Štvrtok, 22. apríl, 2021 | Meniny má SlavomírKrížovkyKrížovky

Tak ako svojho lekára, mali by mať ľudia aj vlastného včelára

Ján Cheben pochádza zo včelárskej rodiny z Bobrovčeka. Tomuto remeslu sa venoval už jeho starý otec, otec a hlavne strýko Jano. Keď sa ale rodina presťahovala do Okoličného, otec včelárstvo zanechal, nemal tam na svoj koníček dobré podmienky.

Ján Cheben na rodinnú tradíciu nadviazal pred tromi rokmi v Liptovskej Sielnici. O včelstvá sa stará celá rodina spolu s jeho kamarátom Stanislavom Gežíkom.Ján Cheben na rodinnú tradíciu nadviazal pred tromi rokmi v Liptovskej Sielnici. O včelstvá sa stará celá rodina spolu s jeho kamarátom Stanislavom Gežíkom. (Zdroj: MAREK JURIŠ)

Syn na rodinnú tradíciu nadviazal pred tromi rokmi v Liptovskej Sielnici po tom, čo si tam postavil dom. K včelám ho priviedla nielen rodinná tradícia, ale mal k nim blízko aj cez svoje povolanie, je totiž horár.

J. Cheben tvrdí, že každý dobrý včelár by mal dobre poznať les, botaniku, dendrológiu, pedológiu a celý ekosystém. Hovorí, že včela nie je len tvor lúčny, ale hlavne lesný.

Prvé včelstvá vyzbieral 
po stromoch

„Predtým než som začal včeláriť, som najprv rok diaľkovo navštevoval včelársku školu v Banskej Bystrici. Naučil som sa v nej rôzne odborné veci, aby som sa včelám mohol venovať profesionálne. Momentálne mám v lese, neďaleko potoka Kvačianka, tridsať včelstiev. Staráme sa o ne celá rodina spolu s mojím kamarátom Stanislavom Gežíkom,“ povedal horár.

J. Cheben začínal s desiatimi úľmi v období po vetrovej kalamite. Bolo to v máji v čase rojenia a veľmi pršalo. Po dlhotrvajúcich dažďoch, keď včely nemohli lietať, sa oteplilo a veľa včelstiev sa vyrojilo.

„Ľudia z dediny mi volali, že majú sa stromoch roje. Takže som v podstate niektoré svoje prvé včelstvá vyzbieral,“ opísal začiatky.

Neskôr zistil, že to nebolo dobré riešenie. Postupne preto takmer do všetkých rojových včelstiev prisadil plemenné matky, potom ich pozoroval, aby zistil, ako sa jednotlivé včelstvá vyvíjajú. Keďže bol slabý rok, v okolí nebolo veľa plemenných matiek. Úplnou náhodou sa potom dostal k skúsenému včelárovi Jozefovi Tómovi do Smižian.

Za vedomosti vďačí včelárovi zo Spiša

Odborníkovi, ktorého rodina včelári už niekoľko generácií, vďačí J. Cheben za väčšinu vedomostí o včelách, ktoré má.

J. Tóma zo Spiša, ktorý celý život pracoval tiež ako horár, získaval svoje skúsenosti hlavne praxou a pozorovaním. Má tristopäťdesiat včelstiev a stará sa o ne len s jedným pomocníkom. Včelári ho poznajú aj ako známeho chovateľa včelích matiek, o ktoré je veľký záujem.

Dôvodom je, že jeho včelstvá sú veľmi pokojné, nerozbiehavé, majú veľmi dobré znášky medu, nízku bodavosť a rojivosť, ale aj vynikajúci čistiaci a stavebný pud.

Včelstvá sú momentálne zazimované

Od včelára zo Smižian kúpil J. Cheben nové matky aj ďalšie kompletné včelstvá . Rozšíril si tak svoj chov a o rok už prezimoval s pätnástimi rodinami. Neskôr si začal úspešne vytvárať aj vlastné odložence, teda nové včelie rodiny. V súčasnosti sú jeho včely takmer geneticky totožné so včelami J. Tómu.

„V jednom úli je vždy jedna včelia matka, niekoľko desiatok tisíc robotníc a približne dve až tritisíc trúdov, teda samcov. V čase najväčšieho rozkvetu včelstva, čo je okolo letného slnovratu, je v silnej rodine a v závislosti od spôsobu včelárenia päťdesiat až sedemdesiattisíc včiel,“ vysvetlil včelár z Liptovskej Sielnice.

Momentálne sú včely zazimované. Keď je teplota nižšia ako deväť stupňov nad nulou, včelstvo vytvorí chumáč v tvare gule. Keď je teplejšie, chumáč je voľnejší, keď sa ale schladí, včely sa stiahnu k sebe tesnejšie.

Dlhá zima môže 
včelám uškodiť

Postupne sa striedajú, tie čo sú vnútri v teple pomaly vychádzajú na povrch a včely z vonkajšej časti chumáča prechádzajú dovnútra.

Takto sa postupne striedajú až do jari a matka je v strede. Energiu si vytvárajú z medu a hlavne z jesenného zakrmovania cukrovým sirupom, invertu, teda glycidových zásob.

„Keď sa ale počas zimy nakrátko oteplí, asi nad jedenásť stupňov, včely sa preletia, vyčistia a vrátia späť do úľa. Ak by bola dlhá zima a teplota by nestúpla, včely by sa nepreleteli a mali by problém prezimovať,“ upozornil J. Cheben.

Včela sa vráti späť aj 
z piatich kilometrov

Včela pri znášaní nektáru preletí približne päťkilometrovú vzdialenosť od úľa a vie sa bez problémov vrátiť späť. Najefektívnejšia znáška ale býva do vzdialenosti troch kilometrov, pričom včela letí približne dvadsať kilometrov za hodinu.

V Liptovskej Sielnici je niekoľko včelárov, J. Cheben s kolegom sú ale najväčší. O prevčelenosti v obci, teda chýbajúcej paši pre včely, sa teda zatiaľ nedá vôbec hovoriť. „Takáto situácia by mohla nastať až vtedy, keby bolo v dedine viac ako sto rodín,“ doplnil horár.

Všetky pravé včelie medy sú podľa J. Chebena chutné a zdravé. Včelári ich rozdeľujú podľa farby, vône, chuti a zloženia. Každá jedna z týchto vlastností je daná oblasťou a obdobím, v ktorom včely zbierajú rôzne druhy nektáru alebo medovicu. Včelár tak môže získať med buď z kvetov, alebo zo sladkého produktu vošiek cicajúcich ihličie a listy stromov, teda medovicu.

Zdrojom kvetového 
medu je nektár

Včelí med, ktorý sa vytáča z plástov, môže byť kvetový, lipový, agátový, repkový, vresový , pohánkový alebo aj medovicový. Všetky tieto medy, okrem medovicového, radíme do skupiny kvetové medy, pretože ich zdrojom je nektár lúčnych kvetov, poľnohospodárskych plodín a ovocných stromov počas procesu opeľovania a kvitnutia.

Medovicové medy tvoria vošky na ihličí smreka obyčajného, jedle bielej, boroviciach, ale aj na listoch napríklad javora a lipy. Spomedzi všetkých medov vynikajú najmä zložením – obsahom minerálov, chuťou, farbou a vôňou. Medovicový med má v porovnaní so skupinou kvetových medov tmavšiu – červenohnedú, tmavohnedú, niekedy až čiernu farbu s ľahkým odtieňom zelenej pri jedľovej medovici.

Vzácnym ho robí aj jeho nedostupnosť a obrovská závislosť od prírodných podmienok a počasia. Medovicového medu je najmenej zo všetkých medov.

Medovicu produkujú 
vošky

Hlavnou odlišnosťou medovice od ostatných medov, čo sa týka zloženia, je nadmerný obsah minerálov a vitamínov.

Ľudovo povedané, jedna kávová lyžička medovicového medu obsahuje toľko minerálov a živín, koľko sa skrýva v dvoch až štyroch lyžičkách bledého medu. Zaujímavosťou je, že medovicu produkujú vošky. „Nahlodávaním listov prúdi šťava rastliny do úst hmyzu, ktorý ho prehltáva. Po tom, ako šťava prejde tráviacim ústrojenstvom, ju hmyz vylučuje na listy a ihličie. Odtiaľ ho zbiera včela a ďalej spracováva. Medovica nie je odpadovým produktom hmyzu, pretože neobsahuje stopy dusíkatých látok,“ vysvetlil J. Cheben.

Nie je med ako med, niektorý aj škodí

Najlepšie je konzumovať med priamo od včelárov z oblasti kde žijeme, v našom prípade by sme mali konzumovať med vyprodukovaný v Liptove.

Včelár z Liptovskej Sielnice upozornil, že počasie je nevyhnutnou súčasťou kvalitnej znášky medovicového medu. „Dôležité je teplo a vlhko. Nesmie dlho pršať, pretože dážď by zmyl medovicu z lístia a ihličia stromov.

Medovicový med sa dá získať v lesoch, čo núti včelárov za ním často kočovať vo vozoch, v ktorých sú zabudované úle s včelami.“

J. Cheben dodal, že tak ako každý človek má svojho lekára, mal by mať aj svojho včelára.

„Kúpou neoverených medov v obchodných reťazcoch si môžete uškodiť. Niektoré sú dokonca falošné, keďže ide o zmes medu a sirupu vyrábaného z invertného cukru. 
Pseudomed preto vôbec ne-kryštalizuje, je neprirodzene tekutý a má farbu karamelu. Niektoré medy sú dokonca dovezené z Ázie či Južnej Ameriky, sú to zmiešané medy z výkupu často od včiel liečených antibiotikami,“ uzavrel J. Cheben.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  2. Kúpele Sliač sa pripravujú na liečbu post- Covidových pacientov
  3. Snažíte sa o ekologickú domácnosť?
  4. Luxusné dovolenky s osobným komorníkom už aj u nás
  5. Čo pomáha zdravotníkom? Týchto šesť vecí ich drží nad vodou
  6. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky?
  7. Niké Športovkyňa mesiaca si vybrala na podporu lyžiarske talenty
  8. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  9. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  10. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  1. Snažíte sa o ekologickú domácnosť?
  2. Luxusné dovolenky s osobným komorníkom už aj u nás
  3. Čo pomáha zdravotníkom? Týchto šesť vecí ich drží nad vodou
  4. Viete ako na to, ak potrebujete silu a energiu?
  5. Viac ako polovica to zažila, hovoriť nechce nikto
  6. Niké Športovkyňa mesiaca si vybrala na podporu lyžiarske talenty
  7. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky?
  8. Kúpele Sliač sa pripravujú na liečbu post- Covidových pacientov
  9. BILLA rodičom radí, ako deťom pripraviť výživnú desiatu
  10. Investovanie sa tento rok oplatí
  1. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 25 194
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 17 737
  3. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky? 9 239
  4. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 9 107
  5. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 7 625
  6. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 7 450
  7. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 6 984
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 6 961
  9. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 6 882
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 6 864
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Už takmer 25 rokov trvá výstavba diaľnice D3 v náročných úsekoch severného Slovenska. Pripomína tak trochu nekonečný príbeh, o ktorom sa budeme rozprávať v pondelok v LIVE diskusii o 18:00 hod.

12 h
Prosiek v červenom - Pavel Štefka, v zápase s Bobrovcom.

Siedma priečka a 16 bodov na konte majú futbalisti z Prosieka.

8 h
Futbalisti Iľanova vo fialovom.

Futbalisti z Iľanovo zimovali na piatom mieste tabuľky.

8 h

Návrh má súvisieť s vodou, prírodou a liptovským regiónom.

14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Africký mor ošípaných hlásia v Banskobystrickom kraji z Rimavskej Soboty, Veľkého Krtíša, Revúcej, Detvy aj Zvolena.

19. apr

Vážna nehoda sa stala dnes skoro ráno na R1 neďaleko Trnavy.

14 h

Nemocnica chce využiť skúsenosti z druhej vlny pandémie. Plánuje zriadiť samostatný pavilón pre covidových pacientov.

20. apr

Divá zver prichádza k ľudským obydliam kvôli potrave.

20. apr

Už ste čítali?