á z Ružomberka.
Aké je to byť logopédom na Slovensku?
Nezáleží na tom, kde ako logopéd pracujete. Vždy je to veľká výzva, pretože nikdy k vám neprídu dve rovnaké deti s takými istými ťažkosťami.
Spomedzi európskych krajín máme najnižší počet logopédov. Prečo?
Nemyslím si, že by problém bol v nízkom záujme o povolanie logopéda. Faktom je, že jedinú možnosť pregraduálneho štúdia logopédie na Slovensku ponúka Katedra logopédie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jej pracovníkom záleží na tom, aby študentov pre výkon práce logopéda čo najkvalitnejšie pripravili. To je možné vďaka tomu, že už na uchádzačov o štúdium kladú veľké nároky, pri prijímacích pohovoroch si študentov starostlivo vyberajú a prijímajú pomerne málo študentov. A tak logopédov na Slovensku pribúda pomaly.
Podmienky na Slovensku často porovnávame s tými v zahraničí. Je niečo, čo u nás v tejto oblasti chýba?
Vždy je na čom pracovať. Ak nechceme ostať stáť na jednom mieste, každý deň by sme sa mali snažiť robiť našu prácu lepšie ako včera. Jednou z takýchto príležitostí je pre Slovensko multidisciplinárny prístup ku našim detským klientom, teda zlepšovanie spolupráce medzi psychológom, špeciálnym pedagógom, logopédom, pediatrom, sociálnym pracovníkom a ďalšími odborníkmi, ktorých pomoc dieťa a jeho rodičia potrebujú. Čím viac bude „ľavá ruka vedieť o tom, čo robí pravá“ a čím viac budú „obe ruky“ spolupracovať, tým kvalitnejšiu starostlivosť budeme schopní našim klientom poskytnúť .
Spomínate spoluprácu aj so psychológom a špeciálnym pedagógom. Ako by mala vyzerať?
Spoločne ten ideál hľadáme. Dôležité ale je, aby všetci odborníci, ktorí s dieťaťom a jeho rodičmi pracujú, dôkladne poznali celý prípad i jeho pozadie, aby medzi sebou komunikovali, rozumeli navzájom svojej práci, zaujímali sa o to, čo robí, čo si myslí a čo odporúča ten druhý, stretávali sa a spolu hľadali odpovede na otázku, čo a kedy je pre ich spoločného klienta najlepšie, aby s ohľadom na jeho individualitu stanovovali ciele intervencie a flexibilne svoju prácu prispôsobovali jeho aktuálnym potrebám. Je nevyhnutné, aby sa navzájom v práci podporovali a dopĺňali sa, prípadne aby pri práci jedného odborníka s klientom boli prítomní aj ostatní členovia multidisciplinárneho tímu.
V akom veku možno reálne zhodnotiť, či dieťa potrebuje pomoc?
Na Slovensku máme v súčasnosti perfektný diagnostický nástroj - Test komunikačného správania I a II. Sú to dotazníky určené rodičom, prípadne iným osobám, ktoré sú dieťaťu veľmi blízke a trávia s ním veľa času (starým rodičom, opatrovateľkám...). Tieto testy umožňujú zhodnotiť vývin reči už od 8. mesiaca.
Existujú nejaké rečové problémy, s ktorými si môže poradiť aj rodič sám?
Každý rodič je prvým logopédom pre svoje dieťa, pretože mu poskytuje rečový vzor. Okolo 3. - 4. roku života sa u detí môžu objaviť vývinové dysfluencie. Deti sa vo vývine dostanú do štádia, kedy rýchlejšie myslia, než hovoria - chcú toho nadšene veľa a rýchlo povedať a nemajú na to dostatočne "obratný jazýček". Vtedy sa môže stať, že sa začnú zajakávať. Nie je to však zajakavosť v pravom zmysle slova, ide o normálny, prirodzený a prechodný jav. Ak si to rodičia nebudú všímať a nebudú dieťa na to upozorňovať, napomínať a opravovať ho, tak by zajakávanie malo spontánne ustúpiť. Ak sa tak nestane, je dôležité poradiť sa s logopédom.
Aký je bežný postup vyšetrenia?
Logopedické vyšetrenie má tri úrovne. Prvé vyšetrenie je orientačné, väčšinou sa robí v rámci skríningu (napr. v MŠ) a dáva nám odpoveď na otázku, či klient, v našom prípade dieťa, má alebo nemá narušenú komunikačnú schopnosť, t. j. či potrebuje logopedickú starostlivosť, alebo nie. Ak áno, nasleduje základné vyšetrenie, ktorého cieľom je odpovedať na otázku, o aký druh narušenej komunikačnej schopnosti ide (dieťa môže mať napr. dysláliu, oneskorený alebo narušený vývin reči...). Základné logopedické vyšetrenie býva doplnené ešte špeciálnym vyšetrením - podľa toho, akú narušenú komunikačnú schopnosť dieťa má.
Majú pred vami detskí klienti strach?
Niektorí áno, niektorí nie, ale naozaj nie je dôvod sa báť. Logopedické vyšetrenie nebolí, navyše väčšina logopedických ambulancií je plná hračiek, pretože logopédi ich veľa využívajú pri diagnostike i terapii.
Akú úlohu zohráva v živote dieťaťa logopedická prevencia? Dá sa nechceným rečovým ťažkostiam predísť?
To závisí od prípadu. Niekedy sa rečovým ťažkostiam predísť dá, inokedy sa dá zabrániť aspoň ich zhoršeniu a prípadným dôsledkom, ktoré so sebou prinášajú. Je to veľmi individuálne.
Nemajú rodičia voči Vašej práci predsudky? Dokážu si pripustiť, že ich dieťa potrebuje pomoc?
Som si istá, že sú rodičia, ktorí voči logopédom predsudky majú a je to prirodzené. Avšak koľkí, a aké silné tie predsudky sú, to posúdiť neviem. Rodič, ktorý popiera, že jeho dieťa by mohlo potrebovať logopedickú intervenciu totiž k logopédovi nepríde.
Mnohí rodičia dúfajú, že dokážu svojmu dieťaťu pomôcť aj bez odborníka a vyšetrenie odkladajú. Aké chyby okrem toho ešte robia?
Dôležité je, aby rodičia vývin reči svojich detí nepodceňovali, aby s nimi od narodenia komunikovali na úrovni, na ktorej to ich deti aktuálne dokážu. Mali by si tiež nájsť čas, aby si s nimi sadli na zem a hrali sa, aby si všímali, čo ich deti zaujíma a rozprávali sa s nimi o tom. Dôležité je tiež, aby im všetko komentovali a vysvetľovali im nové veci, odpovedali na ich večné otázky, aby deťom čítali rozprávky, učili ich básničky a pesničky a pri tom sa nebáli používať gestá, dbali na správnosť vlastnej výslovnosti, na to, aby pri komunikácii s deťmi používali gramaticky správne vety, boli pre ne dobrým rečovým vzorom a v prípade akýchkoľvek obáv neváhali a vyhľadali logopéda. Ak sa o toto usilujú, urobia všetko, čo môžu.
Aké odporúčania najčastejšie dávate?
Tak ako sa rôznia naši klienti, tak sa rôznia aj naše odporúčania a rady ich rodičom. Jednu vec však kladieme na srdce úplne všetkým rodičom: aby sa svojim deťom venovali, poctivo s nimi doma cvičili a plnili domáce úlohy, ktorými ich poverujeme. Rodičia sú našimi spoluterapeutmi a bez ich ochoty a pomoci sme takmer bezmocní.
Čoraz viac detí vyrastá v dvojjazyčnom prostredí. Ako sa v tomto prípade dá zhodnotiť, či je potrebné, aby rodičia s dieťaťom navštívili logopéda?
U detí, ktoré sa pohybujú vo viacjazyčnom prostredí a sú vychovávané bilingválne, nebývajú oba jazyky rovnocenné. Jeden z jazykov u nich býva dominantný. Väčšinou je to ten, s ktorým prichádzajú do styku dlhšie alebo častejšie – intenzívnejšie a ktorý uprednostňujú pri komunikácii, pri pozeraní TV a pod., pretože ho ovládajú na vyššej úrovni. Ak má v tomto jazyku dieťa vážne problémy a rodič má obavy o vývin jeho reči, je vhodné logopéda vyhľadať.
Podlieha vaša práca trendom?
Samozrejme. S pribúdajúcimi vedeckými poznatkami prichádzajú aj do logopedickej diagnostiky, terapie i prevencie ďalšie a ďalšie trendy prinášajúce niečo nové. Každý klient je iný a potrebuje individuálny prístup. Preto k práci logopéda patrí neustále vzdelávanie sa, prekonávanie stále nových prekážok a hľadanie ďalších a ďalších spôsobov pomoci. A to platí pre všetkých logopédov bez rozdielu.
Autor: Simona Plávková
