Princíp participatívneho rozpočtu umožňuje obyvateľom mesta podieľať sa na tvorbe a spolurozhodovať o použití časti mestských financií. Po prvýkrát ho využijú aj obyvatelia Liptovského Mikuláša.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Pravidlá participatívneho rozpočtu schválilo Mestské zastupiteľstvo v Liptovskom Mikuláši ešte v decembri minulého roku ako súčasť rozpočtu pre rok 2016.
Jeho výška je 25-tisíc eur. Koordinačnú radu tvoria spolu so zástupcom primátora všetci poslanci mesta. Jej členovia si za hlavného koordinátora zvolili Mateja Géciho, poslanca za Staré mesto.
„Beriem to ako pilotný projekt kde budeme rozdeľovať 25- tisíc eur transparentne a s občianskou spoluúčasťou na potreby občanov mesta. Pokiaľ sa to osvedčí, nič nebráni tomu, aby sme budúci rok túto sumu navýšili a ešte viac sa tak priblížili potrebám ľudí,“ povedal Matej Géci.
Volí nielen poslancov, ale aj smerovanie peňazí
Poslanec dodal, že ako koordinátor bude pristupovať ku procesu prerozdeľovania s ostatnými členmi s najvyššou zodpovednosťou. „Čaká nás veľa práce a treba sa nám do nej pustiť neodkladne,“ povedal.
Mechanizmus participatívneho rozpočtu je podľa primátora Jána Blcháča efektívny nástroj pre zlepšenie života v meste za pomoci jeho obyvateľov.
„Občan tak nielen volí poslancov mestského zastupiteľstva, ale je priamo vtiahnutý do procesu rozhodovania o prioritách týkajúcich sa mesta či mestskej štvrte, v ktorej žije,“ povedal primátor.
Časť poslaneckého zboru myšlienke neverí
Poslanec za sídlisko Podbreziny Jaroslav Čefo si myslí, že suma 25-tisíc eur je príliš nízka na to, aby participatívny rozpočet zaujal širšiu skupinu ľudí.
„Ak by bola suma vyššia, ako som o tom hovorili už keď sa schvaľovali jeho pravidlá, zapojilo by sa do neho určite viac ľudí. Vtedy by mal tento mechanizmus väčší zmysel,“ dodal. Vincent Kultán, predseda opozičného poslaneckého klubu, efektu participatívneho rozpočtu veľmi neverí, považuje ho len za marketingový ťah.
„Negatívne skúsenosti s takouto formou prerozdeľovanie verených peňazí mali obyvatelia miest nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Za efektívnejší spôsob preto považujem tradičné nástroje priamej demokracie,“ dodal V. Kultán.
Ružomberčania poznajú participatívny rozpočet už niekoľko rokov. Z prostriedkov naposledy v meste vysadili ovocné stromy, doplnili športový mobiliár, alebo osadili stojany na bicykle pred železničnou stanicou.