APRÍL
Dali peniaze na rozbitú cestu
Žilinský samosprávny kraj sa zľutoval nad niekoľkoročnými prosbami o opravu cesty z Liptovského Mikuláša do Bobrovca a uvoľnil peniaze na rekonštrukciu cesty. Slúži aj ľudom z Jalovca, Trsteného, Pavlovej Vsi, Bobrovčeka a Liptovských Beharoviec. Využívajú ju však aj hostia z ubytovacích zariadení v okolí a turisti, ktorí navštevujú neďalekú Jaloveckú alebo Bobroveckú dolinu.
Práce sa začali v druhej polovici júla. Oprava cesty stála župu približne 150-tisíc eur.
Lyžiarske stredisko na Hutách
Zámer výstavby lyžiarskeho strediska na Hutách predstavila žilinská spoločnosť. Stredisko by malo mať celoročné využitie, podstatnú časť tvoria zimné aktivity, v lete má turistov pritiahnuť bobová dráha a trate pre minikáry.
Najdlhšia zjazdovka by mala merať 1,5 kilometra, trate sa nad hlavnou cestou stretnú a ponad hlavnú cestu bude pokračovať. Cesta spájajúca Liptov a Oravu bude v úseku lyžiarskeho strediska prechádzať tunelom, trate pôjdu ponad tunel.
V stredisku by malo byť deväť lyžiarskych tratí s rôznou náročnosťou, dve šesťsedačkové lanovky, dva klasické vleky. Dominantu má vytvoriť najvyšší bod, na vrcholovej lúke pribudne rozhľadňa, ktorú môžu návštevníci využívať celoročne.
Razenie Čebraťa zastavili
Tunel Čebrať je súčasťou diaľničného úseku Hubová Ivachnová. S jeho razením začali stavbári ešte v jeseni roku 2014. Po krátkom čase a niekoľko vyrazených metroch práce na tuneli ustali.
Pri západnom portáli dvojkilometrového tunela vznikli vážne geologické problémy. V súčasnosti diaľničiari prehodnocujú ďalšie kroky. Do úvahy prichádza zmena trasy tunela, po úpravách by došlo k jeho predĺženiu. Pokiaľ by sa držali súčasnej trasy, vyžiadali by si to rozsiahle opatrenia na odvedenie podzemných vôd. Napriek komplikáciám ale diaľničiari tvrdia, že termín dostavby úseku to neovplyvní.
Pod podlahou kostola odkryli pohrebisko
Archeologický výskum v Kostole svätého Petra z Alkantary v Okoličnom odhalil dosiaľ nepoznané skutočnosti. Keď odstraňovali podlahu vo svätyni, ktorá sa rokmi navrstvila na 80 centimetrovú hrúbku, dostali sa k pôvodnej podlahe tvorenej len maltovou mazaninou. Odhalili pri tom menzu, základy pôvodného oltára. Výskumníci zistili, že v celom priestore svätyne sa nachádza pohrebisko. Z cirkevných záznamov vedeli o existencii krypty rádu františkánov, nemohli sa k nej ale dostať. Nachádza sa pritom len pár metrov od hlavného oltára približne v strede svätyne.
S archeológmi a antropológmi sa ju podarilo preskúmať a sprístupniť. Našli v nej pozostatky približne 50 rehoľníkov.
„Do budúcna plánujeme kryptu obnoviť tak, aby bola prístupná verejnosti,“ povedal Jozef Tomaga, správca farnosti.
Pod podlahou našli aj ďalšie hroby, vrátane detských. Prekvapivý bol ale objav dvoch kamenných hrobiek. Pozostatky patrili žene a mužovi zrejme z vyšších kruhov.
Prišli o státisícové eurofondy
Mestské Múzeum Janka Kráľa malo postaviť potrebný depozitár na skladovanie archívnych dokumentov a predmetov z veľkej dotácie z Európskej únie. Postaviť ho museli do konca októbra, pre komplikácie termín nestihli a dotácie sa museli vzdať.
MÁJ
Na Mare sa prevrátila plachetnica
Prevrátenú plachetnicu asi 700 metrov od brehu ohlásili z kempu v Liptovskom Trnovci. Na palube bola trojčlenná posádka, dvoch z nich sa podarilo vytiahnuť z vody ešte do príchodu hasičov, zachránili ich ľudia z vyhliadkovej lode. Na brehu im hasiči poskytli pomoc, obaja boli podchladení a v šoku.
Hasiči vyrazili na pomoc tretiemu členovi potopenej lode, ktorým bol jej kapitán. Ten zostal plávať s časťami plachetnice na vodnej hladine. Silný vietor ho unášal stále viac od brehu.
„Muža v záchrannej veste sa napriek sťaženým podmienkam, silnému vetru a veľkým vlnám podarilo hasičom pomerne rýchlo vyhľadať a vytiahnuť. Muž bol podchladený a dezorientovaný,“ informovala o záchrannej akcii Eva Krajčiová, riaditeľka Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši.
40 rokov Mary
Viac ako štyritisíc obyvateľov žijúcich v 732 rodinných domoch z trinástich zaplavených obcí muselo pre výstavbu priehrady Liptovská Mara opustiť svoj domov. Priehradu začali napúšťať pred 40 rokmi, 26. mája sme si pripomenuli okrúhle výročie udalosti, ktorá zmenila vzhľad regiónu.
V Hrabove pribudla nová atrakcia
V máji oficiálne otvorili pri Hrabovskej nádrži v Ružomberku kyslíkovú dráhu. Pozostáva zo šiestich stanovísk, na ktorých možno nájsť súbor prvkov na precvičenie jednotlivých partií tela. Cvičebné prvky sú verejnosti prístupné celoročne, využívať ich môžu deti aj seniori. Nájdu tu napríklad naklonený rebrík, kladinu, lavicu na cvičenie brušných svalov či prekážky na preskakovanie. Pri každom stanovišti je aj návod na správne cvičenie na konkrétnej pomôcke.
Náklady na vybudovanie vo výške šesťtisíc eur boli uhradené z dotácie, ktorú získala Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Liptov.
JÚN
Druhá vyhliadka
V navštevovanej Kvačianskej doline začalo tamojšie Občianske združenie Oblazy s výstavbou druhej vyhliadky na Kobylinách. Miesto si vybrali preto, lebo návštevník z neho hľadí priamo na Kvačianku, ktorá sa zarezáva do 70 metrov hlbokého kaňonu. Nachádza sa asi v tretine cesty z Kvačian na Mlyny Oblazy. Miestni toto miesto volajú aj Priepasť Kobyliny.
Výstavba drevenej vyhliadky nie je lacná záležitosť, tá na Kobylinách by mala podľa predpokladu stáť približne päťtisíc eur. Občianskemu združeniu sa nedávno podarilo získať trojtisícový grant, zvyšné peniaze dáva dohromady pomocou sponzorských darov či výberu dvoch percent z daní.
Viac ako dva milióny pre Liptov
V júni hostil Ružomberok výjazdové rokovanie vlády, ktorá nechala v regióne 2,2 milióna eur. Z celkového balíka mesto získalo necelú polovicu, 980- tisíc eur. Zvyšnú časť dostal Žilinský samosprávny kraj, 49 obcí a miest v oboch okresoch a dve občianske združenia.
Autor: ľk
