RUŽOMBEROK. Uplynulý utorok (26. januára) kapitán ružomberskej majstrovskej futbalovej lode zo sezóny 2015/2016 opäť vybehol na ihrisko v 60. min. prípravného stretnutia v Prahe s Duklou a o štvrťhodinu na to sa zapísal aj do streleckej listiny. O dva dni vo Vlašime odohral prvý polčas.
33-ročného ofenzívneho stredopoliara s 38 reprezentačnými štartmi sme sa spýtali, aký to bol pocit po dlhom čase zase hrať.
Preháňali sa vám hlavou aj obavy?
– Obavy sú stále. V Prahe išlo o prvý zápas, navyše na umelej tráve, no musím povedať, že bola výborná, mäkučká, dokonale odpružená. Hneď ako som vybehol na ihrisko, som to cítil.
Nad ničím som veľmi nepremýšľal, snažil som sa iba koncentrovať na hru. Prvé pocity boli celkom príjemné, hoci ani zďaleka to zatiaľ nie je ideálne. Ale to som ani nečakal.
Na čom musíte zvlášť po-pracovať, čo ešte potrebujete dobehnúť?
– Predovšetkým fyzická pripravenosť stále nie je na žiaducej úrovni. Po hernej stránke je to ako tak, ale tiež ešte s množstvom nedostatkov.
Všetko vyplýva z toho, že sa potrebujem opäť dostať do hernej praxe, čiže do ligy odohrať čo najviac zápasov. Tak, aby som si pred štartom jarnej časti mohol povedať, že stopercentná výkonnosť je na dosah.
Čo poviete na prípravné stretnutia v Prahe a vo Vlašime?
– Odkryli našu pravú tvár, ukázali, kde sa v zimnej príprave nachádzame, že sme dva týždne za Čechmi, kde jarná časť začína práve o dva týždne skôr.
V našej hre sa vyskytlo veľa nedostatkov v defenzíve a úbohá bola útočná efektivita. Vypracovali sme si pomerne dosť šancí, no za 180 minút sme strelili iba jeden gól.
V piatok (5. februára) Ružomberok odlieta na 10–dňový pobyt do Turecka, počas ktorého ho čakajú aj tri zápasy. Už sa tešíte?
– Určite. Na prírodný trávnik, na teplo. To všetko môže len blahodárne vplývať na moje koleno i celé telo.
Verím, že turecké sústredenie mi osobne veľa dá, že sa opäť dostanem do potrebného tempa a budem môcť ísť aj do kvality.
