VÝCHODNÁ. Folklórny festival navštevujú ročne tisícky ľudí. Je to však len na pár dní v roku. Pre obec je údržba veľkého dreveného komplexu s amfiteátrom finančne náročná, preto hľadá spôsob, ako ho využiť aj pri iných príležitostiach.
„Podmienky sú vhodné, stačí nám len dobudovať sprchy. Nečakáme od toho veľa, ale mohlo by to priviesť v priebehu roka viac turistov a byť motorom rozvoja obce,“ povedal starosta Východnej Juraj Blaško.
Chráni ich pamiatková zóna
Obecný amfiteáter prerábali naposledy v roku 2008. Je náročný na údržbu, lebo je celý z dreva. Obec doň ročne investuje zhruba 25-tisíc eur.
Turisti by mohli oceniť aj charakteristický ľudový ráz obce, ktorý pomáhajú okrem folklóru udržiavať aj viaceré historické domy a drevenice. V súčasnosti ich chráni aj pamiatková zóna v centrálnej časti.
Kriváň je najstarší súbor
„Veľa krásnych vecí sa zbúralo, ale snažíme sa o zachovanie pôvodnej architektúry. Keď sa raz niečo zničí, nikdy sa to nevráti. Aj ľuďom vysvetľujeme, že je veľmi dôležité chrániť svoje dedičstvo. Aj storočné humno je zaujímavé a dopĺňa ráz dediny,“ skonštatoval starosta. Niekoľko historických budov a dreveníc má vo svojom vlastníctve aj obec.
Okrem nich a obecného úradu jej patrí napríklad aj škola, škôlka či zdravotné stredisko, kde je všeobecný lekár, pediater, zubár a lekáreň. Vlastní tiež budovu bývalej školy, z ktorej by radi urobili centrum pre miestny folklórny súbor Kriváň, ktorý funguje od roku 1913 a je preukázateľne najstarším na Slovensku.
Výnimočne veľký kataster
„Folklór je tu tradičný a stále živý. Ľudia ho majú v srdci. Snažíme sa oživovať naše pôvodné prvky a nič nekopírujeme,“ ozrejmil starosta, ktorý je tiež členom súboru. Kriváň má dokopy približne päťdesiat členov rozdelených medzi mužskú, ženskú a detskú zložku, hudobníkov a tanečníkov.
Ďalším unikátom Východnej je rozsiahly kataster. Siaha od Kriváňa až po hrebeň Nízkych Tatier. S rozlohou viac ako 19-tisíc hektárov patrí medzi najväčšie na Slovensku. Pre porovnanie, Liptovský Mikuláš má kataster s rozlohu sedem tisíc hektárov, Ružomberok 12-tisíc hektárov. Väčší kataster ako má Východná majú mestá Vysoké Tatry a Bratislava. Ich rozloha je okolo 35-tisíc hektárov.
Obec má aj tri osady, ktoré k nej patria historicky aj administratívne, no geograficky sú od nej pomerne ďaleko. Ide o Svarín a Čierny Váh najlepšie prístupné z Kráľovej Lehoty a niekoľko obydlí pri železničnej stanici oddelenej od centra.
Pozemkov je málo, sú drahé
Počet obyvateľov, ktorý presahuje 2 200, radí Východnú medzi najobývanejšie obce Liptova. Východňanov je však čoraz menej. Viac ich za rok umrie, ako sa narodí.
„Veľa mladých odchádza za hranice. Niektorí sa po čase vrátia, niektorí sa tam usadia natrvalo. Tí, čo prídu späť a tí, čo tu zostali by chceli pozemky na výstavbu domov. Ale je ich málo, a preto sú drahšie. Následne hľadajú lacnejšie možnosti mimo obce,“ priblížil J. Blaško.
„V územnom pláne je pripravená jedna ulica, kde bude priestor na výstavbu. Pozemky sú síce užšie, ale stavať sa bude dať,“ dodal. Dokopy by na ulici mohlo stáť zhruba 50 domov, ale v prvej etape počítajú možno s pätnástimi. Ak sa nič neskomplikuje, budúci rok by mohli začať prvé práce.
Vlaková stanica je ďaleko
Záujem je aj o nájomné byty, takže obec zvažuje možnosti aj v tomto smere. Do úvahy pripadá niekoľko bytov ako nadstavba bývalých jaslí, kde už niekoľko podobných bytov existuje.
Okrem nedostatku stavebných pozemkov a bytov sa musia tamojší ľudia vysporiadať aj so špecifickou polohou dediny na rozhraní okresov Liptovský Mikuláš a Poprad. Za prácou dochádzajú najčastejšie do Liptovského Hrádku alebo Mikuláša.
„Dostupnosť Popradu hromadnou dopravou je veľmi slabá. Autobusov tam chodí málo a vlakom je to ešte horšie. Cez víkend tam idú tri vlaky, z toho dva ráno pred šiestou,“ poznamenal starosta Blaško.
Faktom je, že veľa osobných vlakov prichádzajúcich zo západu končí svoju cestu v Liptovskom Mikuláši alebo Hrádku. Aby toho nebolo málo, vlaková stanica vo Východnej je od obce tri kilometre ďaleko a nechodia k nej autobusy.
Farma v lete zapácha
Napriek väčšej vzdialenosti od miest je dedina pomerne samostatná a dobre zabezpečená. „Máme tu niekoľko obchodov a krčiem, vyhľadávanú krajčírku, dve kaderníčky aj šikovnú kozmetičku. Základné služby máme. Chýba nám len reštaurácia, v ktorej by sa dalo najesť celý deň,“ zhodnotil vybavenosť starosta, ktorý je vo funkcii prvé volebné obdobie.
Nachádzajú sa tu aj dva kostoly, katolícky a evanjelický. Väčšina veriacich sa hlási k protestantom. Za zmienku stojí, že na začiatku minulého storočia si členovia evanjelického zboru postavili kostol a stihli to od jari do jesene.
Východná je v poslednom čase známa aj vďaka biofarme. Okrem výroby syrových produktov má aj bylinkové plantáže. Živočíšna výroba má ale aj svoje menej príjemné stránky. „Počas horúcich letných dní cítime na dvoroch zápach. Nedá sa s tým nič urobiť,“ povedal rezignovane jeden z mladších obyvateľov.
Všestranný obecný podnik
Chovateľstvo je v obci tradičné. Aj jej jednoduchí, ale pracovití zakladatelia v časoch valašskej kolonizácie žili hlavne z chovu oviec. Dodnes sa o tieto zvieratá stará viacero Východňanov. Počas leta prevádzkuje salaš dokonca aj miestny urbár a vie zhromaždiť aj 600 oviec.
„Nie je to o žiadnom veľkom zárobku, ale skôr o podpore drobných chovateľov. Každý z nich dostane za jednu ovcu na salaši desať kilogramov syra,“ vysvetlil Blaško.
Ďalšou dobre fungujúcou inštitúciou je obecný podnik. Okrem zabezpečovania chodu obce ponúka ľuďom rôzne služby. Jeho siedmi zamestnanci s občasnou pomocou piatich aktivačných pracovníkov chodia kosiť pomocou techniky, majú balíkovač sena, pásovú pílu alebo prívesný vozík na zapožičanie. Podnik si teda vie na seba aj zarobiť. Má smetiarske auto, ktoré vozí odpad aj z Važca, Liptovskej Kokavy, Malužinej a Liptovského Petra.
Školy sú nákladné
„Účelom nie je vytvárať zisk, ale pomáhať občanom. Postupne by sme chceli služby rozšíriť. Máme napríklad aj lis na brikety, ktorý by sa mohol využiť pri spracovaní kalamitného dreva,“ objasnil starosta.
Dobrú úroveň má aj základná škola. Má za sebou rekonštrukciu a disponuje solídnym vybavením. Okrem telocvične má aj viacúčelové ihrisko, tenisové kurty a asfaltové ihrisko. Navštevuje ju okolo 150 žiakov a ročná prevádzka stojí 350-tisíc eur.
Škôlka má tri triedy a 60 zapísaných detí. Spolu s jedálňou spoločnou pre školu musí obec vyčleniť zo svojho rozpočtu 1,3 milióna eur na jej fungovanie takmer 200-tisíc eur.
Čakajú na peniaze
Ak z objemu peňazí, ktorými Východná ročne disponuje, odpočíta obecný úrad všetky režijné náklady, zostane mu 150 až 200-tisíc eur.
Naposledy si výraznú investíciu vyžiadalo na konci minulého roka moderné, počítačom ovládané osvetlenia verejného priestranstva. Stálo 350-tisíc eur a financovali ho cez eurofondy formou refundácie. Obec teda zaplatila plnú sumu zo svojho vrecka, pričom si zobrala aj úver 100-tisíc eur.
„Momentálne čakáme na vrátenie zmluvnej časti peňazí. Je to zhruba 270-tisíc eur. Keď ich dostaneme, môžeme sa pustiť do ďalších projektov,“ ozrejmil Juraj Blaško.
Elektrické kúrenie je drahé
Najbližšie by chceli investovať do zateplenia materskej školy. Okná už vymenili a zriadili novú plynovú kotolňu. Zdravotné stredisko si vyžaduje nové centrálne kúrenie. Momentálne má elektrické, ale to je veľmi nákladné.
„Máme káblovú televíziu z 90. rokov a vyzerá to tak, že je pred kolapsom. Chceli by sme ju nahradiť optikou. Pravdepodobne to urobíme na etapy, aby toho nebolo naraz veľa,“ dodal. Problémy spôsobuje niekedy aj kanalizácia vybudovaná v roku 2013. „Čistička je v Hybiach, potrubie je úzke a ide hore kopcom. Preto sú s prepravou odpadovej vody a čerpadlami problémy a nie je to lacné,“ zhodnotil starosta J. Blaško.
