LIPTOVSKÉ BEHAROVCE. Momentálne žije v malej obci 71 obyvateľov. Trend v posledných desiatich rokoch ukázal, že by ich postupne mohlo byť viac. Veľkým krokom by v tomto smere mala byť plánovaná výstavba pätnástich rodinných domov v severnej časti Beharoviec.
„Nová výstavba zaberie plochu 1,7 hektára. Firma, ktorá sa do nej pustila, vybuduje podľa zmluvy aj viac ako tristo metrov prístupovej cesty,“ skonštatoval starosta Liptovských Beharoviec Jozef Malý.
Pomáhajú urbárnici
Ľudia, ktorí sa v posledných rokoch do dediny sťahujú, sú z rôznych kútov Slovenska a vo väčšine v nej nemajú žiadne korene. Láka ich tiché prostredie a dobrý vzduch.
„Nás rodákov je už pomaly menej ako prisťahovalcov, ale stále je tu viac dôchodcov ako detí,“ povedal starosta, ktorý je vo funkcii posledných desať rokov a obec viedol aj v rokoch 1976 až 1995.
Jedným z najzávažnejších problémov Beharoviec je nízky rozpočet. Suma 15-tisíc eur stačí v priebehu roka len na základné výdavky. Preto šetria, kde sa dá a cez leto vypínajú aj verejné osvetlenie. Starosta pracuje na tretinový úväzok a o účtovníčku sa delia s ďalšími dvoma dedinkami. O údržbu verejného priestranstva sa stará jeden aktivačný pracovník.
„Nemôžeme si dovoliť rozhadzovať peniaze. Musíme sa prikrývať takou perinou, akú máme,“ okomentoval finančnú situáciu starosta. „Ak chceme investovať, sme odkázaní na projekty, výzvy a pomoc sponzorov. Často nám pomáha pozemkové spoločenstvo,“ vymenoval.
Žiadosť hodil do vody
Investičných plánov je viac. Obecný úrad má za sebou čiastočnú rekonštrukciu, ale chceli by ho ešte zatepliť. Investíciu si v najbližšej dobe žiada aj oplotenie miestneho cintorína a údržba obecných ciest.
Keď potreboval úrad na konci sedemdesiatych rokov novú strechu a okresný výbor odmietal poskytnúť peniaze, starosta Malý sa svojsky vynašiel.
„Napísal som žiadosť, hodil som ju do vedra s vodou a nechal vyschnúť. Potom som ju poslal. Z výboru mi telefonovali, čo to má znamenať. Povedal som, že do úradu zateká a už nemáme hrnce na podkladanie,“ spomínal s úsmevom.
Podľa starostu sú medziľudské vzťahy v dedinke veľmi dobré. Ľudia sú ochotní pomôcť. Jeden z nich si, napríklad, postavil dom a keďže nemal k nemu asfaltovú cestu, dal obci päťtisíc eur na jej vybudovanie.
Žumpy vypúšťajú do potoka
Beharovce nemajú žiadny úver. Ak chcú niečo vybudovať alebo opraviť a musia to financovať z rozpočtu, snažia sa dohodnúť na splátkovom kalendári.
„Máme s tým dobré skúsenosti a stretávame sa s ochotou,“ povedal starosta.
V poslednej dobe trápi obyvateľov chýbajúca kanalizácia. Domy majú vlastné žumpy a niektorí nezodpovední majitelia ich vypúšťajú do potôčika pretekajúceho cez obec.
„V lete je v ňom málo vody a keď doňho vypustia žumpu, šíri sa ulicami odporný zápach. Preto sme prijali všeobecne záväzné nariadenie a vinníkov budeme pokutovať sumou päťsto eur. Rozmyslia si, či budú žumpu vypúšťať do potoka, alebo si ju dajú vyčistiť,“ skonštatoval J. Malý.
Problémy s dĺžňom
Zaujímavosťou je, že obec má administratívne nezrovnalosti s názvom. Niektoré smerové tabule nesú názov Behárovce, ale napríklad samotná obec je označená Beharovce.
Hoci je správny názov bez dĺžňa, niektorí obyvatelia obce dostali občianske preukazy s dĺžňom. V praxi im to ale žiadne vážne komplikácie nespôsobilo.
„Chybu urobilo ministerstvo vnútra. Niektoré úradné dokumenty sú so správnym názvom, niektoré nie. Cez obecný rozhlas sme informovali ľudí, že môžu požiadať o bezplatnú výmenu občianskeho preukazu,“ vysvetlil starosta Malý.
Druhá najmenšia obec Liptova nemá obchod ani kostol. Beharovčania chodia nakupovať väčšinou autami a katolícky kostol navštevujú v susednej Pavlovej Vsi. Cez túto obec vedie aj cesta do časti Beharoviec s názvom Beniky. V širšom okolí je známa vďaka salašu.
Chovajú stovky oviec
Obecnými pamätihodnosťami sú funkčná zvonica z polovice 19. storočia a historická hasičská striekačka z roku 1900. Minulý rok vyšla aj kniha o histórii obce a okolia. Spomína sa v nej aj známa rodáčka akademická maliarka Elena Lazinovská (1903 – 2000).
Pre Beharovce je charakteristický aj chov oviec. Na jedného obyvateľa pripadá viac ako osem kusov. Pred veľkonočnými sviatkami ich tradične vyvážajú do Talianska.