LIPTOV. Lesníci, ochranári, poľovníci a dobrovoľníci zbierali vzorky medvedieho trusu a posielali ich na rozbor. Z nich vedci dokázali presne určiť početnosť medveďa hnedého na Slovensku, ich pohyb a pohlavie. Veľký projekt sčítania pomocou rozboru DNA trusu potvrdil to, čo odborníci vedeli už dávno, medvede putujú hlavne za potravou.
Nemožno preto povedať, koľko medveďov žije v Liptove napríklad v Jánskej doline či Trlenskej doline. Medvede sú pútnici, ak boli pred mesiacom v kukuričnom poli pri Závažnej Porube, o tri mesiace neskôr sa môžu hostiť na jarabinách na krmovisku niekde v okolí Korytnice. Medvede ich majú rady, na zemi poľovníci rozsypávajú pre zver rôzne maškrty, ako sú obilniny, kukurica alebo pekárenský odpad.
Tatranské medvede nie sú výlučne tatranské, pretože prechádzajú medzi horstvami. Slovenské medvede zas nie sú iba slovenské, pretože chodia na výlety do Poľska alebo na Ukrajinu.
Nízkotatranské sú zároveň veľkofatranské
Garantom projektu je Ladislav Paule, profesor z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Dva roky dostával rovnakú otázku o tom, koľko žije na Slovensku medveďov. Zdôraznil, že ak máme hovoriť o probléme medveďov, potom je ich počet menej informatívny údaj než hustota medveďov v jednotlivých oblastiach.
„Bez určenia poradia sú oblasti s veľkou hustotou medveďov najmä Poľana a Muránska Planina, Nízke Tatry s Veľkou Fatrou, Vysoké Tatry so Západnými Tatrami,“ vysvetlil Paule.
Profesor úmyselne hovorí o dvojiciach oblastí.
„Sú spojené a nedá sa odlíšiť, či medvede obývajú len jedno územie, alebo ide o stálych migrantov obývajúcich obe územia,“ spresnil.
Presnejšie ako poľovnícke štatistiky
Výsledky sčítania sú oveľa presnejšie ako poľovnícke štatistiky. Tie nezohľadňujú skutočnosť, že tie isté medvede sa môžu ukázať v revíroch viacerých poľovných združení.
„Výsledky nášho výskumu dokázali, že máme tých istých medveďov zaznamenaných na oboch stranách Liptova, alebo aj na Poľane a Muránskej planine. Takže nejde iba o susedné poľovné združenia, ale často o viaceré,“ spresnil Paule s tým, že to potvrdili aj výsledky telemetrie, teda sledovanie pohybu medveďov pomocou obojku s GPS.
Ľudia pre ne nachystali lákavé delikatesy
Liptáci o súžití medveďa a človeka vedia svoje. Vlani pochádzala až polovica všetkých žiadostí na odstrel medveďa z Liptova, väčšina z okresu Ružomberok. S medveďmi sa stretávajú hlavne poľnohospodári, poľovníci či turisti a hubári.
Medvede prilákali ľudia do okrajových obcí zo Západných Tatier, Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Chočských vrchov, ako aj Vysokých Tatier. Preto sú Liptov, Orava, Turiec a Poľana oblasti s ich vysokým výskytom.
Medvede využívajú to, čo im ponúka príroda, ale aj človek. Pokiaľ ich nič nevyrušuje, príroda im stačí.
Medvede dnes už nevidieť len v záveroch dolín, ako napríklad v Ľubochnianskej doline alebo na Čiernom Váhu, čiže v miestach, kde ich ešte v šesťdesiatych až sedemdesiatych rokoch vzácne pozorovali starí horári, poľovníci a ostatní pamätníci.
„Dnes sme mu pripravili delikatesy v podobe dozrievajúcej kukurice, ktorú pestujeme aj tam, kde sme ju predtým nepestovali. Okrem toho ho láka aj bohatý sortiment na krmoviskách, určený hlavne pre diviaky. A čo si môže medveď viacej priať,“ povedal Paule s tým, že medveďa dnes stretávame najmä na rozhraní lesa a poľnohospodárskej pôdy a v blízkosti ľudských sídel.
„Medveďov máme dosť, ale je potrebné podčiarknuť, že najmä s ohľadom na zmenenú potravnú ponuku sú viditeľnejšie, než by sme to očakávali,“ povedal.
Dôkazom toho, že pre medveďa je potrava hnacím motorom, je situácia z Rumunska. Tam dokázali putovať aj 50 kilometrov pre sladkú potravu v jabloňových sadoch.
Iwo prešiel za dva roky rekordnú vzdialenosť
Pavol Lenko, zoológ Tatranského národného parku, sa dlhodobo venuje výskumu medveďa hnedého. Poukázal na to, že medvede nie sú tak teritoriálne zvieratá, ako sa to doteraz prezentovalo. Preto nemožno povedať, koľko medveďov žije v liptovských lesoch.
„Teritoriálne správanie medveďov súvisí predovšetkým s presadzovaním dominancie konkrétneho medveďa v konkrétnej situácii, napríklad počas medvedej ruje, pri ujasňovaní si vzájomných vzťahov, pri ochrane mláďat, alebo pri atraktívnom a časovo obmedzenom zdroji potravy, ktorým môže byť uhynutá zver,“ vysvetlil Lenko.
Ďalším dôkazom toho, že medvede nežijú iba v záveroch nedostupných a hustých dolín, je aj medveď Iwo. Poľskí a slovenskí ochranári ho už dva roky sledujú cez satelit. Za ten čas prešiel takú vzdialenosť, že by si zaslúžil zápis do knihy rekordov.
„Jeho výskyt sme zaznamenali na takom veľkom území, ako je polovičná výmera Slovenska. Pohyboval sa na území štyroch štátov a len na Slovensku za dva roky prešiel cez viac ako 100 poľovníckych revírov,“ opísal Lenko.
Prichádzajú o pôvodné útočisko
Prirodzeným domovom medveďa hnedého je les a horské lúky. Jeden z názorov, ktorý prevláda medzi ľuďmi je aj ten, že staršie dominantné medvede mladšie vytláčajú. Potravu si preto musia hľadať pri ľudských obydliach.
Nie je to ale celkom pravda. Okrem toho, že pre medveďa je jednoduchšie kŕmiť sa na veľkých kukuričných klasoch ako malými bobuľkami čučoriedok, medvede prichádzajú o svoje prirodzené prostredie.
Lenko upozornil aj na to, že stále častejší výskyt medveďov v predhorí Liptova ovplyvňuje tiež nedostatok prirodzených miest, ktoré medveďom aj počas dňa poskytujú potravu, pokoj a ochranu.
„Takýmto útočiskom sú hlavne pôvodné a prirodzené lesy. Tie ale dnes na celom severe Slovenska miznú nezadržateľne rýchlo a ich radikálny úbytok je zásadnou zmenou aj pre medvede. Aj táto okolnosť za určitých podmienok ovplyvňuje ich správanie tak, že schádzajú stále častejšie smerom dole,“ vysvetlil zoológ.
V Ružomberku zasahoval tím trikrát
Štátna ochrana prírody zriadila špeciálny zásahový tím, ktorí zasahuje pri mimoriadne nebezpečných stretnutiach. Rozhoduje aj o tom, či je potrebný odstrel šelmy, alebo ju uspia, nasadia sledovací obojok a prevezú na iné miesto.
„V tíme sú zástupcovia všetkých relevantných organizácií, ktoré môžu danú situáciu posúdiť a vyhodnotiť, teda zástupca štátnej ochrany prírody, polície, veterinárneho lekárstva, zástupca miestneho poľovného združenia,“ povedal Milan Boroš, riaditeľ Štátnej ochrany prírody.
„Systém jeho fungovania sa v súčasnosti dolaďuje, ale v prípade, že je potrebný zásah, stačí zavolať na linku polície alebo na Štátnu ochranu prírody. Všetky kontakty vrátane polície budú v krátkom čase zverejnené na dostupných miestach,“ pripomenul Paule.
Zásahový tím bol v akcii zatiaľ 17-krát, z toho trikrát pracoval už aj v okolí Ružomberka. Jedného medveďa odchytili a v prípade dvoch medveďov museli rozhodnúť o ich zastrelení. V Chočských vrchoch, Západných a Vysokých Tatrách bol, naopak, uplynulý rok mimoriadne pokojný a tým výnimočný.
„V celom kompetenčnom území sme nezaznamenali takmer žiadne oficiálne škody spôsobené medveďom,“ doplnil Lenko.
