LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Zaliezť do medvedieho brlohu, posedieť si v tatranskej útulni, preliezť tmavou úzkou plazivkou, alebo sa zahrať na objaviteľa skamenelín budú môcť návštevníci najmodernejšieho múzea na Slovensku. Nachádza sa v Liptovskom Mikuláši, v historickej budove bývalého jezuitského kláštora.
Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva je jediné svojho druhu na Slovensku. Pred štyrmi rokmi ho zatvorili a pustili sa do rozsiahlej rekonštrukcie. Priestory prestavali doslova od pivnice po podkrovie. Pokračovali aj trocha vyššie, pretože na streche pribudla moderná panoramatická rozhľadňa.
Do fungovania prírody doslova vťahuje
Otvorenie sa im podarilo napasovať tak, aby pripadlo na 85. výročie založenia múzea. Vybavením, prostredím a spôsobom, akým približuje fascinujúci svet prírody, môže smelo konkurovať svetovým moderným múzeám. Návštevníka doslova vťahuje do skrýš chránených zvierat, tajomného sveta jaskýň, vesmíru, zvukov lesa a radosti z objavovania.
„Verím, že naše dielo prispeje k výchove verejnosti v oblasti životného prostredia, úcte k životu a ochrane prírody. Environmentáne problémy tu máme a človek dostáva možno poslednú šancu správať sa na planéte pokornejšie. Naša expozícia zoširoka ukazuje to, čo je v živote dôležité,“ povedala Dana Šubová, riaditeľka múzea.
Múzeum sme si pozreli ešte pred otvorením. Čo návštevníkov čaká, sa pozrite vo fotogalérii.
Pozrite si fotogalériu >>
O vzácnom náleze roky netušili
Perlou a pýchou múzea sa stala zrekonštruovaná kostra jaskynného leva. Objav vzácnej kostry majú na svedomí jaskyniari z Liptovského Trnovca, našli ju v Medvedej jaskyni v Západných Tatrách ešte v polovici 80. rokov minulého storočia.
„Dlho ju považovali za kostru jaskynného medveďa. Až posledné výskumy ukázali, že sa mýlili, ich objav bol oveľa významnejší,“ opísala Šubová.
Na území Európy a Ázie sa našlo najviac desať takto zachovaných kostier a slovenský nález sa zaradil medzi tie rekordné.
„Je jednou z najväčších kostier jaskynného leva aké poznáme. Ďalšia výnimočnosť spočíva v nadmorskej výške nálezu. V takto rozsiahlom stave sa nikde tak vysoko kosti leva nenašli,“ povedal Martin Sabol z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorý viedol paleontologický výskum.
Vzácne nálezy dostávajú mená, liptovskí múzejníci mysleli na slovenského národovca Ľudovíta Štúra a jeho 200. výročie narodenia. Unikátneho jaskynného leva pomenovali Ľudo.
Jaskyniarstvo vyšperkovali do detailov
Na kompletnú prestavbu a vynovenie expozície získalo múzeum dotáciu z eurofondov, časťou prispelo aj ministerstvo životného prostredia, pod ktoré múzeum patrí. Celkovo do neho investovali 9,6 milióna eur.
Z pivníc urobili expozíciu jaskyniarstva, ktorá je jedinou na Slovensku. Počuť v nej vodu stekajúcu po kvapľoch a tvoriacu prostredie podzemných krás. Návštevníci si môžu vyskúšať pocit jaskyniara a prejsť po tmavej úzkej chodbe. Aby bol pocit čo najreálnejší, prejsť ju možno iba po štvornožky. Súčasťou expozície je dokonca kópia vstupného portálu do pustovníckej jaskyne v Skalke pri Trenčíne alebo trojrozmerný model rozsiahleho systému jaskýň v Krakovej holi.
Pod strechou urobili Rainerovu útulňu
Podkrovie venovali vysokohorskému prostrediu a človeku v ňom. Na Kriváni kedysi ľudia nehľadali slobodu či výhľady na Liptov, hľadali tu drahé kovy. V masíve Kriváňa sa ťažilo v niekoľkých baniach, dokonca štôlňa Terézia sa nachádzala tesne pod vrcholom. Múzejníci pripravili podrobnú mapu Kriváňa odhaľujúca málo známu históriu.
V novovytvorených podkrovných priestoroch sa nachádza kópia najstaršej tatranskej útulne, dnes známej ako Rainerova chata. „Mala by nám pripomínať začiatky turistiky na Slovensku,“ vysvetlila Šubová.
Samotné inštalovali modernej a interaktívnej expozície zabralo rok náročnej práce samotných múzejníkov, remeselníkov a výtvarníkov. Na otvorenie najmodernejšieho slovenského múzea si návštevníci ešte chvíľu počkajú, oficiálne sprístupnenie plánujú múzejníci na prvú polovicu januára.
