RUŽOMBEROK. Analýza prašnosti v meste Ružomberok ukázala, odkiaľ pochádza prach, ktorý v ovzduší Ružomberčnia dýchajú. Radnica za ňu zaplatila 40-tisíc eur, peniaze dostala z papierenského závodu Mondi SCP.
Ovzdušie znečisťuje doprava, priemysel aj sami ľudia. Takmer polovica znečistenia pochádza zo spaľovacích procesov, najviac sa na ňom podieľa vykurovanie v domácnostiach.
Špinavšie ovzdušie je v zime
Prach v ovzduší je problémom zimy, nie leta. Zdôraznil to Jiří Bílek zo spoločnosti, ktorá pre mesto Ružomberok vypracovala štúdiu. „V zime sa kúri, je viac zdrojov a prachu je preto viac. Čím viac sa znižuje teplota a klesá rýchlosť vetra, tým je koncentrácia prachových častíc vyššia,“ povedal.
V Ružomberku trvá vykurovacia sezóna až 220 dní v roku, teda kúri sa približne sedem mesiacov. K tomu sa pridáva ešte znečistenie z dopravy a priemyslu. Podiel dopravy na znečistení je v priebehu roka rovnaký, v lete je to hlavný zdroj.
Rozborom ovzdušia výskumníci zistili, že Ružomberčania sa pri vykurovaní správajú zodpovedne. Používajú peletky, brikety, drevo či uhlie. Uhlie sa využíva veľmi málo. Pre porovnanie napríklad vykurovanie uhlím robí veľké problémy v Ostrave.
„Veľmi pozitívnym zistením bolo, že Ružomberčania nespaľujú odpad, tvoril iba 1,2 až dve percentá podielu prachu. Keď sme robili výskum v Pardubiciach, tam sa odpadom doslova vykurovalo. Až 20 percent prachu pochádzalo z odpadu,“ zdôraznil Bílek.
Vinu hádzali hlavne na priemysel
Súčasťou ružomberského výskumu bola aj anketa medzi ľuďmi. Spoločnosť s tým má skúsenosti aj z Čiech. Keď pred desiatimi rokmi urobili anketu v Ostrave, tri štvrtiny ľudí považovali za zdroj znečistenia tamojšie veľké fabriky.
„Časom sa začala informačná kampaň založená na reálnych meraniach a číslach. Ľudia si začali uvedomovať, že znečistenie spôsobuje aj diaľkový prenos z Poľska, ale aj oni sami,“ opísal Bílek.
Štyri domy, tona prachu
V Ružomberku si až 75 percent ľudí označilo za zdroj znečistenia priemysel v meste. Iba 1,8 percenta ľudí priznalo, že aj oni sami ovplyvňujú kvalitu ovzdušia. „Ukázalo to, že vedomie vlastnej spoluzodpovednosti v meste momentálne neexistuje,“ vysvetlil.
Pritom tonu prachu v ovzduší dokážu vyprodukovať štyri rodinné domy, ktoré vykurujú klasickým kotlom.
Česi podporujú, Poliaci kontrolujú
Podpora a kontrola vykurovania v domácnostiach je na Slovensku ešte v plienkach. V Česku napríklad podporujú formou dotácie výmenu starých kotlov za ekologickejšie.
V Poľsku zas funguje zákon, vďaka ktorému môže štát vykurovanie v domácnostiach kontrolovať. „Majiteľ musí pustiť policajta a úradníka do domu. Odoberú vzorku popola a ak zistia na analýze, že vykuruje odpadom, analýzu musí preplatiť a zaplatí aj pokutu. Ak na mieste ešte zistia, že majiteľ nemá faktúru na odobraté palivo, dostane ďalšiu pokutu,“ opísal Bílek.
Čistenie ulíc je lacné a účinné
Radnica do analýzy investovala 40-tisíc eur, zaujímalo nás, aké opatrenia na jej základe prijme.
„Mesto vykonávalo a aj bude vykonávať reálne opatrenia na zníženie prašnosti, teda pravidelné zametanie, čistenie a polievanie pozemkov mesta, miestnych ciest a chodníkov, pravidelné kosenie trávnatých povrchov a výsadba novej zelene,“ povedal Michal Praženica, asistent ružomberského primátora.
„Zametanie ciest je skutočne lacné a mimoriadne efektívne opatrenie, ktoré dokáže účinne znížiť prašnosť. Rovnako dobrú službu robí aj izolačná zeleň,“ kvitoval Bílek.
Spôsob vykurovania nemôžu ovplyvniť
Problém so znečistením pochádzajúcim z malých zdrojov trápi nielen Ružomberok, ale majú ho všetky mestá a obce.
„Mesto nie je kompetentné nariadiť občanovi, aké má používať vykurovacie médium, pokiaľ neporušuje zákonné normy. Iba vtedy vykonáva opatrenia na odstránenie nežiaduceho stavu,“ spresnil Praženica.
Zlepšeniu stavu ovzdušia by prospeli opatrenia, na ktoré mesto nemá vplyv.
„Je to najmä vybudovanie obchvatov mesta, teda diaľnica D1 a rýchlostná cesta R1. Taktiež mesto neovplyvní diaľkový prenos častíc a polohu mesta v kotline.
