšľanie sa premietlo aj do správania na ihrisku. Sliače sa stali možno najslušnejším mužstvo súťaže, bez jedinej červenej karty a s minimom žltých.
Do sezóny ste vleteli gólovou kanonádou s Východnou (7:0), no hneď v 2. kole si chalani „narazili hubu“ v Liptovskom Jáne (1:3). Prečo?
– Ja vždy vravím, že aj zlý výsledok je na niečo dobrý. Vtedy, ak sa z neho poučíte. Zápas v Liptovskom Jáne bol pre nás špecifický, chýbali nám až štyria kľúčoví hráči.
My sme silní v kompletnom zložení, ozajstná kvalita, to je jedenásť mien. Ani o jednom viac. Preto stále tvrdím, že potrebujeme ešte dve-tri posily.
Viac asi mrzia dve domáce remízy so súpermi z dolnej časti tabuľky – so Smrečanmi (1:1) a Ľubochňou (3:3). Mohli ste mať o štyri body viac. Čo vy na to?
– Samozrejme, že tieto straty škrú. Ale keby mi však bol niekto v lete povedal, že Sliače budú zimovať s päťbodovým náskokom, neveril by som mu.
Len jeden zápas sme prehrali a dva remizovali, ostatné sa skončili našim víťazstvom. Takže musí vládnuť spokojnosť. Súhlasím, že tie remízové stretnutia nám z viacerých príčin nevyšli.
Na ktorých hráčoch ležala hlavná ťarcha zodpovednosti?
– Bol to brankár Matúš Mrva, ďalej Marián Bruk, Marek Sršeň, Peter Sališ a Miroslav Gejdoš. Som rád, že po zranení a zhruba polročnom výpadku sa postupne do niekdajšej formy dostáva Daniel Frič.
Čo spravíte preto, aby Liptovské Sliače neboli len polčasovým kráľom?
– Všetko máme vo svojich rukách. Okrem Liptovskej Kokavy, so všetkými súpermi z prvej osmičky hráme doma. Je to výhoda, no mám z nej aj trochu obavy. K nám chodia všetci brániť, betónovať. So Sliačmi nikto nechce hrať otvorený futbal, bojí sa, že kondične odpadne.
Celú zimu mám už dôkladne premyslenú, je dohodnutých až osem prípravných stretnutí na umelej tráve v Ružomberku, mužstvo pôjde aj na sústredenie. Nič nechceme nechať na náhodu, druhá polovica sezóny spravidla býva náročnejšia. Verím, že na jar potvrdíme najvyššiu hernú kvalitu i kondičnú dominanciu. O potrebe doplnenia kádra som už hovoril.
Aká je súčasná futbalová klíma v Liptovských Sliačoch?
– Veľmi prajná a plná odhodlania. Klub klape ako má. Je to veľká zásluha prezidenta 1. OFC Milana Friča a nášho futbalového predsedu Tomáša Oravca. Aj realizačný tím A mužstva naplno šliape – jeho vedúci Daniel Kelčík, či zdravotníci Jozef Gejdoš a Mária Borsíková. Veľmi si, želám, aby po kvalitnej zimnej príprave sme sa všetci spoločne tešili z úspechu. Bol by to aj krásny darček k jubileu. V budúcom roku futbal v obci si pripomenie 70. výročie.
