LIPTOV. Mesto Liptovský Mikuláš a západná časť okresu s dedinami od Dúbravy cez Ľubeľu až po Partizánsku Ľupču vrátane Vlách a Bobrovníka odoberajú vodu z vodárenského zdroja Vyvieranie, ktorý sa nachádza v Demänovskej Doline.
Vodný tok Demänovky ale prechádza tesne popri frekventovanej ceste do lyžiarskeho strediska Jasná. Zdroj pitnej vody ohrozuje blízka doprava, preto je rizikový.
Havária áut alebo vlaku
„V prípade havárie by sa mohlo stať, že automobil, respektíve autobus pri nej môže spadnúť do vodného toku a znečistiť ho prevádzkovými kvapalinami. To by znamenalo, že o dve až štyri hodiny by sa dostali do vodárenského zdroja a my by sme ho museli odstaviť,“ vysvetlili Tomáš Benikovský, výrobný riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti.
Liptovský Hrádok odoberá vodu z dvoch zdrojov, Zapač a zdroje v okolí Liptovskej Porúbky, odkiaľ majú vodu domácnosti aj na sídlisku Podbreziny a časť Závažnej Poruby.
„Vodárenským zdrojom v Liptovskej Porúbke a okolí sú vrty, pričom časťou územia zasa prechádza železnica. Preto aj tam existuje potenciálna možnosť havárie vlaku, ktorá by mohla znečistením ohroziť vodárenský zdroj,“ opísal Benikovský.
Zdôraznil, že oba zdroje sú v poriadku a ich výdatnosť neklesá. Vnímajú ich ale ako potenciálne rizikové pre možnosti havárie v ich blízkosti.
Záložné zásobovanie z okolia rieky Belá
Vodárne preto musia myslieť na záložný plán, aby mali ľudia vodu aj v prípade havárie. V okrese Liptovský Mikuláš sa nachádza viacero potenciálnych zdrojov pitnej vody.
„Napríklad aj v Liptovskom Jáne, ale nachádza sa vo zvýšenom stupni ochrany prírody. Veľké množstvo vody je aj v Suchej doline v blízkosti Liptovských Matiašoviec, ale ide o národnú prírodnú rezerváciu a neexistuje tam ani vodovod, ktorým by sme vodu obyvateľom dopravili,“ opísal Benikovský.
V Prípade Liptovského Hrádku a časti Liptovského Mikuláša prichádzajú do úvahy vodárenské zdroje Križan. Ich výdatnosť je približne 40 litrov za sekundu.
Oveľa zaujímavejšia je pre vodárov možnosť záložného zásobovania z existujúcich vodných zdrojov v lokalite severovýchodne od Liptovského Hrádku, v okolí rieky Belá. Prvotnú štúdiu si nechali spracovať ešte pred ôsmimi rokmi a vyplynulo z nej, že odtiaľ by mohli získať 200 litrov vody za sekundu.
Peniaze chcú získať z eurofondov
Nedávno štúdiu oprášili. Vodárne zisťovali, či plánovaných dvesto litrov vody za sekundu je reálnych, akú kvalitu má voda a čo sa stane, keď sa zmieša voda z viacerých vrtov. Zisťovali aj, akým spôsobom sa dá voda z územia získať, v akom množstve a ako by ju bolo možné priviesť do Liptovského Hrádku.
„Pripravili sme víziu alternatív náhradného zdroja pre zásobovanie pitnou vodou relatívne blízko pri existujúcej vodárenskej infraštruktúre pre prípad, že by sa s vodárenskými zdrojmi využívanými v súčasnosti niečo stalo,“ dodal Benikovský. Peniaze na záložný vodovod by chceli vodárne získať z eurofondov.
