Myšlienku vybudovania kalvárie nad mestom začal ako prvý rozvíjať koncom štyridsiatych rokov 19. storočia ružomberský farár Ján Nepomuk Záhora. Cirkevnej vrchnosti svoj zámer nepredložil, ale začal so zbierkou medzi veriacimi.
Medzitým sa stal farárom v Nemeckej Ľupči a snahy o kalváriu sa rozplynuli. O zbierke peňazí neboli žiadne záznamy. Magistrát mesta ho preto rázne vyzval, aby všetko poriadne vyúčtoval.

Hoci sa zachovali podrobné zápisy z tohto obdobia, o zbierke sa ďalej nepísalo ani v mestských, ani v cirkevných dokumentoch.
Farár Kučma bol osvietenec
Obnova myšlienky na ružomberskú kalváriu prišla za éry farára Andreja Kučmu. Do úradu nastúpil v roku 1853 a hneď začal dokazovať, že je muž činu.
Jozef Kútnik Šmálov sa o ňom zmienil: „Ako klasicista a osvietenec s literátskymi sklonmi mal zmysel pre verejnú okázalosť.“ Myslel tým najmä to, že starostlivo dával do poriadku farské veci. Nakupoval liturgické oblečenie a predmety, postavil novú kaplnku v Černovej, upravil cintorín, maľby v kostoloch, opravil kostolík v Martinčeku, rozšíril kaplnku v Bielom Potoku a podobne.
Po štyroch rokoch v Ružomberku, keď bol v najlepšej budovateľskej forme, napísal list biskupovi Ladislavovi Zábojskému a žiadal ho o povolenie na vybudovanie kalvárie s Kostolom Povýšenia svätého Kríža a udelenie odpustkov:
„Táto kaplnka sa postaví na tak príjemnom a viditeľnom mieste, že ju skoro z každého liptovského miesta bude možno vidieť a že ľahko skoro celý liptovský katolícky ľud v naj-kratšom čase nepochybne pritiahne na odbavovanie jeho pobožnosti a na získanie odpustkov, a tak sa konečne v Ružomberku stane to, že sa aj v tvári Liptákov prebudí horlivosť za katolícke náboženstvo a prebudená vždy viac a viac sa rozblčí.“
Kostol chcel byť štýlový
Medzi biskupom a Kučmom to v istom období trochu škrípalo, ale napokon stavbu povolil a u pápeža Pia IX. získal pre ňu milosť udeľovania odpustkov.
Kostol na kalvárii posvätil farár Kučma 14. septembra 1859 za veľmi priaznivého počasia a účasti piatich tisícok ľudí. Výstavba stála 1 883 zlatých, pričom viac ako 800 darovali veriaci a zvyšok magistrát mesta, ktorý sa zaviazal zobrať na svoje

plecia údržbu chrámu.
„Ani nevieme, ktorý staviteľ ho staval. Z jeho fasády a balkónika nad portálom je zjavné, že chcel byť štýlový. Vcelku je to však hodne oneskorený a jednoduchý barok,“ píše sa v zborníku Ružomberská kalvária z polovice minulého storočia.
Zastavenia krížovej cesty zložené zo štrnástich kaplniek pribudli o rok neskôr. Už v tej dobe kalváriu zdobili topole -rovnako ako dnes.
Na mesto spomínal v zlom
V roku 1860 odišiel Andrej Kučma z Ružomberka a s ním sa vytratil aj záujem o púte na kalváriu. Keď sa po niekoľkých rokoch vrátil z poverenia biskupa, aby dal dokopy neporiadok vo farnosti, snažil sa tradíciu kalvárie obnoviť. Nepodarilo sa mu to, rovnako ako nedokázal skonsolidovať faru. Okrem toho si ešte dochrámal nohu. Preto do kroniky pri odchode z Ružomberka napísal, že na mesto bude spomínať s bolesťou a na ľudí ako na nevďačníkov.
Kalvária prešla od svojho vzniku dvomi výraznými rekonštrukciami. Prvýkrát v roku 1902 a potom v rokoch 1947 a 1948. Na kostole sa menila strecha, ale prerábali sa aj okná a interiér. Kalváriu po druhej oprave posvätil biskup Ján Vojtaššák.
V súčasnosti býva na kalvárii, ktorú ešte niekoľkokrát rekonštruovali, pár pobožností do roka. Omša sa v kostolíku slúži len raz na sviatok Povýšenia svätého Kríža v septembri.