RUŽOMBEROK. Slovensko má jeden národný cintorín, nachádza sa v Martine a posledný odpočinok na ňom našli dôležité osobnosti našich dejín. Veľké náhrobné kamene, monumentálne hrobky, sochy sú často umeleckými dielami, ktoré dávajú miestu svojskú atmosféru. Na cintoríne sa nachádzajú aj symbolické hroby, pomník má v Martine napríklad aj Janko Kráľ, hoci sa jeho pozostatky nachádzajú na inom mieste.
Cintorín má štatút národnej kultúrnej pamiatky a zákon predpisuje pravidlá jeho fungovania a údržby. Mesto Martin dostáva z ministerstva kultúry každoročne tisíce eur na starostlivosť a zachovávanie historického výrazu areálu.
Získal aj podporu mesta
Iniciátorom myšlienky je Ružomberčan Radislav Kendera, ktorý už dlhé roky húževnato dokumentuje históriu cintorína a na ňom pochované významné osobnosti.
O zámere a potrebe priznania pamiatkovo chráneného objektu začal Kendera hovoriť pred viac ako pätnástimi rokmi. Až teraz získal podporu mesta.
Ružomberská radnica sa tento rok plánuje pustiť do prípravy podkladov pre vyhlásenie hlavného mestského cintorína za národný cintorín. Za prípravu štúdie zaplatí tritisíc eur.
„Suma zahŕňa práce spojené s vypracovaním kompletnej dokumentácie, teda vypracovanie posudkov, žiadostí, prácu s archívom, dokumentmi, odôvodnenia, príprava súpisu pochovaných významných osobností,“ priblížil Michal Praženica, asistent ružomberského primátora Igora Čombora.
Pochované významné osobnosti
Kendera zdôraznil, že cintoríny sú dôležitým svedkom dejín každej obce, mesta a národa.
„Vydávajú tiché svedectvo o ich minulosti, o kultúrnej úrovni, hospodárskom postavení a najmä o osobnostiach, ktoré sú s príslušným mestom či obcou úzko spojené. Mimoriadnu úlohu tu zohráva cintorín v Ružomberku. Sú tu pochované osobnosti celoslovenského alebo európskeho významu. Z toho vyplýva mimoriadny význam Ružomberka v dejinách Slovenska,“ vysvetlil.
Národný cintorín by mohol mať dve miesta
Národný cintorín je zatiaľ len v Martine, Kendera pripomenul, že mestá Martin a Ružomberok sú prepojené, rovnako aj ich cintoríny.
„V Martine sú pochované osobnosti hlavne z oblasti kultúry, politiky a národného snaženia, čo je len časť z celej mozaiky. Totiž bez ekonomického pohybu a podpory z Ružomberka by boli národné snahy veľakrát márne. A na ružomberskom cintoríne leží práve rad osobností, ktoré zakladali slovenský priemysel a bankovníctvo. V mnohých prípadoch ide aj o rodinné väzby,“ vysvetlil.
Vedel by si predstaviť, že by Národný cintorín tvorili dva celky, cintorín v Marine aj v Ružomberku.
„Súčasťou ružomberského cintorína je aj židovský cintorín s osobnosťami, ktoré sa zúčastnili na budovaní slovenského priemyslu, bankovníctva, politiky, vedy a kultúry. No s vyhlásením tohto významného cintorína za národnú kultúrnu pamiatku budeme taktiež spokojní,“ doplnil.
Cintorín potrebuje jasné pravidlá
Kľúčovým podkladom pre začiatok procesu vyhlásenia cintorína za pamiatku je druhá a rozšírená publikácia R. Kenderu s názvom Ružomberok, Hlavný mestský cintorín.
„Následne je potrebné podať žiadosť na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, dokazovať, vysvetľovať a argumentovať,“ podotkol.
Údržba, správa a fungovanie Národného cintorína v Martine sa riadi prísnymi pravidlami, ktoré upravuje zákon a dohliada na ne Pamiatkový úrad SR. Kendera zdôraznil, že aj Hlavný cintorín v Ružomberku potrebuje pravidlá pri pochovávaní či likvidácii hrobových miest.
„Nevhodnými zásahmi by sme mohli urobiť nenávratné škody,“ dodal.
