LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Patrik Jurík pochádza z Pribyliny a je študentom – štvrtákom na Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku.
„Šikovný chlapec,“ zhodnotil študenta aj Milan Daniš, riaditeľ školy.
Patrik sa totiž zúčastnil krajského kola Zenitu v elektronike a skončil prvý. Okrem neho na tretích miestach sa umiestnili štvrták Tomáš Kuchárik a druhák Damián Filo. Škola mala aj ďalšie úspešné umiestnenie v tej istej súťaži, ale v kategórii webdizajnu, získali ho Ján Kuraňko a Ján Makúch.
„Zenit v elektronike robíme už niekoľko rokov, prakticky od jeho vzniku, tohto roku aj vo webdizajne,“ povedal Milan Daniš.
„Tieto súťaže organizujeme radi, pretože študentov motivujú, vždy sa umiestňujú na prvých miestach v krajských, ale aj celoslovenských kolách. Organizovať súťaž na vlastnej škole je náročné, pretože škola potrebuje mať na ne vybavenie. My ho máme, a tak chceme tieto súťaže podporovať. Navyše, povzbudzujeme i motivujeme aj učiteľov týmto smerom.“
Test mal veľa chytákov
Krajské kolo v elektronike sa skladalo z troch častí. Prvá bola teoretická, súťažiaci písali test. V druhej bolo treba pripraviť návrh plošného spoja v programe Eagle a tretia časť bola praktická, v ktorej študenti mali osadiť plošný spoj a oživiť ho.
Čo bolo pre Patrika Juríka najľahšie a čo najťažšie na súťaži?
„Najľahšie celá praktická časť, pretože ma elektronika baví, je skutočne mojou záľubou,“ odpovedal chlapec.
Teoretický test bol vraj najťažší, pretože podľa neho bolo v ňom veľa chytákov. Inak úžasné poznanie – so študentom sa veľmi príjemne rozprávalo.
Čo priviedlo chlapca k elektrotechnike
Z rozhovoru vyplynulo okrem iného, ako má rád svoju školu, vie veľmi jasne pomenovať jej silné i slabšie stránky, je na ňu hrdý. Elektrotechniku mal rád od malička a tak trochu mu k nej ukázal cestu aj otec. „Ocko je elektrikár, niečo som pochytil od neho a postupne som si k elektronike vybudoval taký vzťah, že som ju šiel študovať,“ rozhovoril sa Patrik.
„S pomocou majstra zo školy som si, napríklad zostrojil funkčný zosilňovač už na začiatku druhého ročníka. Doteraz hrá.“
Študent v rozhovore veľmi oceňoval, že škola ho učí pre život cez konkrétne práce:
„V štvrtom ročníku si vyberáme ročníkový projekt. Zvolíme si tému, k nej urobíme potrebnú dokumentáciu a zariadenie aj zostrojíme. Samozrejme, učíme sa aj „predať“, teda projekt prezentovať.“
Patrik Jurík uvažuje aj o svojej budúcnosti v spojitosti s elektronikou. Plánuje v štúdiu pokračovať na nejakej vysokej škole elektrotechnického zamerania. Kým sme sa však rozišli, vytiahol z vrecka elektronický minipinpong, ktorý zostavil na krajskom kole a vysvetlil na ňom, čo je to plošný spoj a ťuk-ťuk svetielko-loptička skákala zo strany na stranu.
