LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. O zimných olympijských hrách v slovenskej časti Tatier sa uvažovalo štyrikrát. V roku 1984 región Vysokých Tatier nezískal vládnu podporu a napokon nekandidoval.
Poprad sa v ére samostatnosti neúspešne pokúšal o usporiadanie ZOH v rokoch 2002 a 2006. O ZOH 2006 sa usilovalo aj poľské Zakopané. Naposledy sa o olympiáde na Slovensku hovorilo v roku 2013. Tatry a Liptov plánovali kandidovať po boku poľského Krakova. Severný sused mal byť hlavným organizátorom ZOH 2022.
Mečiara v Poprade vypískali
Podnetom na prvú kandidatúru zimných olympijských hier (ZOH) v bývalom Československu boli úspešné Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970 vo Vysokých Tatrách. Vtedajšia vrchnosť preto uvažovala o kandidatúre na rok 1984. Olympijskú dedinu plánovali vybudovať na Podbanskom, neďaleko obce Pribylina. Rozhodnutie napokon padlo na juhoslovanské Sarajevo.
Druhýkrát myšlienku organizácie ZOH v slovenských Tatrách oprášili po roku 1989. Začiatkom deväťdesiatych rokov ministerstvo školstva vypracovalo komplexný projekt kandidatúry na ZOH 2002. Úlohu spracoval popradský Atelier Olympia. V januári 1994 slovenská vláda podala prihlášku na kandidatúru a v auguste 1994 prijala ekonomické záruky na finančné krytie olympiády. Myšlienka napokon padla, keď v roku 1995 vybrali americké Salt Lake City.
Po druhom neúspechu sa Slovensko opäť uchádzalo o kandidatúru na usporiadanie ZOH 2006. Vtedajšia vláda dokonca zorganizovala referendum, či Slováci olympiádu skutočne chcú, ale keď kontroverzný premiér Vladimír Mečiar oznamoval kladný výsledok, diváci v popradskej hale ho vypískali. V hre boli ako vo všetkých prípadoch Vysoké Tatry a Liptov.
Funkcionári sa chceli zviditeľniť
Popradské mestské zastupiteľstvo sa 21. januára 1995 uznieslo na kandidatúre Popradu-Tatier na usporiadanie ZOH 2006.
V lete vznikla Nadácia ZOH Poprad-Tatry, a jej členmi boli Poprad, Kežmarok, Svit, Vysoké Tatry, Štrba a z Liptova to bolo mesto Liptovský Mikuláš, Závažná Poruba a Demänovská Dolina. Vláda 16. decembra 1997 oficiálne prerokovala správu o kandidatúre a dala súhlas na podanie kandidátskej prihlášky.
Jeden z bývalých členov prípravného výboru toto obdobie opísal:
„Za kandidatúru boli najmä politici a funkcionári v Poprade a okolí. Vycítili šance, aby sa zviditeľnili a získali čo najviac peňazí zo štátnych zdrojov. Vtedy sa nepozeralo na nejaké tie milióniky, išlo predsa o olympiádu, o Slovensko,“ zaspomínal kriticky.
Pamätník, ktorý nechcel byť menovaný, dodal, že navyše sa v tom čase vo veľkom cestovalo, pre dôležitejších ľudí nebol problém dostať do rôznych delegácií aj rodinných príslušníkov.
Pokračoval, že proti olympiádam stáli vždy ochranári. „Tých však prevalcovali politici, no viac súdnosti nakoniec ukázali členovia Medzinárodného olympijského výboru, keď Tatrám dali 19. júna 1999 košom a dali prednosť Turínu,“ doplnil.
Na také veľké podujatie Jasná nemá
Posledná kandidatúra na ZOH 2022 začala naberať jasnejšie kontúry v roku 2013. Po boku poľského Krakova mala byť najväčším centrom slovenskej časti olympiády Demänovská Dolina. Vtedajší starosta Jakub Vojtek kandidatúru komentoval, že Demänovská Dolina v súčasnosti nie je na také veľké podujatie pripravená.
„Počet parkovacích miest je nevyhovujúci, nemáme zabezpečený plynulý prejazd obcou, to znamená, že súčasný stav príjazdovej cesty je už nevyhovujúci. Pripravené sú vari len horské prepravné zariadenia a hlavné lyžiarske trate. Ale na druhej strane chýbajú záložné trate v prípade nepredvídateľných udalostí pri organizácii,“ opísal situáciu v roku 2013.
Poliaci v súvislosti s organizáciou zimných olympijských hier plánovali do roku 2020 vybudovať komplexnú cestnú sieť z Varšavy do Krakova za 3,5 miliardy zlotých.
Obe strany Tatier mala spájať železničná trať pomocou 5 kilometrov dlhého tunela. Prvotný odhad rozpočtu na organizáciu ZOH 2022 v Poľsku a na Slovensku sa pohyboval na úrovni 1,5 miliardy dolárov.
Poliaci odmietli hry v referende
Z kandidatúry napokon vzišlo potom, ako Krakov zo svojho zámeru upustil po výsledkoch lokálneho referenda, v ktorom sa až 69,72 percenta obyvateľov vyjadrilo proti usporiadaniu zimných olympijských hier v regióne.
Situácia na Slovensku bola opačná. Žilinský samosprávny kraj v decembri 2013 urobil prieskum verejnej mienky o plánovaných súťažiach v zjazdovom lyžovaní v stredisku Jasná. Až 79 percent opýtaných z Liptovského Mikuláša a okolitých obcí odpovedalo, že organizácia hier v regióne prinesie viac výhod ako nevýhod. V júli tohto roku sa v Kuala Lumpur napokon rozhodlo, že dejiskom ZOH 2022 bude čínsky Peking.
Slovenský olympijský sen sa v Tatrách zatiaľ neuskutočnil, uvidíme ale, čo prinesie budúcnosť.
