S novodobými skialpinistami má skúsenosti snáď každé lyžiarske stredisko so zjazdovkou dlhou aspoň 800 metrov a umelým zasnežovaním. Ich prevádzkovatelia sa zhodli na troch veciach. Z lyžiarskych tratí ich nevykážu, musia prijať pravidlá, ako sa majú v strediskách správať a to, čo títo športovci robia, nemá okrem výstroja so skialpinizmom nič spoločné.
Zjazdovky sú dnes prehustené nielen smerom dole, ale aj hore. S kvázi skialpinistami využívajúcimi upravené trate majú problémy všade vo svete. Nemci ich volajú skitourengehern, teda skituristi. Hlavný konflikt tkvie v tom, že využívajú upravené aj umelo zasnežené trate v strediskách, ale sami do neho nič neprinesú, pretože neplatia, hoci sa pohybujú po súkromných pozemkoch. Okrem toho sú na svahu aj hrozbou pre klasických lyžiarov, ničia čerstvo upravené trate a sami riskujú vážne úrazy nerešpektovaním pravidiel.
V zahraničí už začali prevádzkovatelia stredísk pracovať na osvete, niekde sa im to darí a napríklad v Spojených štátoch amerických už vedia, že hore po zjazdovke sa nešliape. Na Slovensku sú prevádzkovatelia ešte na začiatku, niektorí už začali na zjazdovkách so skituristami robiť poriadky. Ťahajú za kratší koniec.
Na Slovensku je obrovská diera v zodpovednosti
Minulý rok v jeseni začala platiť novela zákona o horskej službe, ktorá dala prevádzkovateľom právo určiť pravidlá pohybu na ich zjazdovkách. Pokiaľ tak človek nerobí, prevádzkovateľ ho môže vykázať. Strediská zakázali pohyb po zjazdovkách mimo prevádzkového času a zakázané je to aj v noci.
„My ako prevádzkovatelia sme si tieto body vložili do bieleho kódexu. Dokonca aj poisťovne zapracovali tieto ustanovenia do zmluvných podmienok,“ povedal Peter Tomko, manažér prevádzky lanových dráh z lyžiarskeho strediska na Štrbskom Plese.
Realita na svahoch je podľa neho úplne iná. „Väčšinou, keď na to nejakého skituristu upozorním, osopí sa na mňa,“ povedal.
V zahraničí sa spojili prevádzkovatelia s predajcami skialpinistických výstrojov a rôznymi organizáciami, v Nemecku napríklad Alpineverein, a spoločne hovoria skituristom, kde a za akých podmienok môžu šliapať v lyžiarskych strediskách.
„Dokonca si tam skituristi osvojujú vetu: Nezabúdajte, že v tomto stredisku ste hostia. U nás je v tomto smere velikánska medzera,“ doplnil Tomko.
Chlapi večer odmietajú upravovať svahy
Skúsenosti prevádzkovateľov lyžiarskych stredísk na Slovensku sú takmer identické. Len čo napadne prvý sneh, hneď sa na tratiach objavujú skupiny skituristov. Neuvedomujú si, že zjazdovky sú mimo prevádzkových hodín veľké stavenisko, na ktorom sa pohybujú skútre, pracujú ratraky, snežné delá s rozťahanými hadicami a káblami. Keď ich poškodia, náklady znáša prevádzkovateľ.
„Čo je ale nebezpečnejšie, sú zrážky so skútrami alebo ratrakmi a lanami, na ktorých sú ukotvené. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že chodia za mnou chlapi s tým, že odmietajú upravovať trate večer, pretože zase skoro zrazili pseudo-skialpinistu,“ poznamenal prevádzkovateľ strediska na Štrbskom Plese.
Sú absolútne nepoučiteľní
Do lán, o ktoré sú uchytené ratraky, sa pravidelne chytajú skituristi v lyžiarskom stredisku Jasná.
„Samozrejme, nezaobíde sa to bez úrazov, sú absolútne nepoučiteľní,“ povedal Maroš Kupčo zo strediska Jasná Sever s tým, že v minulej sezóne mali tri takéto prípady.
V Jasnej si skituristi zvykli chodiť hore pred večerom. Na chate si pri pivku počkajú, kým ratraky čerstvo upravia zjazdovky, a potom sa pustia dole. S čelovkou a niekedy aj bez nej, aby bol lepší adrenalín. Nechajú za sebou spúšť, rozrytú zjazdovku, ktorá do rána zamrzne a platiaci lyžiari majú oprávnene plné ústa sťažností na kvalitu trate.
„Keď sa nám dole pustí skupina desiatich ľudí, tam, kde prejdú nám zjazdovku úplne zničia,“ povedal Matej Hulej, riaditeľ horského strediska Jasná.
Vyhradlili trasy, rozdávajú mapky
Skituristov sa prevádzkovateľom zo zjazdoviek nepodarí vykázať. Spoločnú reč našli v tom, že musia určiť pravidlá, ktoré by ich nasmerovali tam, kde chcú oni a kde nebudú obmedzovať platiacich lyžiarov.
Na začiatku uplynulej sezóny napočítali v Jasnej v priebehu jedného dňa 400 skituristov. V stredisku bolo v tom čase približne štyritisíc ľudí, teda desať percent šliapalo hore. „Zjazdovky sme mali úzke, bol to naozaj extrémny problém,“ opísal Hulej.
Zdôraznil, že prevádzkovatelia by mali mať silnejšiu oporu v zákone. Môžu síce človeka zo zjazdovky vykázať, ale nemajú ho ako potrestať, o pokutách už zákon nehovorí.
Hulej súhlasí s tým, aby sa zo zjazdoviek vykázali. Na druhej strane im ale musia dať možnosť, kde budú šliapať.
„Akonáhle tieto výstupové koridory vyhradíme a oplotíme, vyžaduje to prácu a peniaze navyše. Viem si predstaviť, že by sa za ne platilo. Najprv symbolické dve – tri eurá na deň, alebo 20 či 30 eur na celosezónny lístok. Potom sa uvidí podľa vyhodnotenia nákladov. Skituristi by mali legálne a bezpečné podmienky, ktoré by si vážili,“ doplnil Hulej s tým, že v zahraničí takto bežne fungujú a platia napríklad aj bežkári.
V Jasnej robia prvé kroky, ktoré majú usmerniť rozlezených skituristov. „Naša patrola im rozdáva mapky s vyznačenými traťami. Zatiaľ ich máme síce vyznačené iba sporadicky, ale pracujeme na tom, aby sme ich mali do budúceho roka presne označené a vyhradené,“ spresnil Kupčo.
Ľudia neakceptujú to, ako sa majú správať
Do stretu so skituristami prišiel aj Marcel Adamčík, prevádzkovateľ strediska Oščadnica Veľká Rača. Pred troma rokmi dal na zjazdovky tabule, kde zakázal pohyb na lyžiach v protismere. „Bolo z toho faux pas, riešilo sa to v médiách,“ povedal Adamčík.
Aj na Rači majú označené trasy, ktoré môžu skituristi využívať.
„Keď bola možnosť, šlo po nich len percento všetkých skituristov. Problémom je, že ľudia neakceptujú tabule o tom, ako sa majú správať.“
Prevádzkovatelia potrebujú cítiť v zákone účinnejšie možnosti, ako sa vysporiadať s ľuďmi ignorujúcimi ich pravidlá. Pokiaľ sa neprijmú všeobecné podmienky a aj systém ich pokutovania, nikdy to podľa neho nebude fungovať.
Zaberajú parkoviská, na Králikoch dali rampu
„Ak skiturizmus u nás zakážeme, verejnosť nás zožerie,“ povedal otvorene Ivan Temniak, riaditeľ horského strediska Chopok Juh.
Na slnečné južné svahy Chopku chodí tiež veľa skituristov. „Z tretiny zaberajú parkovisko, ktoré sme postavili na Krúpovej a do strediska nič neprinesú. V stredisku Králiky tomu zabránili tak, že dali naň rampu, parkovisko môžu využívať iba platiaci návštevníci,“ opísal.
Teraz skituristov navigujú na okraje zjazdoviek, ale uvažujú, že by spolu so svahmi na severe posunuli kraj zjazdoviek o meter.
„Sú to ďalšie náklady a súhlasím s tým, že by sa mali spoplatniť. Koľko, to neviem, je to na diskusiu.“
Na Malinom Brde ničia trate noční skituristi
V lyžiarskom stredisku Malinô Brdo majú ťažšiu situáciu. Priestorové danosti strediska prevádzkovateľovi neumožňujú vyhradiť samostatné trate.
„Keď vysnežím zjazdovku z Hrabova na vrchol Malinô Brdo, má dĺžku 4 kilometre, v najužšom bode iba 18 metrov. Týchto ľudí volám šlapači a nepôjdu nikde inde ako na vysneženú a upravenú trať,“ opísal Peter Nanky, technický riaditeľ lyžiarskeho strediska Malinô Brdo.
Na Malinom Brde majú najväčší problém s nočnými skituristami. „Ráno ich máme päť, cez deň dvadsať a po štvrtej – piatej podvečer, keď nám začína úprava tratí, stojí ma parkovisku 40 aj 50 áut šliapačov s čelovkami. Robia to najhoršie, čo sa dá. Vyjdú na kopec a dole zídu po krásne upravenej trati. Ráno prídu normálni lyžiari, ale svah máme rozrytý, zamrznutý na zabitie. Spôsobia nám takú škodu, ktorú by sme si mohli vymáhať,“ podotkol Nanky.
Uznal, že prevádzkovateľom sa sotva podarí ich vykázať úplne zo zjazdoviek. „Musíme vytvoriť také podmienky, aby šliapači chodili tam, kde chceme my.“
Nie sú členmi záujmových organizácií
Absolútna väčšina skituristov nie sú členmi žiadneho športového či záujmového združenia. Andrej Škovran zo Slovenskej skialpinistickej asociácie povedal, že zastrešujú zhruba 150 členov, väčšinou pretekárov. Myslia si, že vyhradiť trasy skituristom je správna cesta.
„Možno by bolo vhodné zastrešiť všetkých takýchto športovcov pod našu asociáciu, kde by platili členské. My by sme potom tieto peniaze ponúkli strediskám na vyznačenie a údržbu tratí,“ navrhol Škorvan.
V Taliansku ich polícia vykáže z trate
Za pravdu dal prevádzkovateľom riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga. Skituristi tvoria pohyblivú prekážku na lyžiarskej zjazdovke, ktorá tam nemá čo robiť a je nebezpečnejšia ako snežné delo. Súhlasil aj s tým, že v žiadnom prípade nemôže byť reč o skialpinizme.
Na druhej strane si ale nemyslí, že je potrebné znova meniť zákon.
„Prevádzkovateľom už viac dať nemôže. Dal im možnosť podľa vlastnej ľubovôle stanoviť si pravidlá a ľudia na tratiach ich musia dodržiavať,“ vysvetlil.
Zároveň súhlasil s tým, že vymožiteľnosť zákona je slabá.
„Napríklad v Taliansku to kontroluje polícia alebo iné silové zložky, ktoré vykážu zo svahu všetkých, ktorí idú smerom hore,“ opísal riaditeľ horských záchranárov.
„Jednoduchým, aj keď nie všade realizovateľným riešením, by bolo posunutie tyčiek z kraja zjazdoviek o meter, dva, ďalej. Vedel by som si to predstaviť aj ako komerčnú aktivitu stredísk, ja osobne by som nemal problém so spoplatnením,“ uzavrel.
Najprv slušné upozornenie, potom pokuta
Prevádzkovatelia poverili Lavex, ako záujmové združenie vlekov a lanoviek, aby v spolupráci s Horskou záchrannou službou začali účinnejšie riešiť problémy so skituristami na lyžiarských tratiach.
Za porušenie pravidiel nechcú prevádzkovatelia hneď skituristov pokutovať, chcú najskôr upozorňovať, aby odišli z lyžiarskej trate. Ak neposlúchnu nariadenia lyžiarskej patroly alebo samotných prevádzkovateľov ani po upozornení, potom by pristúpili k sankciám.
