LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Najznámejším vynálezom mikulášskeho rodáka je automatická ceruzku, alebo plniace pero, ktoré používajú denne ľudia po celom svete. Odvtedy je anglické slovo pen odvodené od priezviska jeho vynálezcu.
E. S. Penkala sa narodil 20. apríla 1871 v Liptovskom Mikuláši, mal poľského otca a holandskú matku. Už ako mladý chlapec sa zaujímal o techniku a vo svojej malej dielni vždy čosi opravoval. Rodičia ale chceli, aby sa Eduard stal lekárom. Zapísal sa aj na lekársku fakultu vo Viedni, no cítil, že urobil zlú voľbu.
V Drážďanoch začal preto študoval chémiu a tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Emilijou, študentkou hudby.
Bratia vycítili úspech novinky
V roku 1900 sa už Penkala ženatý s Emilijou presťahoval do Záhrebu. V chorvátskom meste pracoval ako úradník ministerstva financií Rakúsko-Uhorska. Neskôr ho menovali za kráľovského technického kontrolóra a z lojality k svojej novej vlasti prijal chorvátske meno Slavoljub.
Napriek svoj práci na ministerstve a rozrastajúcej sa rodine strávil Penkala veľa hodín nad rôznymi vynálezmi. Napokon si 24. januára 1906 patentoval systém automatickej ceruzky, ktorá bola v tom čase skutočnou revolučnou novinku. Keď sa vynálezca stretol s Edmundom Mosterom, tak syn rešpektovaného chorvátskeho remeselníka spolu s bratom vycítili obrovský potenciál Penkalovho vynálezu.
V auguste 1906 tak bratia Mosterovci spolu s vynálezcom založiť spoločnosť na výrobu písacích pier.
Nastala doslova penkalománia
Automatická ceruzka sa stala totálnym hitom na domácich i zahraničných trhoch. Nastala doslova penkalománia a praktický vynález sa rozšíril po celom svete.
Nemalou mierou pomohlo fabrikantom aj šikovné reklamné logo zobrazujúce muža so špicatým nosom a veľkým uchom, za ktorým má zastrčenú automatickú ceruzku. E. Penkala si v roku 1907 patentoval svoj ďalší vynález, plniace pero.
Továreň na výrobu pier a ceruziek postupne rástla a patrila medzi najväčšie v Európe a pod menom TOZ – Penkala existuje dodnes.
Svet opustil na vrchole tvorivých síl
Vynálezca a inovátor s liptovskými koreňmi sa neskôr začal pohrávať s novou myšlienkou. Fascinovali ho priekopníci letectva, najmä bratia Wrightovci, snažil sa preto o návrh prvého chorvátskeho lietadla.
Študoval leteckú dynamiku a nechal si aj patentovať rad vynálezov či konštrukčných dielov pre lietadlá. E. Penkala začal s prácami v roku 1909. Keď na jar roku 1910 dokončil lietadlo, ľudia v Záhrebe boli svedkami prvého verejného Penkalovho letu.
Jeho záujem o letectvo ale neovplyvnil chod fabriky
Továreň v Záhrebe bola známa svojimi modernými výrobnými metódami, ale aj starostlivosťou o zamestnancov. Zaviedli nové produktové rady, napríklad twist mechanizmus, ceruzku patentovanú Penkalom v roku 1917.
Z jednej zo svojich posledných pracovných ciest sa Penkala vrátil domov vyčerpaný a chorý.
Lekári mu diagnostikovali ťažký zápal pľúc. Vynálezca zomrel ešte v deň, keď ho prijali do nemocnice. Mal päťdesiat rokov.
Vynálezca si zaslúži viac pozornosti
Penkala bol vtedy na vrchole svojich tvorivých síl a koľko z jeho nápadov zostalo nenaplnených sa nikdy nedozvieme. Hoci o Penkalovej genialite nebolo pochýb, zdá sa, že za posledných päťdesiat rokov ľudia zabudli, že bol priekopníkom vo vývoji písacích potrieb a doplnkov v dvadsiatom storočí. Môžeme oprávnene povedať, že Penkala sa podieľal na vývoji európskej civilizácie.
V Liptovskom Mikuláši je v mestskej časti Palúdzka od roku 2002 po vynálezcovi pomenovaná ulica. Riaditeľa Múzea Janka Kráľa Jaroslava Hrica sme sa opýtali, či by si takýto zaujímavý rodák nezaslúžil viac. Jeho tvorivý život by mohlo na námestí pripomínať napríklad gigantické pero.
V múzeu pripravujú prednášku
„Neviem, či práve gigantické pero uprostred námestia, ale vynálezcu, ktorého prvé tri písmená priezviska dennodenne skloňujú stámilióny ľudí vo všetkých kútoch sveta, by sme si mali čo najskôr dôstojne a atraktívne natrvalo pripomenúť,“ povedal J. Hric.
Riaditeľ dodal, že Eduard Penkala je jedným z plejády významných osobností bytostne spojených s naším mestom. „Ak ich nadčasový odkaz dokážeme lepšie prezentovať, srdce Liptova sa stane určite ešte atraktívnejším pre turistických návštevníkov.“
Osobnosti Eduarda Penkalu a jeho rodine v liptovskomikulášskom kontexte sa bude 13. apríla v Múzeu Janka Kráľa venovať v rámci cyklu podujatí pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky o Liptovskom Mikuláši historik Peter Vítek.
