LUDROVÁ. Rozhodol tak nedávno Krajský súd v Žiline, ktorý dal za pravdu Inštitútu pre ochranu prírody. TASR o tom informovala Monika Jankovičová z mimovládnej organizácie Via Iuris, ktorá zastupovala na súde Inštitút pre ochranu prírody.
„Inštitút sa aktívne zúčastnil na zisťovacom konaní, pričom sme v jeho priebehu poukazovali na negatíva týkajúce sa dosahu na životné prostredie, ktoré v súvislosti s rozširovaním lomu nastanú. Ale aj na to, že v zámere na rozšírenie lomu sa nachádzajú zavádzajúce a nepravdivé skutočnosti, ktoré význam dosahov na životné prostredie skresľujú alebo opomínajú," povedal riaditeľ Inštitútu pre ochranu prírody Marián Jasík.
Rozšírenie existujúceho lomu na ťažbu štrkov by podľa neho spôsobilo zničenie vzácnych chránených druhov rastlín a biotopov európskeho významu, obyvatelia obce by trpeli zvýšenou prašnosťou, hlukom a pohybom nákladných áut.
Podľa Miroslava Štefčeka, predsedu Poľnohospodárskeho družstva Ludrová, ktoré Dolomitický lom prevádzkuje, nemá lom, ani jeho prípadné rozšírenie žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie.
„Nachádza sa mimo obytných zón. Dodržiavame všetky banské predpisy, ktoré je nutné dodržiavať a ani občania nezachytili v minulých rokoch či v tomto žiadne negatívne vplyvy. Ťažba sa stále znižuje a v súčasnom období je predaj produktov nášho lomu na minimálnej úrovni, takže ani nepredpokladám, že dôjde k navýšeniu predaja materiálu," reagoval.
Do života občanov zasahuje najmä doprava spojená s odvozom kameniva, obcou prechádzajú ťažké nákladné vozidlá. „Priamo ťažba nezasahuje do toho bežného života, čo však zasahuje, je doprava. Občania spísali niekoľko petícií, ktorými chceli dosiahnuť obmedzenie tejto dopravy. Čiastočne sa nám ju podarilo odkloniť a vozidlá hlavného zhotoviteľa Ludrovú pri prechádzaní obchádzajú," vysvetlil starosta obce Peter Slimák.
„Možný negatívny vplyv na životné prostredie Okresný úrad v Ružomberku nepovažoval za natoľko podstatnú skutočnosť, aby v zisťovacom konaní nariadil posúdenie vplyvov rozšírenia lomu na životné prostredie. Podľa krajského súdu Okresný úrad v Ružomberku svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a nijakým spôsobom sa nevysporiadal so stanoviskom Inštitútu pre ochranu prírody, ako aj inými nesúhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov. Krajský súd zároveň uviedol, že žalovaný úrad nedostatočne zistil skutkový stav a pri svojom rozhodovaní vychádzal z nepresných údajov," doplnila organizácia Via Iuris.
