Nedávno sme uverejnili reportáž o živote v ružomberskej base. Teraz vnesieme za jej múry a mreže o trochu viac svetla a zistíme aj to, kedy sa naposledy podarilo niektorému väzňovi utiecť a ako je to s homosexualitou a šikanovaním.
O väzniciach a väzňoch kolujú v spoločnosti rôzne chýry, legendy a predsudky. Mnohé z nich ovplyvnili filmy z prostredia odsúdených. Nie všetko sa však zakladá na pravde a faktoch.
Správanie väzňov ovplyvňuje niekoľko základných faktorov. Okrem iného prostredie, z ktorého prišli, komunita spoluodsúdených, v ktorej sa ocitli a skutok, ktorý ich do väzenského prostredia priviedol.
Napriek obrovským rozdielom v jednotlivých osobnostiach spája väčšinu trestancov túžba po slobode.
Úteky z ružomberského ústavu
Existujú dve kategórie útekov z väzenia.
Prvou je klasický útek, keď sa odsúdenému podarí prekonať všetky bezpečnostné bariéry a dostane sa von z ústavu.
Druhou je takzvané vzdialenie. K nemu dôjde, ak sa väzňovi podarí utiecť napríklad z pracoviska mimo ústavu, alebo sa nevráti z výnimočne povoleného voľna na opustenie ústavu.
Ružomberská väznica zažila vzdialenie svojho zverenca naposledy v roku 2007. Klasický útek sa nepodaril nikomu od začiatku deväťdesiatych rokov. Vtedy utiekol ten istý väzeň dvakrát v priebehu pol roka.
Prvý útek dozorcovia zaregistrovali až vtedy, keď im odsúdeného privideli naspäť policajti. Chytili ho pri Váhu na základe oznámenia civilnej osoby, ktorá ho videla utekať cez strechy.
Po mesiacoch to skúsil znova
„Väzni, ktorí ujdú, vám otvoria oči a ukážu medzery zabezpečenia. Môžeme si myslieť, že sa cez určité miesto nedá utiecť, lebo je tam neprekonateľná prekážka, napríklad ostnatý drôt, drobné výstupky v stene alebo káble, ktoré sa môžu pri šplhaní odtrhnúť. Väzni, ktorí utiekli, mali drzosť a odvahu vyskúšať to. Niektorí riskovali a vyšlo im to,“ povedal riaditeľ ústavu Anton Majzel.
Paradoxne prešlo zhruba pol roka a ten istý muž sa počas vychádzky na dvore vyšplhal na plot a ušiel.
Utečenca vzápätí chytili na záchode budovy dievčenského internátu, v ktorej dnes sídli súd a je súčasťou justičného komplexu.
„Vždy je lepšie, keď niekto utečie cez mreže alebo cez plot, ako by mal ísť cez mŕtvoly,“ poukázal riaditeľ na najznámejší útek slovenských väzňov z Leopoldova v roku 1991, pri ktorom zavraždili niekoľkých dozorcov.
Pravda o homosexualite za mrežami
Sexuálne túžby patria k najsilnejším pudom človeka. Vo väzení ide o problém. Všetkých 350 odsúdených sú muži. Niektorí sa nedotknú ženy dlhé roky.
Pornografia je zakázaná. Výnimkou sú noviny a časopisy, ktoré nie sú pornografické, ale nájdu sa v nich fotky sčasti odhalených alebo sporo odetých tiel.
„Homosexualita? Samozrejme, je to náhrada klasického sexu. Niektorí to neskrývajú, ale väčšinou sa tým nechvália. Heterosexuálnych mužov ovplyvní buď psychický tlak alebo prostredie. Niekoho to zlomí, niekoho nie,“ okomentoval situáciu riaditeľ ústavu.
Zakázané predmety a pašovanie
Pracujúci väzni sa dostanú k bežným pracovným nástrojom s výnimkou výbušnín, jedov a chemikálií. Dozorcovia im robia dôkladné prehliadky, aby ich nenosili sa cely.
Odsúdení sú však vynaliezaví. Na výrobu ostrých nožov vedia použiť príbor alebo struny z postele. Medzi zakázané predmety patrí aj ponorný varič. Vedia ho vyrobiť zo žiletiek dostupných v bufete a drôtov vytrhnutých z elektrického vedenia.
Najžiadanejším a nedostatkovým tovarom za mrežami je alkohol a drogy. V Ružomberku zaznamenali v minulosti aj pokus o prehodenie drog cez plot do vnútra komplexu. V súčasnosti kontrolujú všetky prichádzajúce balíky skenerom a psami vycvičenými na hľadanie omamných látok. Čiastočnou náhradou tak zostávajú lieky, ku ktorým sa snažia niektorí odsúdení dostať klamstvami a predstieranými ťažkosťami.
Veľa odsúdených sa vracia na slobodu s tetovaním. Začína to požiadavkou na elektronický prehrávač s cieľom štúdia cudzieho jazyka. Trestanci ho rozoberú a vyrobia jednoduchý prístroj na tetovanie.
„Špekulovať je prirodzené a zločinci špekulujú dupľom,“ povedal riaditeľ. „Raz sme našli väzňovi aj mobilný telefón. Podarilo sa mu ho priniesť z vonkajšieho pracoviska,“ dodal.
Šikanovaniu sa nedá zabrániť
V komunite odsúdených existujú autority. Rešpekt si získavajú na základe fyzickej sily, rozumových schopností alebo peňazí.
„Ak mal chlap silnejšie postavenie na slobode, snaží sa ho presadiť aj vo väznii,“ priblížil riaditeľ a dodal, že žiadne gangy v rámci ústavu nevznikajú.
Život odsúdených sprevádza aj šikanovanie. Dozorcovia sa mu snažia zabrániť, ale prebieha v skrytosti. Je bežné, že obeť ho nenahlási, pretože sa jej spoluväzni vyhrážajú. Pokiaľ o tom vedia, bránia tomu dozorcovia.
„Šikanovanie tu vždy bolo aj bude, ale nie je pravda, že noví väzni majú po príchode automaticky problém s ostatnými,“ vyvrátil jeden z predsudkov riaditeľ.
Vyhrážanie sa je tiež trestný čin
„Bitky bývajú len zriedka. Častejšie sa hádajú a občas fackajú,“ dodal.
Ojedinelé sú aj útoky na dozorcov. Väčšinou ide len o slovné urážky. Ak by sa väzeň vyhrážal, riešili by to ako trestný čin, či už vo vzťahu k príslušníkom alebo k civilným osobám mimo ústavu. Vyskytli sa prípady, keď v rámci korešpondencie existovalo podozrenie k nabádaniu na trestné činy a vyhrážaniu sa. V takýchto prípadoch dozorcovia korešpondenciu kontrolovali.
„Mali sme prípad, keď odsúdený dostal tri roky navyše, pretože sa prostredníctvom korešpondencie vyhrážal.“
Vraždy nie, samovraždy občas
Každý odsúdený zvláda svoj psychický stav individuálne. Niektorí sa okamžite prispôsobia obmedzenému životu, iní to nezvládajú. Veľkou pomocou im v tomto prípade môže byť kontakt s rodinou. Aby odsúdení neprerušili sociálne väzby a vzťahy, často si odpykávajú trest v najbližšom ústave.
Napriek tomu, že v ružomberskej väznici sedia desiatky vrahov, k pokusom o vraždy nedochádza. Samovraždu spáchal odsúdený naposledy pred štyrmi rokmi, keď si podrezal žily. Väčšina podobných zámerov však končí vďaka pohotovým dozorcom len pri pokuse.
Mediálne najznámejším väzňom bol za posledné roky herec Dušan Cinkota. Veľa ľudí si myslí, že si svoj trest za drogy stále odpykáva v Ružomberku.
„Za dobré správanie bol premiestnený do ústavu s najnižším stupňom stráženia. Prial by som si, aby sa všetci odsúdení správali ako on,“ zhodnotil riaditeľ ústavu A. Majzel. ⋌ ⋌MIRO GEJDOŠ
