Futbalisti ŠKM Liptovský Hrádok druhú sezónu „kopú“ tretiu najvyššiu futbalovú súťaž.
RUŽOMBEROK. V lete mužstvo prevzal tréner Ján Haspra ml., ktorý v jesennej časti s chlapcami získal 26 bodov (8 výhier, 2 remízy, 5 prehier), s ktorými „zimuje“ na 5. mieste.
Je aktuálne umiestnenie dôvodom na spokojnosť, alebo koľko bodov vám k nej chýba? – oslovili sme 46-ročného kouča.
– Keďže ja som, od prvej chvíle, čo som začal trénovať, známy maximalista, o spokojnosti nemôže byť reč. Chceli sme viac, patriť do prvej trojky, kde mužstvo počas sezóny aj smerovalo. Podľa mňa, až sedem bodov sme stratili zbytočne. Preto ma mrzia výsledky niektorých zápasov. Pomerne mladý tím má však právo aj na kolísavé výkony. Zároveň ma teší, že herný prejav mužstva bol veľmi slušný.
Určite škoda posledného kola, keď ste doma podľahli Žarnovici 0:1. V prípade víťazstva by bol Liptovský Hrádok bodovo na tom zhodne ako tretie Námestovo a štvrté Kalinovo. Čo vy na to?
– To bol smoliarsky zápas, v kuse sme boli lepším tímom, ale pochovali nás nepremenené šance. Potom prišla 93. min. a súper po štandardnej situácii skóroval. Mužstvo však odohralo viac takých stretnutí, keď futbalovo súpera prevýšilo. Napríklad aj s jasným lídrom tabuľky Martinom si chlapci zaslúžili tri body, no po bezgólovej remíze získali len jeden.
Ktorý zápas jesene možno označiť sa najvydarenejší?
– Vystúpení, kde sme dominovali, bolo viac. Najvyššiu kvalitu mal už spomínaný duel s Martinom, ktorý priniesol vynikajúci futbal. Aj v Kalinove som bol na svojich hráčov hrdý, hoci sme prehrali 0:1.
Na čo by ste chceli čo najskôr zabudnúť? Bol to výprask 1:5 v Makove?
– Asi áno. Trošku sme tam nezvládli defenzívne činnosti. Napriek tomu výsledok neodráža dianie na ihrisku. Bol to veľmi zvláštny zápas.
Kto z hráčov vyčnieval?
– Naše mužstvo je zložené z domácich starších a skúsenejších futbalistov a mladých chalanov, ktorí prišli zväčša na hosťovanie z Ružomberka. Z tej prvej skupiny by som vyzdvihol Michala Hošeka, Jána Podolského a Ľuboša Boreka. Naším najlepším hráčom bol z mladých Matej Lovás, s dvanástimi gólmi suverénne najlepší strelec mužstva. Je to futbalista s veľkou perspektívou, sám som zvedavý, ako so svojím talentom naloží. Vpredu sme boli dosť závislí od Maťových gólov. Keď sa v niektorých zápasoch strelecky odmlčal, mali sme problémy. Všetci mladí, čiže aj Peter Lovás, Juraj Vrlík, Filip Hajduk a brankár Erik Krivulčík boli prínosom. Veľmi milo ma prekvapil práve Krivulčík, napriek mladíckosti vyrástla z neho opora medzi žrďami.
Ako sa vám III. liga ako súťaž zalieča?
– Bol som v realizačných tímoch aj v prvej či druhej najvyššej súťaži. Z tretej ligy mám veľmi príjemný pocit, milo ma jej úroveň prekvapila. Mužstvá si túto súťaž vážia, kluby sa snažia zveľaďovať a vylepšovať svoje futbalové stánky, futbalová kvalita je takisto na solídnej úrovni.
Pre mladíkov, ktorí vyšli z dorastu, ide o veľmi dobrú súťaž. Tu si môžu chlapci dovoliť veci, ktoré už ovládajú a zároveň vstrebávajú mužský futbal.
Čo tréningová morálka?
– Začnem trošku zo širšia. Keď som skončil v Ružomberku, trochu so mnou zamávala aj frustrácia. Išiel som do III. ligy a nevedel som, čo ma čaká. Noví zverenci mi ale veľmi rýchlo vliali ďalšiu energiu do trénovania. Chalani, hoci pracujú, veľmi poctivo chodili na tréningy, schádzalo sa ich aj osemnásť až dvadsať. Napĺňal ma ich prístup, povahové vlastnosti. Veru, klobúk dole pred nimi.
V trénerskej role ste do príchodu k Belej fungovali len pod Čebraťom. Ako došlo k zmene vašej adresy?
– Bol som smutný, že už nebudem pracovať v ružomberskom klube. Ale k tomu sa nechcem vracať. Vtom ma oslovili hrádockí funkcionári. Už pri rokovaní s nimi som bol presvedčený, že moja práca bude mať zmysel. Roman Kapitáň a Miroslav Antol sú úžasní zanietenci a zároveň odborníci, ktorí futbalu rozumejú.
Aké očakávanie vkladáte do zimy? Čo vás čaká?
– S prípravou začneme 10. januára, v pláne máme tiež štvordňové kondičné sústredenie a hodne zápasov. Letná pauza bola veľmi krátka, preto od zimy si veľa sľubujem. Samozrejme, čaká nás uzatvorenie hráčskeho kádra. Chceme ho doplniť, ozývajú sa mi aj niektorí chlapci, ktorých som v minulosti trénoval.
