LIPTOV. Prvý mliečny automat v regióne otvorili pri supermarkete Tesco na Hrabovskej ceste v Ružomberku. Prevádzkovalo ho a dodnes prevádzkuje Poľnohospodárske družstvo Ludrová. Ďalší automat má v Štiavničke.
O niekoľko týždňov pribudol Ružomberčanom ďalší automat na čerstvé kravské mlieko. Otvorilo ho Poľnohospodárske družstvo Lisková, Sliače, na Námestí Š. N. Hýroša.
V susednom Liptovskom Mikuláši boli automaty tiež dva. V centre mesta ho prevádzkovala spoločnosť Agro-Racio. Ďalší bol na najľudnatejšom sídlisku regiónu a mlieko doň dodávalo smrečianske družstvo.
Prekvitala mliečna turistika
Sprvu sa v jednotlivých automatoch denne predávalo aj osemsto litrov mlieka. Fungovala dokonca mliečna turistika, ľudia si plánovali prechádzky tak, aby išli okolo automatu. Do miest po mlieko chodili aj ľudia z okolitých dedín.
Po rokoch boom opadol. V Liptovskom Mikuláši minulý rok na jeseň zatvorili posledný mliečny automat. Mal výhodnú polohu pri obchodnom centre, hlavnom ťahu mestom aj veľkom bezplatnom parkovisku. Nestačilo to, denne sa predávalo priemerne pod sto litrov a pre prevádzkovateľa bol automat vysoko stratový.
Cenu aj kvalitu si chcú stále udržať
Zaujímavosťou je, že v susednom Ružomberku automaty stále fungujú, ľudia si mlieko nevedia vynachváliť. Predaj síce klesol v porovnaní s prvými mesiacmi, obe poľnohospodárske družstvá predávajú v automatoch stabilné objemy mlieka a o ich zatvorení vôbec neuvažujú.
„Dnes predávame priemerne 500 litrov denne v oboch našich mliečnych automatoch,“ povedal Miroslav Štefček, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Ludrovej.
Cenu za liter si stále držia na sume päťdesiat centov za liter. „V žiadnom obchode si ľudia nekúpia také kvalitné mlieko. Iba z neho si môžu urobiť ďalšie výrobky, ako tvaroh, syry alebo maslo,“ doplnil.
Zľakli sa, že budú nasledovať kroky susedov
Skladba zákazníkov je podľa jeho slov rôznorodá. Chodia seniori, ale aj mladé rodiny s deťmi. Nerobí im problém chodiť po mlieko aj niekoľkokrát do týždňa zo vzdialenejších kútov. Keď v Liptovskom Mikuláši zatvorili posledný mliečny automat, na družstvo do Ludrovej písali vystrašení Ružomberčania.
„Prosili nás, aby sme robili všetko pre to, aby sme naše automaty zachovali a nenasledovali rozhodnutie našich mikulášskych kolegov,“ priblížil Štefček.
Na mliekomatoch sa zarobiť nedá
Predseda ludrovského poľnohospodárskeho družstva je zároveň predsedom Liptovskej regionálnej potravinovej komory so sídlom v Liptovskom Mikuláši.
Nemyslí si, že mliečne automaty skrachovali v Liptovskom Mikuláši pre nechuť ľudí k mlieku.
„Na predaji surového kravského mlieka z mliečneho automatu sa nedá zarobiť, pre nás to nie je zárobková činnosť, ale skôr doplnková. Ľuďom chceme dať kvalitnú a čerstvú potravinu,“ povedal.
Pokúšajú sa ho predať cez internet
Prevádzkovatelia mikulášskych mliečnych automatov zhodne tvrdia, že ich museli zrušiť pre nezáujem zo strany verejnosti.
„Predaj mlieka sme vnímali ako službu obyvateľstvu, ekonomicky sa nám to až tak neoplácalo,“ povedal Milan Vozár, ekonóm smrečianskeho družstva, ktoré prevádzkovalo automat na Podbrezinách.
Na sídlisku býva vyše 10-tisíc ľudí a v mliečnom automate predávali denne sotva 100 litrov mlieka. Rôznymi kampaňami sa pokúšali zvýšiť záujem ľudí o živú surovinu, k automatu pridali stojan s letákmi o mlieku, receptami a návodmi na výrobu ďalších výrobkov z neho.
„Nepomohlo to a úprimne povedané, boli sme z nezáujmu verejnosti veľmi smutní,“ doplnil Vozár.
Automat zo sídliska odmontovali a dnes je v družstevnom sklade. „Snažíme sa ho predať, ponúkame ho aj cez internet,“ doplnil Vozár.
Chodila už iba hŕstka verných
Posledný mliečny automat v Liptovskom Mikuláši zrušili minulý rok v novembri. Štefan Janičina, predseda spoločnosti Agro-Racio Liptovský Mikuláš, potvrdil slová kolegov zo Smrečian. Z počiatočných 600 litrov predávali v automate pri obchodnom centre Jasná denne ani nie sto litrov. Pre udržanie prevádzky to bolo primálo.
„Čerstvé nepasterizované mlieko si chodila kupovať len hŕstka verných zákazníkov, ktorá si vážila kvalitné mlieko. Sme pohodlný národ, radšej si kúpime mlieko v škatuli, ktoré dlhšie vydrží, ale nie je plnohodnotné a nedajú sa z neho vyrobiť ďalšie produkty,“ povedal Janičina.
