TURÍK. Ak sa obec začne rozrastať rýchlejším tempom, ako je zvyčajné, väčšinou za to môže otvorenie stavebného obvodu alebo výstavba bytovky. Turík je v tomto prípade špecifický, lebo nové domy pribúdajú priebežne prirodzeným tempom.
„V podstate sa len vypĺňajú medzery. Momentálne sa tu stavia šesť nových domov. Polovica ľudí, ktorí sa sem sťahujú, tu vyrástla, alebo tu má rodinu a polovica je cudzích. Prichádzajú hlavne kvôli pokojnému prostrediu, lebo všade naokolo sú lesy a zeleň,“ okomentoval situáciu dlhoročný starosta Stanislav Krakovský.
Chcú opraviť úrad a cestu
Turík má momentálne 250 obyvateľov a každým rokom je ich viac. Dobrým signálom pre obec je aj počet mladých rodín s deťmi. V celej dedinke sú len tri neobývané domy.
Obecný úrad hospodári ročne so sumou približne 50-tisíc eur. Väčšina príjmov pochádza z podielových daní a okolo 7-tisíc eur majú vďaka lesom v katastri.
„Z nášho rozpočtu si môžeme dovoliť investovať ročne zhruba pätinu, zvyšok pohltí bežný chod,“ upresnil starosta zamestnaný na polovičný úväzok.
„Tohto roku sme sa chytil výzvy, ktorá bola konečne určená aj pre obce s menej ako tisíc obyvateľmi a rozbehli sme dva projekty. Chceme opraviť zhruba tristo metrov štyridsaťročnej cesty od kostola smerom k poliam a zrekonštruovať a zatepliť obecný úrad,“ vymenoval S. Krakovský a dodal, že obec stojí príprava týchto projektov približne desaťtisíc eur bez ohľadu na to, či im projekty schvália alebo nie.
Na rekonštrukciu úradu potrebujú stotisícovú dotáciu a na cestu 60-tisícovú. „Ak by sme to chceli urobiť z vlastných zdrojov, museli by sme šestnásť rokov šetriť a nič nekupovať,“ skonštatoval.
Centrom spoločenského života v Turíku je budova úradu, ktorá slúži aj ako kultúrny dom, hasičská zbrojnica a sídlia v nej aj potraviny. Starosta aj majiteľka predajne sa zhodujú v tom, že to nie je o žiadnom veľkom zisku, ale skôr o službe občanom.
„Chlapi by chceli aj krčmu, ale mali sme problém udržať potraviny. Rok boli zatvorené,“ zhodnotil S. Krakovský.
Trápili ich živelné pohromy
Významnou súčasťou malého námestíčka pred obecným úradom je aj katolícky kostol. Farár z so susednej Liptovskej Teplej v ňom slúži omšu dvakrát do týždňa. Najväčšou dominantou spomedzi stavieb je však barokový kaštieľ z 18. storočia uprostred dediny.
Tak ako všade, aj tu sa musia obyvatelia občas vysporiadať s nepríjemnými stránkami života.
V minulosti trápili Turíčanov za výdatných dažďov povodne. V súčasnosti sa proti nim bránia postupným spevňovaním brehov potoka pritekajúceho z doliny.
Veľkým zásahom do života v doline bola veterná smršť pred dvoma rokmi, následkom ktorej popadalo množstvo stromov v okolitých lesoch.
Kalamita postihla aj prírodnú rezerváciu Turícke dubiny. Ide o najsevernejšiu oblasť Slovenska s výskytom duba letného. Okolie obce sa môže pochváliť aj ďalšími prírodnými vzácnosťami. Nachádza sa tu aj chránené vtáčie územie a niekoľko menších jaskýň či zvláštnych vápencových objektov.
V jednej z nich dokonca žil v päťdesiatych rokoch osamotený muž. „Vyhorel mu dom, tak sa utiahol do jaskyne za dedinou. Hovorí sa o ňom, že bol špecialista na bylinky a štepenie stromov,“ objasnil starosta.
Dole dedinou kráčal medveď
Prepojenie s prírodou dokazuje aj množstvo zveri v blízkosti domov a občas aj na uliciach. „Niekedy je to tu ako v zoo. Bežne tu vidno v okolí jelene, od ľudí som počul, že v lese sa stretli aj s medveďom,“ povedal jeden z obyvateľov.
Niektorí si pamätajú medveďa kráčajúceho počas dňa po ceste dole dedinou. Na lúke využívanej ako improvizované futbalové ihrisko našiel jeden z domácich aj rysa. Pred pár mesiacmi sa na detskom ihrisku pred obecným úradom pohyboval divý zajac. Z času na čas počuť z okolia cintorína nad dedinou aj líšky.
V obci boli všelijakí ľudia
Zhruba pred pätnástimi rokmi sa v Turíku objavili podozriví podnikatelia a z pokojnej dedinky uprostred prírody chceli urobiť turistické centrum.
„Boli tu všelijakí ľudia, chceli stavať skokanské mostíky na Choči a privádzať potrubím termálnu vodu z Bešeňovej. Boli tu aj nejakí ľudia z južného Slovenska a hovorili o miliardovej investícii. Na dvesto hektároch chceli postaviť dvesto chatiek a voziť sem rekreantov z Juhoafrickej republiky,“ spomínal s úsmevom starosta Stanislav Krakovský.
„Viem si predstaviť, že sa tu postaví ešte desať alebo pätnásť domov. Tým pádom sa dolina naplní, ale stále si zachová svoju tvár a pokoj,“ uzavrel.
