RUŽOMBEROK. V roku 2011 bol Ružomberok najprašnejším mestom Slovenska. Dnes mu nelichotivé prvenstvo už nepatrí. Počet dní s prekročeným limitom prašnosti klesá, stále sa drží v desiatke najprašnejších slovenských miest.
Radnica si nechala vypracovať štúdiu, ktorá určila pôvodcov prašnosti v meste. Špecializovaná spoločnosť odoberala vzorky z viacerých miest na území mesta počas roka a pol. Výsledky má radnica v rukách od konca minulého roka, uplynulý týždeň počas zastupiteľstva ich pred poslancami predniesol riaditeľ spoločnosti Zdeněk Grepl.
V Ružomberku sa kúri dlho
Malé vykurovacie zdroje vytvárajú viac ako 75 percent emisií tuhých častíc.
„Najzásadnejšie ovplyvňujú kvalitu ovzdušia v meste spaľovacie procesy. Dominantným zdrojom prašnosti sú lokálne vykurovacie zdroje, situácia je rovnaká na celom Slovensku. Lokálne vykurovacie zdroje prispievajú iba vo vykurovacej sezóne, ktorá je ale v Ružomberku dlhá,“ opísal Grepl.
Štúdia priniesla viacero zaujímavých zistení. Napríklad, vďaka nej vieme, že v okolí Ružomberka ľudia najčastejšie vykurujú drevom, uhlie využívajú výrazne menej. Nízka je aj miera spaľovania odpadu v peciach na tuhé palivo, je to približne jedno percento.
Trpí dopravným zaťažením
Nezanedbateľný podiel na znečistení ovzdušia majú priemyslové zdroje a doprava. Dôležitý je aj fakt, že prach do Ružomberka prichádza zo vzdialených oblastí, dokonca z okolia poľských Katovíc a Bialska-Bialej, oblasti typickej ťažbou uhlia. Až pätnásť percent nečistôt prichádza zo zahraničia, z Poľska, Česka, Maďarska a dokonca Nemecka.
Poloha Ružomberka na križovatke dvoch medzinárodných ciest má výhody aj nevýhody. Mesto je síce ľahko dostupné, na druhej strane trpí dopravným preťažením a odráža sa to aj na ovzduší.
„Vplyv dopravy na prašnosť je priemerne dvanásť percent, v lete je to až 22 percent,“ spresnil Grepl.
Papierne znečisťujú len čiastočne
Väčšina Ružomberčanov považovala za pôvodcu znečistenia papierenský závod. Podľa štúdie to nie je pravda, podieľa sa na ňom v jednotkách percent. Povedal to Jiří Bílek, jeden z autorov analýzy.
Na vypracovanie rozsiahlej štúdie zaplatilo mesto 50-tisíc eur. Peniaze dostalo od ružomberských papierní.
