Svetový deň vody, ktorý Organizácia Spojených národov stanovila na 22. marec, je vhodnou príležitosťou pripomenúť ľuďom, aký mimoriadny význam má v živote pitná voda.
Od ochrany životného prostredia, povrchových a podzemných vôd záleží, či bude samozrejmosťou na Slovensku aj pre ďalšie generácie. Významným príspevkom k ochrane podzemných a povrchových vôd je pripojenie sa na verejnú kanalizáciu.
V okrese Liptovský Mikuláš je niekoľko obcí, v ktorých je pripojenosť obyvateľov na verejnú kanalizáciu vyššia ako 98 percent. Prvenstvo so stopercentnou pripojenosťou si drží Závažná Poruba.
Ďalšie obce, ktoré sa blížia k stopercentnej pripojenosti, sú Podtureň a Liptovský Ján 99,5 percent, Uhorská Ves 98,9 percent, Bobrovec 98,4 percent a Jalovec či Demänovská Dolina percent.
Nie všade na Slovensku je však situácia v tejto oblasti ideálna. Sú obce, v ktorých je kanalizácia vybudovaná, vyžiadala si veľké investície a ľudia nemajú o pripojenie záujem napriek tomu, že podľa zákona platí povinnosť pripojiť sa na ňu.
Vodárne robia osvetu
Akú úlohu môžu v takej situácii zohrať vodárenské spoločnosti a obecná samospráva? „Vodárenské spoločnosti nemajú možnosť represie ani donucovania. Tieto nástroje môžu využiť primátori, starostovia, zastupiteľstvá a orgány štátnej správy,“ povedal Marián Lesanský, generálny riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Liptovský Mikuláš (LVS).
Medzi hlavné ciele spoločnosti patrí nielen poskytovanie kvalitných služieb zákazníkom, ale aj angažovať sa v projektoch zameraných na ochranu životného prostredia a ochranu povrchových a podzemných vôd.
„Preto prispievame v tomto ohľade osvetou smerom k obyvateľom aj predstaviteľom samospráv a, samozrejme, maximálnym možným „odbyrokratizovaním“ žiadostí o prípojky. Ponúkame aj vlastné kapacity na realizáciu prípojok a producentovi odpadových vôd tak odpadajú ďalšie povinnosti,“ dodal M. Lesanský.
Obce komunikujú
Oslovili sme aj niektorých starostov obcí, ktoré patria v pripojenosti na verejnú kanalizáciu medzi najlepšie v okrese Liptovský Mikuláš, aby sa podelili so svojimi skúsenosťami.
Starostom Závažnej Poruby je v súčasnosti Pavel Beťko, ale v čase budovania kanalizácie bol na čele obce Pavel Baráni.
„Postupne sme zvolávali obyvateľov z jednotlivých ulíc a v menšom kruhu sme si vydiskutovali potrebné záležitosti o pripojení sa na kanalizáciu. Upozornili sme ich aj na to, že tí, ktorí sa nenapoja, budú musieť v rámci platnej legislatívy preukázať, ako likvidujú odpadové vody. So všetkými sme sa ale dobre dohodli. Napojení sú dokonca aj tí, ktorí nemajú kanalizáciu blízko domu, ale odpadovú vodu do nej prečerpávajú,“ vysvetlil P. Baráni s tým, že všetko je o dobrej komunikácii s ľuďmi.
Pripomenul však najhlavnejší argument, že z domov, ktoré mali septiky a žumpy, prepadová voda vytekala do dažďovej kanalizácie alebo do vody a obcou sa šíril nepríjemný zápach.
„Preto pochopili, že nepripojením škodia aj sebe a obci. Pripojením sa na kanalizáciu dali prednosť ekologickému riešeniu. Navyše, po dokončení kanalizácie sme opravili aj cesty a obec vyzerala krajšie,“ doplnil P. Baráni.
Uvedomili si výhody
Vladimír Multáň, starosta Uhorskej Vsi, povedal: „Naši obyvatelia sú uvedomelí a záleží im na čistom životnom prostredí a jeho ochrane, preto s pripojením súhlasili. Niektoré problémy, ktoré sa vyskytnú najmä v jarných mesiacoch, riešime s vodárňami.“
Dobré skúsenosti s ochotou obyvateľov pripojiť sa na verejnú kanalizáciu má aj Marián Vojtík, starosta Podturne.
„Už v prvej etape budovania obecnej kanalizácie obyvatelia pochopili, že je pohodlnejšie pripojiť sa k nej, ako mať problémy so žumpami, z ktorých treba zabezpečiť pravidelné vyvážanie obsahu do čistiarne odpadových vôd. Navyše si uvedomili, že žumpy predstavujú aj riziko znečistenia spodných a povrchových vôd,“ spomenul M. Vojtík.
V ďalšej etape budovania kanalizácie, už v rámci pred-vstupových projektov Európskej únie, zvolali v Podturni hovory s občanmi.
„Diskutovali sme s obyvateľmi a postupne prichádzali na to, že je to dobrá vec, ktorá zvyšuje životnú úroveň. Pripojili sa takmer všetci, okrem niekoľkých starých ľudí, ktorým to nedovolila finančná situácia. V súčasnosti sú už však aj tie domy pripojené, pretože pozostalí si ich buď prerobili, alebo ich predali a napojili sa noví majitelia,“ vyjadril sa M. Vojtík.
Nielen povinnosť
Obec Smrečany robila spočiatku kanalizáciu prevažne z vlastných zdrojov. Prvú etapu kolaudovali v roku 1992, druhú v roku 1996. „Vtedy sa domácnosti pripájali napriek tomu, že za to obec účtovala poplatok 500 korún, pretože investícia prevažne z vlastných zdrojov takmer úplne vyčerpala obecný rozpočet. Obecné zastupiteľstvo a starosta zabezpečili v spolupráci s vtedajším okresným úradom, odborom životného prostredia, informovanosť a právne následky nepripojenia sa na zberač, čo malo na obyvateľov značný vplyv,“ informoval starosta Smrečian Vladimír Šiarnik.
Podľa starostových slov si obyvatelia väčšinou uvedomovali, že napriek jednorazovým vstupným nákladom i mesačným poplatkom od vodárenskej spoločnosti je pripojenie sa na verejnú kanalizáciu nielen povinnosť, ale aj vec občianskej zodpovednosti za ochranu životného prostredia, osobnej prestíže a aj solidarity s obcou, ktorá vynaložením významných prostriedkov z rozpočtu obce vlastne utlmila v tom období ostatné potrebné investície.
„Zjednodušene poviem, že vážnejšie protestovať a nepripojiť sa na kanalizáciu vtedy takmer nikomu nenapadlo a skoro všetci to brali ako nevyhnutný fakt. Výsledkom je lepšia kvalita spodných vôd v obci, menej starostí s vývozom žúmp a v poslednej dobe i ochota prevádzkujúcej vodárenskej spoločnosti odkúpiť do svojho majetku kanalizačný zberač, ako aj ochota podieľať sa na investovaní do nových sietí v rámci realizácie novej individuálnej bytovej výstavby v obci,“ skonštatoval V. Šiarnik.
Starosta Liptovského Jána Juraj Filo situáciu v obci v súvislosti s pripojenosťou na verejnú kanalizáciu zhodnotil takto:
„Liptovský Ján je už z histórie známy ako významné stredisko cestovného ruchu, preto v obci vybudovali kanalizáciu už pred niekoľkými desiatkami rokov. Takmer všetky domy a objekty sú na kanalizáciu napojené, s výnimkou tých, ktoré nemali možnosť sa napojiť z technických príčin, napríklad pre zlé spádovanie. Ak nejaká stavba v obci pribudne a sú podmienky na pripojenie sa, tak sa pripoja bez problémov.“
Dobrí aj vyhrávajú
Asociácia vodárenských spoločností (AVS) vyhlásila súťaž o špičkové krovinorezy pre obce, v ktorých je vybudovaná kanalizácia a je na ňu pripojených minimálne 95 percent obyvateľov. Z obcí v pôsobnosti Liptovskej vodárenskej spoločnosti vyžrebovali za prítomnosti notára Smrečany a Uhorskú Ves.
Odborná porota z AVS zároveň určila desať obcí, v ktorých príkladnou motiváciou starostu a záujmom obyvateľov o ochranu životného prostredia došlo k najväčšiemu progresu v pripojenosti na kanalizáciu počas súťaže. Z okresu Liptovský Mikuláš porota určila Beňadikovú.
