LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Obaja chlapci pochádzajú z Turca, koncertujú okrem iných miest na Slovensku aj v Liptovskom Mikuláši. Ich hudba naozaj vonia prírodou, a nie je to len z názvu OdHájov.
„Najskôr som začal s hrou na bubny a postupne som mal chuť venovať sa aj iným nástrojom. Priťahovali ma najmä didžerida a šamanská flauta,“ začal rozprávať Matej. „Študujem na vysokej škole výtvarné umenie - tvorbu objektov a tam som sa naučil rôzne technológie. Jednou z nich je laminovanie. Práve vďaka týmto technológiám a práce s nimi som bol schopný vyrobiť svoju prvú didžeridu. Vtedy som nemal peniaze na jej kúpu.“ Dodal, že postupne sa zlepšoval a posledné didžeridy vyzerajú i znejú majstrovsky. Na koncertoch sú predmetom obdivu. „Ich veľkým plusom je však to, že nepodliehajú vlhkosti. Pokojne môžu moknúť v horách celý deň a znejú rovnako,“ povedal Matej.
Vľavo Matej Rizman, vpravo Roman Moravčík. FOTO: (DSP)
Pod stromy prichádza inšpirácia
Nie náhodou Matej spomenul hory. S Romanom majú totiž okrem hudby aj ďalšiu spoločnú lásku. Prírodu. Najmä v lete v nej trávia veľa času. „Chodievame čo najviac do hôr, okupujeme dreveničky, zruby a tvoríme zvuky inšpirované prostredím,“ prezradil Matej.
Roman dodal: „S Maťom si hudobne aj osobnostne rozumieme a krásne sa dopĺňame. Trávim spolu voľný čas v prírode pod smrekmi, pod ktorými prichádza najviac nápadov a inšpirácií.“
Chlapci sa vraj dali dokopy, lepšie povedané do dvojčlennej skupiny, len v lete 2015, hoci spolu hrávali už dlhšie. „S Romanom sme susedia, za panelákmi máme Jahodnícke háje, v ktorých hrávame a trávime veľa času,“ vysvetlil Matej.
Obaja mládenci hrajú na rôznych hudobných nástrojoch. Na koncertoch ich mávajú okolo tridsiatky a striedajú ich. „Na vystúpeniach zvyčajne rozozvučujem tibetskú misku, ale aj činelky, budhistický zvonček, didžeridu, panderetu, to je tamburína s kožou,“ predstavuje nástroje Roman. „Mojím miláčikom je však šamanský bubon. Vedieme spolu reč, na bubne mám namaľované dva medvede, ktoré rozdeľuje rieka. Predstavuje komunikáciu medzi naším svetom a svetom duchovným. Medveď znamená cestu a silu. Vo voľnom čase hrávam aj na iné bubny ako Cajon, Djembe, Darbuku. Občas drumbľa, Berimbao a Udu z hliny.“
Ich hudba je najmä relaxáciou
Rytmus je podľa Romana všade a všetko funguje na nejakej vibrácií, ktorú dokážu obaja s Matejom zachytiť a preniesť cez nástroj do hudby. „Na vystúpeniach radi hráme tak, aby si ľudia oddýchli, zameditovali a vyčistili myšlienky z bežných dní, stereotypov a stresu. Pre tieto účely sú naše hudobné nástroje ako stvorené, pretože ich zvuk v monotónnosti má obrovskú silu. Dokáže navodiť pocit mieru a pokoja v duši. Navyše, nástroje si zachovali ladenie prirodzené ľudskému uchu, ktoré kooperuje s božskou geometriou, čiže pre nás harmóniou,“ dodal Roman.
Na koncertoch skupiny OdHájov sú i ďalšie originality. Jednou z nich je aj možnosť hudbu počúvať v ľahu na zemi, ak sú na to podmienky. Druhou špecialitkou je v závere koncertu spoločné bubnovanie s poslucháčmi.
Štyria umelci na jednom mieste
Pred tohtoročným Valentínom sa v Liptovskom Mikuláši stretla fatranská skupina OdHájov s časťou tatranskej skupiny TOSÚONI. Lipták Janko Svetlan Majerčík s Takmerliptákom Petrom Hemmerom sa s Romanom a Matejom nielen pozdravili, ale padlo niekoľko slov i o spoločnom koncerte. Možno už nabudúce v Liptove zaznejú na jednom koncerte Jankove gitary, Petrove husličky spolu s prírodnými nástrojmi chlapcov OdHájov.
Chlapci z Turca vľavo a Janko S.Majerčík s Petrom Hemmerom vpravo. FOTO: (DSP)
