Syn na rodinnú tradíciu nadviazal pred tromi rokmi v Liptovskej Sielnici po tom, čo si tam postavil dom. K včelám ho priviedla nielen rodinná tradícia, ale mal k nim blízko aj cez svoje povolanie, je totiž horár.
J. Cheben tvrdí, že každý dobrý včelár by mal dobre poznať les, botaniku, dendrológiu, pedológiu a celý ekosystém. Hovorí, že včela nie je len tvor lúčny, ale hlavne lesný.
Prvé včelstvá vyzbieral po stromoch
„Predtým než som začal včeláriť, som najprv rok diaľkovo navštevoval včelársku školu v Banskej Bystrici. Naučil som sa v nej rôzne odborné veci, aby som sa včelám mohol venovať profesionálne. Momentálne mám v lese, neďaleko potoka Kvačianka, tridsať včelstiev. Staráme sa o ne celá rodina spolu s mojím kamarátom Stanislavom Gežíkom,“ povedal horár.
J. Cheben začínal s desiatimi úľmi v období po vetrovej kalamite. Bolo to v máji v čase rojenia a veľmi pršalo. Po dlhotrvajúcich dažďoch, keď včely nemohli lietať, sa oteplilo a veľa včelstiev sa vyrojilo.
„Ľudia z dediny mi volali, že majú sa stromoch roje. Takže som v podstate niektoré svoje prvé včelstvá vyzbieral,“ opísal začiatky.
Neskôr zistil, že to nebolo dobré riešenie. Postupne preto takmer do všetkých rojových včelstiev prisadil plemenné matky, potom ich pozoroval, aby zistil, ako sa jednotlivé včelstvá vyvíjajú. Keďže bol slabý rok, v okolí nebolo veľa plemenných matiek. Úplnou náhodou sa potom dostal k skúsenému včelárovi Jozefovi Tómovi do Smižian.
Za vedomosti vďačí včelárovi zo Spiša
Odborníkovi, ktorého rodina včelári už niekoľko generácií, vďačí J. Cheben za väčšinu vedomostí o včelách, ktoré má.
J. Tóma zo Spiša, ktorý celý život pracoval tiež ako horár, získaval svoje skúsenosti hlavne praxou a pozorovaním. Má tristopäťdesiat včelstiev a stará sa o ne len s jedným pomocníkom. Včelári ho poznajú aj ako známeho chovateľa včelích matiek, o ktoré je veľký záujem.
Dôvodom je, že jeho včelstvá sú veľmi pokojné, nerozbiehavé, majú veľmi dobré znášky medu, nízku bodavosť a rojivosť, ale aj vynikajúci čistiaci a stavebný pud.
Včelstvá sú momentálne zazimované
Od včelára zo Smižian kúpil J. Cheben nové matky aj ďalšie kompletné včelstvá . Rozšíril si tak svoj chov a o rok už prezimoval s pätnástimi rodinami. Neskôr si začal úspešne vytvárať aj vlastné odložence, teda nové včelie rodiny. V súčasnosti sú jeho včely takmer geneticky totožné so včelami J. Tómu.
„V jednom úli je vždy jedna včelia matka, niekoľko desiatok tisíc robotníc a približne dve až tritisíc trúdov, teda samcov. V čase najväčšieho rozkvetu včelstva, čo je okolo letného slnovratu, je v silnej rodine a v závislosti od spôsobu včelárenia päťdesiat až sedemdesiattisíc včiel,“ vysvetlil včelár z Liptovskej Sielnice.
Momentálne sú včely zazimované. Keď je teplota nižšia ako deväť stupňov nad nulou, včelstvo vytvorí chumáč v tvare gule. Keď je teplejšie, chumáč je voľnejší, keď sa ale schladí, včely sa stiahnu k sebe tesnejšie.
Dlhá zima môže včelám uškodiť
Postupne sa striedajú, tie čo sú vnútri v teple pomaly vychádzajú na povrch a včely z vonkajšej časti chumáča prechádzajú dovnútra.
Takto sa postupne striedajú až do jari a matka je v strede. Energiu si vytvárajú z medu a hlavne z jesenného zakrmovania cukrovým sirupom, invertu, teda glycidových zásob.
„Keď sa ale počas zimy nakrátko oteplí, asi nad jedenásť stupňov, včely sa preletia, vyčistia a vrátia späť do úľa. Ak by bola dlhá zima a teplota by nestúpla, včely by sa nepreleteli a mali by problém prezimovať,“ upozornil J. Cheben.
Včela sa vráti späť aj z piatich kilometrov
Včela pri znášaní nektáru preletí približne päťkilometrovú vzdialenosť od úľa a vie sa bez problémov vrátiť späť. Najefektívnejšia znáška ale býva do vzdialenosti troch kilometrov, pričom včela letí približne dvadsať kilometrov za hodinu.
V Liptovskej Sielnici je niekoľko včelárov, J. Cheben s kolegom sú ale najväčší. O prevčelenosti v obci, teda chýbajúcej paši pre včely, sa teda zatiaľ nedá vôbec hovoriť. „Takáto situácia by mohla nastať až vtedy, keby bolo v dedine viac ako sto rodín,“ doplnil horár.
Všetky pravé včelie medy sú podľa J. Chebena chutné a zdravé. Včelári ich rozdeľujú podľa farby, vône, chuti a zloženia. Každá jedna z týchto vlastností je daná oblasťou a obdobím, v ktorom včely zbierajú rôzne druhy nektáru alebo medovicu. Včelár tak môže získať med buď z kvetov, alebo zo sladkého produktu vošiek cicajúcich ihličie a listy stromov, teda medovicu.
Zdrojom kvetového medu je nektár
Včelí med, ktorý sa vytáča z plástov, môže byť kvetový, lipový, agátový, repkový, vresový , pohánkový alebo aj medovicový. Všetky tieto medy, okrem medovicového, radíme do skupiny kvetové medy, pretože ich zdrojom je nektár lúčnych kvetov, poľnohospodárskych plodín a ovocných stromov počas procesu opeľovania a kvitnutia.
Medovicové medy tvoria vošky na ihličí smreka obyčajného, jedle bielej, boroviciach, ale aj na listoch napríklad javora a lipy. Spomedzi všetkých medov vynikajú najmä zložením – obsahom minerálov, chuťou, farbou a vôňou. Medovicový med má v porovnaní so skupinou kvetových medov tmavšiu – červenohnedú, tmavohnedú, niekedy až čiernu farbu s ľahkým odtieňom zelenej pri jedľovej medovici.
Vzácnym ho robí aj jeho nedostupnosť a obrovská závislosť od prírodných podmienok a počasia. Medovicového medu je najmenej zo všetkých medov.
Medovicu produkujú vošky
Hlavnou odlišnosťou medovice od ostatných medov, čo sa týka zloženia, je nadmerný obsah minerálov a vitamínov.
Ľudovo povedané, jedna kávová lyžička medovicového medu obsahuje toľko minerálov a živín, koľko sa skrýva v dvoch až štyroch lyžičkách bledého medu. Zaujímavosťou je, že medovicu produkujú vošky. „Nahlodávaním listov prúdi šťava rastliny do úst hmyzu, ktorý ho prehltáva. Po tom, ako šťava prejde tráviacim ústrojenstvom, ju hmyz vylučuje na listy a ihličie. Odtiaľ ho zbiera včela a ďalej spracováva. Medovica nie je odpadovým produktom hmyzu, pretože neobsahuje stopy dusíkatých látok,“ vysvetlil J. Cheben.
Nie je med ako med, niektorý aj škodí
Najlepšie je konzumovať med priamo od včelárov z oblasti kde žijeme, v našom prípade by sme mali konzumovať med vyprodukovaný v Liptove.
Včelár z Liptovskej Sielnice upozornil, že počasie je nevyhnutnou súčasťou kvalitnej znášky medovicového medu. „Dôležité je teplo a vlhko. Nesmie dlho pršať, pretože dážď by zmyl medovicu z lístia a ihličia stromov.
Medovicový med sa dá získať v lesoch, čo núti včelárov za ním často kočovať vo vozoch, v ktorých sú zabudované úle s včelami.“
J. Cheben dodal, že tak ako každý človek má svojho lekára, mal by mať aj svojho včelára.
„Kúpou neoverených medov v obchodných reťazcoch si môžete uškodiť. Niektoré sú dokonca falošné, keďže ide o zmes medu a sirupu vyrábaného z invertného cukru. Pseudomed preto vôbec ne-kryštalizuje, je neprirodzene tekutý a má farbu karamelu. Niektoré medy sú dokonca dovezené z Ázie či Južnej Ameriky, sú to zmiešané medy z výkupu často od včiel liečených antibiotikami,“ uzavrel J. Cheben.
