Svetoví lyžiari sa pod Chopkom prvýkrát zišli v roku 1979, potom v roku 1982 a ešte v roku 1984, vtedy ale súťažili ženy.
Čo tomu predchádzalo, ako sa Jasná dostala do medzinárodného kalendára FIS, porozprával bývalý člen Horskej služby, známy liptovský fotograf a gymnaziálny učiteľ Karol Špánik.
Na úvod povedal, že lyžiarske terény na Chopku poznali mikulášski lyžiari už v tridsiatych rokoch minulého storočia.
„Už v roku 1937 si zo zbierok postavili drevenú chatu v Jasnej. Bola prvou v takejto nadmorskej výške pri Vrbickom plese. Pomenovali ju Sokolská chata po mikulášskej organizácii a neskôr ju volali aj Pálkova, pretože rodina Pálkovcov na jej stavbu najviac prispela,“ opísal začiatky lyžovania v Jasnej K. Špánik.
Trať viedla od Pyramíd do Kvasničníka
Chata sa postupne stala centrom lyžovania v Demänovskej doline.
„O rok neskôr 18. marca 1938 usporiadala Telovýchovná jednota Sokol z Liptovského Svätého Mikuláša Verejné preteky v zjazde mužov, žien a dorastu. Trať viedla od Pyramíd, súčasná Luková, cez Priehybu do Kvasničníka,“ doplnil. Víťazmi boli Peter Droppa a Emília Huťanová-Medveďo-vá.
Úspech pretekov podnietil usporiadateľov zorganizovať preteky celoslovenského charakteru. Demänovské jaskyne boli už v tom čase dobre známe a mnohí organizátori pretekov pracovali aj v Družstve Demänovských jaskýň, preto preteky pomenovali Putovná cena Demänovských jaskýň a neskôr Veľká cena Demänovských jaskýň (VCDJ).
K. Špánik dodal, že VCDJ sa tak stala najstaršími pravidelne organizovanými pretekmi na Slovensku. Prípravu mal na starosti Klub slovenských turistov a lyžiarov, odbor Liptovský svätý Mikuláš.
„Od Boženy Kováčovej – Revajovej, ktorá patrila medzi organizátorov VCDJ, a Emílie Huťanovej – Medveďovej som sa dozvedel, že 26. marca 1939 sa v Demänovskej doline zišlo 47 pretekárov a trať viedla zo Sedla Poľany.“
Na Chopok prišli najlepší slovenskí lyžiari
Preteky vtedy vyhral Aladár Čemický a ako putovnú cenu dostal od Družstva Demänovských jaskýň kvapeľ osadený v drevenom podstavci.
„Neskôr pod Chopkom pretekali najlepší slovenskí lyžiari, napríklad Karol Bruk, starý otec Adama Žampu, Tibor Lehotský, Jozef Šoltýs, Slavo Cagašík, Daniel Šlachta, Jozef Krasuľa, Vlado Krajňák, ale aj Michal Šoltýs, ktorý vyhral VCDJ trikrát po sebe, a to v rokoch 1957, 1958, 1959. M. Šoltýsovi cena podľa pravidiel potom ostala.
Druhú putovnú cenu, kvapeľ zaliaty v epoxide, opäť venovali Demänovské jaskyne,“ spresnil.
Na vyššiu úroveň sa preteky dostali v zime na prelome rokov 1949 – 50. „V Jasnej spustili do prevádzky sedačkovú lanovku a organizácia pretekov bola jednoduchšia a rýchlejšia. Od roku 1951 zmenili organizátori trať VCDJ, viedla z Lukovej cez Priehybu do Jasnej pri údolnej stanici sedačky,“ dodal fotograf a učiteľ.
Jasná sa postupne stala jednotkou
Technické podmienky VCDJ sa ďalej zlepšovali, dobudovaním sedačky na Chopok, ale aj nových zjazdoviek.
„Jasná sa postupne rozlohou, ale aj lanovkami stala jednotkou lyžiarskych stredísk na Slovensku. Odrazilo sa to i na organizácii a úrovni VCDJ.“
Neskôr VCDJ začala organizovať Telovýchovná jednota Jasná Liptovský Mikuláš. Mala dostatok organizačných i technických pracovníkov spomedzi miestnych dobrovoľníkov a Horskej služby zo strediska Nízke Tatry – sever.
Jasná bola v tom čase ako stvorená uchádzať sa o medzinárodné preteky FIS. Dvadsiaty siedmy ročník VCDJ sa v roku 1966 po prvý raz uskutočnil ako medzinárodné preteky FIS.
„Európsky pohár začali jazdiť na Chopku v roku 1973 a VCDJ vyhral Fausto Radci z Talianska. V roku 1974 Jasnú poverili usporiadať majstrovstvá Európy juniorov. V stredisku otvoril svoju víťaznú lyžiarsku kariéru Ingemar Stenmark,“ dodal K. Špánik, ktorý na pretekoch aj fotografoval.
Na Chopku boli aj dve zimné univerziády
VCDJ vyhral Bartl Gensbichler z Rakúska. Európsky pohár sa potom v Jasnej udomácnil a v roku 1979 ho po prvý raz nahradil Svetový pohár. Putovnú cenu VCDJ vyhral Ingemar Stenmark.
Svetový pohár si v Jasnej zopakovali aj v rámci 43. ročníka VCDJ v roku 1982. Putovnú cenu si odviezol jeden z lyžiarskych dvojičiek, Američan Philip Mahre.
O dva roky prišli do Jasnej na Svetový pohár ženy. Cenu VCDJ si odniesla Monika Hess zo Švajčiarska. Jasná potom zažiarila na medzinárodnom lyžiarskom poli ešte trikrát.
V roku 1987 to bola Svetová zimná univerziáda. Na nej vtedajšie Československo úspešne reprezentovala pretekárka z Jasnej Ľudmila Milanová – Fiaminová aj víťaz 48. ročníka VCDJ Peter Jurko. Rovnako to bolo aj v roku 1999. Svetovú zimnú univerziádu a 60. ročník VCDJ vyhral Francúz Jean Piere.
Posledné veľké medzinárodné preteky Jasná zažila v roku 2014, boli to majstrovstvá sveta juniorov. Na trati sa objavili dva veľké lyžiarske talenty. Všestranný zjazdár, majster sveta a víťaz 75. ročníka VCDJ Nór Henrich Christofersen a domáca slalomárka Petra Vlhová. Na 76. ročníku VCDJ v roku 2015 vyhral Adam Žampa.
Bez dobrovoľníkov by pretekov nebolo
Liptovský pamätník, fotograf a bývalý horský záchranár K. Špánik na záver dodal niečo na zamyslenie.
„Vidíme, že v Jasnej pod Chopkom sa za 76 rokov vystriedalo mnoho významných pretekárov zvučných mien. Boli to nielen domáci, ale aj zahraniční lyžiari. Preteky sa postupne vyvíjali od jednoduchých až po svetové, FIS preteky boli v Jasnej trinásťkrát, Európsky pohár štrnásťkrát, dvakrát stredisko hostilo Svetovú zimnú univerziádu a jedny juniorské majstrovstvá sveta, ale aj Európy.“
Veľký podiel na organizácii majú podľa K. Špánika dobrovoľníci z okolia Liptovského Mikuláša, bez ich pomoci by sa takéto podujatie neuskutočnilo.
„Začiatky VCDJ siahajú do druhej polovice tridsiatych rokov. Najslávnejšie rakúske pretek Hahnenkamm, ktoré si víťazi cenia viac ako zlatú olympijskú medailu, začínali v roku 1931. Zaujímavosťou ale je, že rakúske preteky nemajú viac ročníkov ako VCDJ, pretože Hahnenkamm sa až trinásťkrát neuskutočnil,“dodal. K. Špánik.
Preto by možno podľa neho stálo za to preveriť históriu týchto pretekov a možno by sme zistili, že VCDJ pod Chopkom je jedno najstarších lyžiarskych podujatí v Európe.
