PRIBYLINA. Iba niekoľko malých vodných stavieb postavili v lesoch preto, aby ochránil dediny pod ním pred povodňami. Záplavy trápili obyvateľov Pribyliny, Račkov potok mal na rováši veľa škôd. Začiatkom minulého storočia sa rozhodli horský potok spútať, prehradili ho múrom a vytvorili vodnú nádrž.
Mal jedinú úlohu, zadržiavať vodu z hôr, aby v plnej sile neudrela do dediny poniže. Priehrada nemala mechanickú reguláciu hladiny vody ani žiadne strojné mechanizmy, ako napríklad tajchy využívané na splavovanie dreva. Nebolo treba ovládať silu rieky, stačilo ju spomaliť. V múre preto nechali šesť otvorov a na vrchu hrádze bezpečnostný prepad.
Podmyté základy hrádze
Na kamennom múre sa podpísala ničivá sila vody, dokonca došlo k narušeniu vývaru pod hrádzou, teda miesta pod haťou, kde dopadá voda. Opravu nutne potrebuje aj múr.
Na kritický stav vodnej nádrže upozornila obec Pribylina pred viac ako dvoma rokmi. „Potápači zistili, že vo vývarisku sa tvoria kaverny, teda voda tam vymýva veľké medzery popod základy. Výšku má až meter a najväčšiu hĺbku až štyri metre,“ opísal starosta Milan Kohút.
Záplavové územie je veľké
Obávajú sa najhoršieho, pretrhnutia hrádze. „Voda by zničila kemp, skanzen, oblasť Tri vody, hornú časť obce. Malo by to katastrofické následky,“ netajil obavy Kohút.
K vodnému dielu sa vtedy nehlásil žiaden majiteľ, nikto zodpovedný. Svoje zistenia oznámili Obvodnému úradu v Liptovskom Mikuláši na sekciu krízového riadenia ministerstva vnútra. Úrad potom zistil majiteľa, ktorý by mal zodpovedať za bezpečnú prevádzku vodnej stavby. Dopátrali sa k štátnym Lesom SR.
Lesníci sú v nezvyčajnom postavení
Vodnú nádrž na Račkovom potoku v Úzkej doline si postavili sami ľudia v roku 1935. Lesy sa potom zoštátnili a aj s vodnou stavbou prešli do majetku štátnych lesov. Po páde režimu sa lesy opäť vrátili súkromníkom, na vodné dielo sa ale akosi zabudlo a zostalo vo vlastníctve štátnych lesov.
Štátna vodná správa urobila na hrádzi vodoochranný dozor a majiteľovi nariadila odstránenie nedostatkov tak, aby si opätovne plnila úlohu protipovodňovej ochrany.
Štátni lesníci sú v nezvyčajnej situácii. V okolí sú síce husté lesy, ale štát z nich nevlastní ani meter štvorcový. Všetky sú súkromné, hospodária na nich tamojšie urbáre. Napriek tomu sa štátny podnik musí pustiť do rekonštrukcie celej vodnej nádrže.
„V Račkovej nehospodárime, nemáme tu lesné pozemky, nie sme ani správcom vodného toku Račková. Vlastníme iba vodnú stavbu, čo je dôsledok neukončenej delimitácie a pozostatok bývalého režimu, keď všetky lesy boli štátne,“ vysvetlil Vlastimil Rezek, hovorca Lesov SR.
Nádrž núkali, nechceli ju
Stavbu štátni lesníci v posledných rokoch ponúkli aj obci Pribylina, Povodiu Váhu, Urbárskemu spolku vo Vavrišove a Pozemkovému spoločenstvu bývalých urbarialistov obce Liptovská Kokava, ale nik ju nechcel. Starosť o opravu a hľadanie peňazí zostala na pleciach lesníkov.
„Opravu sme pôvodne neplánovali. K rozhodnutiu opraviť hrádzu dospeli po intervenciách štátnej správy vodného hospodárstva a obce Pribylina,“ doplnil Rezek.
Ak nie eurofondy, tak vlastné zdroje
Lesníci si nechali spracovať projekt na opravu nádrže, vyplynulo z neho, že oprava bude stáť približne 1,1 milióna eur. Získali dokonca stavebné povolenie a predpokladaný termín skončenia opráv je rok 2019.
„Pokúšame sa stavbu prefinancovať z eurofondov. Keď sa to nepodarí, čo je pravdepodobné, zostávajú už len vlastné investičné finančné prostriedky,“ povedal hovorca Lesov SR.
Starosta verí, že ak sa žiadosť o eurofondy dobre pripraví, Lesy SR majú šancu uspieť. „Je to jedna z najväčších horských hrádzí na Slovensku, hovoríme o unikáte, ktorý je kľúčový pre protipovodňovú ochranu Pribyliny. Obec lesom vyjde pri opravách maximálne v ústrety,“ dodal starosta.
