Kto zarába z mikulášskych starostov najviac?

LIPTOV. Starostovia dostávajú plat podľa tabuliek upravených v zákone. Mení sa každý rok, pretože sa odvíja od priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Vypočíta sa podľa počtu obyvateľov.

Starostovi s počtom obyvateľov od 500 do 1000 prislúcha 1,65 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, teda najmenej 1415 eur. Poslanci mu potom môžu schváliť navýšenie platu najviac o 70 percent.

Pri vypočítavaní platu starostov sme sa držali výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2015, teda sumy 858 eur. Výsledné platy uvádzame v hrubom bez očistenia od dane z príjmu a odvodov.

Úpravou platu sa doteraz museli raz ročne zaoberať poslanci obecného zastupiteľstva a schváliť ho formou uznesenia. Toto uznesenie by malo byť zverejnené, ale nie všetky obce tak robia. Údaje sme získali zo zápisníc zverejnených na internete, alebo sme obvolávali obecné úrady.

Akoby chránili štátne tajomstvo

Nie všetky obce nám údaj o výške platu chceli poskytnúť. Niektoré zamestnankyne úradu, dokonca aj samotní starostovia sa odmietli vyjadriť. Z druhej strany telefónnej linky sa k nám správali, akoby sme žiadali krvnú skupinu starostu alebo snáď nabádali k vlastizrade.

Našťastie, väčšina obcí a starostov s tým problém nemala a verejnosti, ktorá ho volila, otvorene povedali, koľko dostávajú za vedenie obce.

Nepoznajú alebo nechcú poznať zákon

Správanie sa tých úradníkov a starostov, ktorí odmietali, nebolo celkom v poriadku, výšku mzdy musia na požiadanie zverejniť. Starostovia sú platení z verejných zdrojov, podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám sú preto povinnými osobami.

Zákon hovorí, že povinná osoba musí sprístupniť na účely informovania verejnosti osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, funkcia, začiatok výkonu práce, miesto práce a mzdu.

„Aj ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu,“ uvádza sa v zákone o slobodnom prístupe k informáciám.

Nemožno teda tajiť, koľko peňazí z verejného rozpočtu ide na plat starostu či platy vedúcich zamestnancov.

Nechceli povedať v Malom Borovom a Svätom Kríži

Napriek tomu, že zákon jasne prikazuje zverejniť na požiadanie výšku platu, zákon nerešpektujú alebo ho nepoznajú napríklad v Malom Borovom. Starosta Ján Kokoška nanajvýš povedal, že pracuje na polovičný úväzok, ale výšku navýšenia povedať odmietol.

Pracovníčka Obecného úradu vo Svätom Kríži a potom aj samotný starosta Vladimír Feketík nechceli údaj zverejniť, najprv sa radili s kontrolórkou obce. Napokon sme sa od starotu dozvedeli, že výšku svojho platu by zverejnil iba po našej písomnej žiadosti.

Zákon o slobodom prístupe k informáciám ale hovorí, že o informácie možno žiadať písomne, emailom alebo telefonicky. Ten, kto o informácie žiada, si môže vybrať, akým spôsobom ich chce dostať.

Zo zákona tak musí urobiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich pracovných dní. My sme žiadali telefonicky, ale do uzávierky sme informáciu zo Svätého Kríža a Malého Borového nedostali.

Dlhoročným stačí základný plat

Jedným z najdlhšie a nepretržite úradujúcich starostov je Ľuboš Žubor z Liptovského Ondreja. V úrade je už od roku 1990 a stále poberá len základný plat.

Starosta Malatín Peter Pethö tiež patrí k dlhoročným matadorom v komunálnej politike, ako starosta pracuje od roku 1994 a tiež poberá základný plat bez toho, že by si ho poslancami nechal navýšiť.