Slovo bioplynka sa v Liptovskom Mikuláši stalo symbolom ekologickej katastrofy a zla. Bioplynové stanice pritom bežne a úplne normálne fungujú po celom Slovensku.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Obrovská vlna nesúhlasu s výstavbou bioplynovej stanice na Nábreží spustila v meste lavínu. Ľudia v petícii dali jasne najavo, že bioplynovú stanicu v areáli Kožiarskych závodov nechcú.
Nepáčila sa im blízkosť k obytnej zóne a suroviny, ktoré sa mali meniť na bioplyn. Firma, ktorá chcela bioplynku stavať, mala spracovávať aj vodárenské kaly z neďalekej čistiarne pre tamojší kožiarsky a potravinársky priemysel. Voziť mala, podľa petičného výboru, aj kaly z ružomberského závodu Mondi.
Radnica jasnej požiadavke ľudí vyhovela, ešte vo februári prijali nariadenie, ktoré vylúčilo na území mesta fungovanie bioplynovej stanice, ktorá by spracovala kaly. Na Nábreží definitívne žiadna bioplynka nebude.
Liptovský Mikuláš bude jediným na Slovensku
V súčasnosti mesto nechalo spracovať zmeny a doplnky k územnému plánu. Vďaka tomu nebude možné na území mesta postaviť bioplynovú stanicu. Vylúči nielen spracovanie kalov, ale aj zeleného odpadu. Pokiaľ verejnosť a poslanci doplnok odobria, na území mesta nebude možné premieňať odpad na plyn a elektrickú energiu.
Liptovský Mikuláš bude jediným mestom na Slovensku, kde priamo územný plán nedovolí stavať bioplynovú stanicu.
Zelený odpad už nemožno skládkovať
Či to bol dobrý a šťastný krok ukáže až budúcnosť, môže ísť o dvojsečné rozhodnutie.
„Od 1. januára 2016 platí zákaz ukladania biologického odpadu na klasické skládky, odpad sa musí nejako zhodnotiť. Do úvahy prichádza kompostovanie, jeho spracovanie v bioplynovej stanici alebo spaľovanie,“ povedala Mária Lošonská, vedúca oddelenia životného prostredia na liptovsomikulášskom mestskom úrade.
V bioplynovej stanici sa spracováva biologicky rozložiteľný odpad a kvasením bez prístupu vzduchu vzniká bioplyn a substrát, teda akási hmota, ktorá sa ďalej využíva ako hnojivo, alebo sa z neho vyrábajú pelety na kúrenie.
„Výhodou spaľovania je, že klesá objem odpadu, na druhej strane ale treba povedať, že sa zvyšuje objem exhalátov vypúšťaných do ovzdušia a vzniká popol, ktorý treba zas len niekde uložiť,“ povedala Lošonská.
Zápach závisí od toho, čo sa spracuje
Biologicky rozložiteľný odpad je rastlinný a živočíšny. Najčastejšie je to zelený odpad zo záhrad, parkov, stromov, ďalej to môže byť kukuričná siláž z polí alebo štiepka z drevospracujúceho priemyslu. Živočíšny pôvod zas majú napríklad maštaľný hnoj, močovka, odpad z výroby mlieka, hydinový trus.
„Nevýhodou bioplynovej stanice môže byť hluk alebo možnosť zápachu. To záleží od toho, aké vstupné suroviny sa spracovávajú,“ doplnila Lošonská.
Na skládky sa zelený ukladať už nesmie, a preto treba myslieť na to, čo s ním ďalej.
Zelený odpad, ktorý pozbiera mesto, sa zatiaľ spracováva v kompostárni alebo drevný odpad v kotolni. Na území mesta vzniká biologicky rozložiteľného odpadu ale oveľa viac, produkujú ho družstvá či firmy.
Legislatíva Európskej únie podporuje alternatívne zdroje výroby energie.
Budúcnosť je v obnoviteľných zdrojoch
Radnica zorganizovala k problematike bioplynovej stanice verejnú besedu. Vystúpili na nej aj zástupcovia občianskeho združenia Za čistý a zdravý Liptov.
„Naše občianske združenie nie je proti bioplynovej stanici. Sme zásadne proti tomu, aby bola v katastri mesta,“ povedal Roman Běhal, tajomník združenia.
Pred ľuďmi vystúpil aj Štefan Brestovský, ktorý sa zaoberá výstavbou bioplynových staníc. Napríklad v roku 1995 sa podieľal na výstavbe úplne prvej bioplynovej stanice na území Slovenska. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre ju dodnes používa na výskumné účely. Ďalej staval bioplynové stanice v Bošanoch a Budči pri Zvolene.
„Dnes existujú moderné a kvalitné technológie na spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu. Zemný plyn a ropa vo svete dochádzajú. To, čo nás môže zachrániť, sú obnoviteľné zdroje energie,“ povedal Brestovský.
Napríklad obyvatelia švédskeho Štokholmu majú mestskú hromadnú dopravu už tridsať rokov zadarmo. Spracovávajú vodárenské kaly a vyrábajú z nich biometán, teda palivo pre dopravu.
„Pokiaľ zastavíme moderné technológie, nedostaneme sa nikam. Mám pocit, že názory na bioplynové stanice sú medzi verejnosťou poňaté neodborne, pritom ide o šetrnú technológiu. Odpad vieme vrátiť do prírody a ešte z toho aj vyťažíme,“ dodal Brestovský.
Petičný výbor s postupom súhlasí
Radnica nechala spracovať zmeny územného plánu. V súčasnosti by mohla bioplynová stanica na biomasu, nie kaly, stáť na miestach, ktoré územný plán definuje ako územia stavebnej a priemyselnej výroby a územie výrobno-obslužných areálov. Takých miest je viac.
Architekt ich z územného plánu vylúči. Týka sa to celého administratívneho územia mesta, ktoré sa skladá z 12 katastrálnych území.
Návrh na zmenu územného plánu prejde verejným prerokovaním, radnica predpokladá, že to bude v máji. Znamená to, že verejnosť, rovnako ako poslanci zastupiteľstva, sa k návrhom budú môcť ešte vyjadriť.
„Naša petícia bola nasmerovaná proti výstavbe bioplynovej stanice v blízkosti Vrbického cintorína a sme radi, že mestské zastupiteľstvo jej vyhovelo,“ povedal Ján Bonko, predseda petičného výboru. V súčasnosti zastáva funkciu viceprimátora mesta, v čase petície nebol poslancom a ako hovorí, vyjadril svoj občiansky postoj.
„Výstavba tejto bioplynovej stanice je zastavená a s postupmi mesta tak, ako ich práve realizuje, petičný výbor súhlasí,“ doplnil Bonko.
Bioplynka aj heliport môžu stáť
V budúcnosti sa môže ozvať nejaké družstvo alebo podnikateľ v potravinárskom či drevospracujúcom priemysle, že chce svoje odpady využiť ďalej a zmeniť ich na energiu. Ak by aj našiel miesto, kde by nikomu neprekážal, musel by požiadať o zmenu územného plánu. Pokiaľ by s tým súhlasila verejnosť aj poslanci trojpätinovou väčšinou, znova by sa zmenil územný plán a stanicu by postaviť mohol.
Rovnako je to aj s heliportom. V súčasnosti územný plán neumožňuje heliport postaviť. Pokiaľ by ale nejaký podnikateľ našiel vhodné miesto, požiadal o zmenu územného plánu, súhlasila by aj verejnosť a poslanci, heliport môže v budúcnosti na území mesta pokojne a legálne fungovať.
U susedov fungujú a nikto sa nesťažuje
Pre porovnanie, na Orave funguje dnes päť bioplynových staníc s rôznou technológiou aj kapacitou. Malú bioplynku má družstvo v Zuberci. Spracovávajú hnoj a z vyrobeného bioplynu si vykurujú vlastné priestory.
Minulý rok otvorili novú bioplynovú stanicu pri skládke odpadu v Tvrdošíne. Spracovávajú zelený odpad aj hnoj, menia ho na plyn aj elektrickú energiu. Čistiarne odpadových vôd v Námestove a Dolnom Kubíne si v bioplynovej stanici menia kaly na teplo a energiu pre vlastnú spotrebu.
Bioplynovú stanicu má napríklad aj poľnohospodárske družstvo v Ludrovej, stanica stojí na území Liptovskej Štiavnice. Sťažnosti na jej fungovanie dosiaľ nezaznamenali.
