LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, BRATISLAVA. Radosť patrí Eve Ohraďanovej, riaditeľke Súkromného tanečného konzervatória v Liptovskom Hrádku, ale týka sa aj mladučkých liptovských tanečníkov. Najmä Mateja Lehotského z Liptovskej Lúžnej a Davida Dubjela z Liptovského Jána. Obaja sú žiaci Súkromného tanečného konzervatória v Liptovskom Hrádku a obaja dostali výnimočnú, lukratívnu ponuku – účinkovať v Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave. Matej ako hlavná detská postava, Dávid je jeho alternant. Predstavenie, v ktorom budú chlapci účinkovať, sa tvorí ako pocta Rudolfovi Labanovi, zakladateľovi európskeho moderného tanca, pôvodom z Bratislavy, vtedy z Prešporka. Okrem iného vynašiel aj tanečné písmo, ktoré sa používa dodnes a jeho tanečné princípy sa ujali v celom svete.
Matej Lehotský sa vraj z účinkovania v hlavnej detskej postave v SND veľmi teší. „Od mala bol do tanca,“ objasnila Matejova mamina Zuzana. „Teraz trafil na taký, ktorý mu štýlom veľmi sedí. Nácviky a účinkovanie v bratislavskom divadle ho ešte viac naštartovali. Žije tancom, škola je len popri tancovaní. Keď však v nej prihára, vie zabrať a vždy so slovami – neboj, mami, neboj.“
Priznala však aj to, že so synom sú ako rodina teraz málo. „Keď je doma, robíme mu úľavy,“ usmiala sa s pochopením pre synov momentálny životný štýl. Doma sa vraj Matej najlepšie uvoľní a vyblázni so štvorročným bratom a psíkom.
Z tanečnej sály rovno do Bratislavy
„Novým tanečným predstavením v SND si Slovensko uctí pamiatku tanečníka a choreografa Rudolfa Labana a náš Matej hrá práve Rudolfa Labana v jeho detstve. Premiéra bude v apríli v historickej budove SND v Bratislave,“ doplnila Eva Ohraďanová s tým, že prvé skúšanie v našom hlavnom meste majú mladí liptovskí tanečníci už za sebou. S nacvičovaním začali 5. januára a odvtedy boli už viackrát v Bratislave. Zapĺňajú tým najmä víkendy. Koncom týždňa totiž cestujú do Bratislavy rovno z liptovskej tanečnej sály a vracajú sa v sobotu, nedeľu podvečer.
„Chlapcov uvoľňujeme zo školy, je to aj pre nás dôležité,“ vysvetlila riaditeľka. „Zvyčajne vo štvrtok štartujú priamo zo školy. Matej s Davidom nastupujú v Liptovskom Mikuláši na vlak, v Ružomberku Mateja pri vlaku zvyčajne čaká rodič, ktorému chlapec odovzdá školskú tašku a chlapci pokračujú do Bratislavy. Z našej tanečnej sály rovno do Bratislavy, kde ich už čaká choreografka Šárka Ondrišová.“
Bratislavská choreografka si vzala liptovských tanečníkov pod svoje krídla. Bývajú u nej, u nej sa stravujú, veľa sa spolu rozprávajú, čo je vraj veľmi dobré pre chlapcov – majú priamy kontakt s jej umeleckým životom. Celé dni trénujú a v nedeľu ich odprevadí na rýchlik domov. „Bolo by pre ňu oveľa jednoduchšie mať chlapcov – tanečníkov z Bratislavy. Tento výber je pre mňa a školu veľkou poctou,“ povedala E. Ohraďanová.
Zuzana Lehotská, Matejova mamina, priznala, že jej syn oceňuje aj prijatie v rodine Šárky Ondrišovej, ktorá má sama doma troch chlapcov, dokáže sa však postarať ako mamka aj o ďalších dvoch. „Okrem tanca si s choreografkinými synmi užijú trochu aj Bratislavu,“ dodala.
Otázka pre Davida – aké boli tvoje pocity, keď si sa dozvedel o účinkovaní v SND?
„Bol som prekvapený a zároveň to bola pre mňa veľká výzva,“ odpovedal chlapec a dodal: „Veľkým zážitkom je najmä to, že cvičíme a budeme účinkovať s profesionálmi z národného divadla. Je to však celá kopa skúseností a inšpirácií. Mám veľmi veľa zážitkov, ani hviezd na nebi toľko nie je.“
Pocta Rudolfovi Labanovi
Predstavenie, v ktorom budú tancovať mladí Liptáci, je inšpirované knihou spomienok Život pre tanec od Rudolfa Labana. SND je síce zamerané na klasický tanec a balety, no v posledných rokoch spustilo projekt Moderný tanec v SND, a tak dostáva priestor Rudolf Laban, ktorý bude v predstavení v troch podobách – ako chlapec, ako muž, ako starec. Chlapca tancuje práve Matej Lehotský z Liptovskej Lúžnej, muž je tanečník Rado Piovarči pôvodom z Liptovského Mikuláša a starého Labana predstavuje Róbert Kováč.
„Všetci ostatní sú profesionáli, ale budú robiť zbor nášmu Matejovi, ktorý v niektorých častiach bude sólovať,“ vysvetlila Eva Ohraďanová. „Bude tam aj scéna, v ktorej malý Laban začína tancovať v prázdnom byte, počúvajúc hudbu z kaviarne na prízemí. Chlapec hnaný svojou fantáziou si nakoniec dovolí vyliezť na veľký jedálenský stôl, ktorý pozná len z rodinného upjateho stolovania a stôl sa mu stane prvým javiskom. Takže náš Matej bude tancovať v predstavení aj na stole.“
S liptovskými chlapcami najviac pracuje Andrej Petrovič, tanečník, Slovák, ktorý je od roku 2007 členom Akram Khan Company v Londýne, kde v súčasnosti pôsobí ako umelecký asistent. Andrej bol jeden z tých, ktorý kedysi otvárali i olympijské hry v Londýne v tanečnom programe.
Žiak a jeho učiteľ na jednom javisku
Ako v SND prišli na Liptákov? „Toto je prvý úspech Liptovského divadla tanca (LDT). V máji minulého roka sme totiž mali premiéru tanečného divadla. Už keď sme zriaďovali Liptovské divadlo tanca, počuli sme často – prečo? Pretože naši tanečníci potrebujú prax – odpovedala som. Premiéra LDT bola v Liptovskom Hrádku a potom sme predstavenie reprízovali v Bratislave na pozvanie divadla elledanse,“ zaspomínala riaditeľka školy.
„Úžasné na tom bolo, že my sme jeho priestory úplne zaplnili. Nie je to veľké divadlo, asi stopäťdesiat miest v hľadisku, ale tým, že je žánrovo zamerané na súčasný tanec, málokedy býva plné. Potom prišlo Liptovské divadlo tanca, ktoré existovalo v tom čase asi tri mesiace a divadlo sme vypredali. Pre mňa to bol úžasný zážitok, bola som na predstavení v Bratislave, a nevedela som, koho skôr vítať – či mojich učiteľov, profesorov, spolužiakov, bratislavských Liptákov. Navyše, naše deti podali fantastický výkon napriek tomu, že nemali možnosť predstavenie dlho skúšať. Keď skončili, diváci nešli domov, väčšina z nich skončila v divadelnom bare, kde bola úžasná atmosféra. Práve na tomto predstavení si nášho Maťa Lehotského ako tanečníka všimli.“
Ďalšou zaujímavosťou celého projektu o Labanovi je aj to, že tanečník Rado Piovarči pred necelým rokom bol učiteľom tanca práve mladučkým liptovským tanečníkom v Liptovskom divadle tanca. Teraz sa však stretnú Rado a Maťo s Dávidom na jednom javisku ako jedna postava jedného človeka v rôznom veku. „Rado Mateja niekam posunul, a tak si bratislavská choreografka Šárka Ondrišová vybrala práve jeho. Nesiahla po tanečníkoch do radov bratislavského konzervatória, ale prišla k nám Liptákom,“ rozhovorila sa riaditeľka súkromného konzervatória.
„Dôvodom je možno aj to, že my v Liptove robíme veci inak. Často niektoré kroky v odborných kruhoch potrebujem obhajovať. Napríklad moderný tanec majú naši žiaci od začiatku štúdia, inde je štyri roky balet a až potom nastupujú ostatné techniky. Podľa mňa však po štyroch rokoch iba baletu je ťažko telo inak formovať. Preto naše deti tancujú moderný tanec, v ktorom využívajú plastický pohyb, uvoľnenie. Teraz sa ukazuje prvé ovocie tohto rozhodnutia – naši tanečníci v SND. Pritom Matej je tretiak, David, ktorý ho bude alternovať, druhák. To sú ročníky, v ktorých by na iných školách nemali ešte ani základy moderného tanca.“
Liptovská liaheň talentov otvorená
Eva Ohraďanová bola v SND v čase, keď mladí liptovskí tanečníci skúšali. Stretla tam hneď niekoľkých Liptákov. Okrem „svojich“ momentálnych žiakov Mateja a Dávida aj asistenku choreografky Denisu Šeďovú z Važca a Mirku Iľanovskú z Liptovského Mikuláša.
„Všetko naši žiaci alebo absolventi,“ usmiala sa riaditeľka. Šárka Ondrišová, choreografka, jej úžasný pocit podčiarkla ešte slovami: „Nuž, Evka, máte tam v Liptove liaheň talentov.“
Po jednom z posledných nácvikov, keď Matej s Davidom boli sami v Bratislave, prišiel riaditeľke súkromného konzervatória mail a: „Ahoj Evi, chlapci sú šťastlivo späť, urobili sme opäť kus roboty. Ďakujem ti veľmi, sú to ozaj talentované a dobre vedené decká, mám z nich radosť, určite však aj ty. Napredujú a zlepšujú sa, záleží im na výsledku, sú milí, usilovní a pokorní k remeslu, čo sa dnes už málokedy vidí.“
