Starosta Liptovskej Štiavnice Dušan Lauko je vo funkcii najdlhšie zo všetkých starostov Ružomberského okresu. V rozhovore okrem iného prezradil, aké boli začiatky, čo ho pri práci najviac motivuje a aké bolo jeho najťažšie rozhodnutie.
Kedy ste sa stali starostom? Koľko ste mali vtedy rokov?
– V roku 1994. Mal som 34 rokov.
Prečo ste sa rozhodli postaviť na čelo obce?
– Už v roku 1990 ma zvolili za poslanca obecného zastupiteľstva. V ňom som za štyri roky pričuchol k problematike samosprávy. Bolo to obdobie, keď sa v spoločnosti diali veľké zmeny a ja ako mladý človek som ich prijímal plným priehrštím. Skôr ako som sa stal starostom Liptovskej Štiavnice, pracoval som ako zmenový majster energetiky. Viedol som skupinu zamestnancov, takže som mal skúsenosti s riadením ľudí. Oslovila ma skupina spoluobčanov s otázkou, či by som nešiel kandidovať za starostu obce. Po zrelej úvahe som sa rozhodol, že to skúsim. Uspel som a vo funkcii starostu som dodnes.
Čo bolo na začiatku najťažšie?
– Začiatky neboli jednoduché. Práca poslanca je predsa len o inom. Keď sa posadíte na stoličku starostu, každé rozhodnutie a každý podpis zostáva na vašich pleciach. Chcem však povedať, že som mal na svojej strane trošku šťastia. Keď som nastúpil do funkcie, bola vo vývoji aj miestna samospráva, a tak sa museli učiť nové veci rovnako dlhoroční aj noví starostovia. Práca v samospráve bola pred dvadsiatimi rokmi iná, jednoduchšia. Starostovia mali viac času na kontakt s občanmi a riadenie obce.
Čomu venujete najviac energie v súčasnosti?
– Liptovská Štiavnica zažíva veľký stavebný boom, s čím je spojený nárast počtu obyvateľov. Začína sa prejavovať skutočnosť, že v obci nemáme materskú školu. Naše deti musíme dovážať do susedných obcí. Preto sa zastupiteľstvo rozhodlo vybudovať škôlku buď z prostriedkov Európskej únie, o čo sa teraz snažíme, alebo v prípade neúspechu z vlastných zdrojov.
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že v úrade skončíte?
– Práca starostu prináša okrem radostných chvíľ aj chvíle, keď musí nekompromisne rozhodnúť v súlade so zákonom a v mnohých prípadoch sa to občanom nepáči. Často spomínam jednu príhodu. Keď na obecný úrad prídu dvaja nespokojní ľudia, spravidla jeden odchádza menej spokojný ako ten druhý. Vyhovieť všetkým sa nedá. Pri starostovaní prídu chvíle, keď vás neprajníci a zlomyseľní ľudia pourážajú a nazvú prostredníctvom anonymov zlodejom a darebákom, len aby na vás naložili čo najviac špiny. Vtedy sa človek zamýšľa, či má zmysel pokračovať. Ale keď na druhý deň stretnete usmiatych spoluobčanov, ktorí vás povzbudia a podporia, vtedy si poviete, že táto práca má zmysel. Zlí ľudia boli aj budú.
Máte motto? Čo vás pri práci najviac povzbudzuje?
– Prácu starostu beriem ako službu občanom. Pri práci ma povzbudzuje aj obyčajné slovo ďakujem od človeka, ktorému som buď spôsobil radosť, alebo mu niečo pomohol vybaviť. Viem sa tešiť aj z malého úspechu, ktorý vzíde z mojej práce.
V ktorej oblasti sa obec najvýraznejšie posunula počas vášho pôsobenia?
– Keď som prebral funkciu starostu, Liptovská Štiavnica mala 782 obyvateľov. Spolu s poslancami sme sa pokúsili prilákať nových obyvateľov a podarilo sa nám to výstavbou rodinných domov. Dnes má obec 1150 obyvateľov. Kde sú ľudia, tam treba infraštruktúru, preto obec budovala od roku 1996 kanalizačnú sieť, ktorá je hotová na 96 percent. Počas tohto obdobia sme priviedli do obce plyn a vymenili časť starého vodovodného potrubia. V roku 1999 sme v našej obci postavili rímsko-katolícky kostol. Komplex zrubových dreveníc Chalúpkovo slúži domácim aj zahraničným rekreantom. Aj touto výstavbou sa obec zaradila medzi tie, ktoré rozvíjajú cestovný ruch a prospieva je to. K obci patrí aj futbal. Štiavnica hrá III. ligu, čo je z obcí spodného Liptova najvyššia súťaž po Ružomberku.
Aké najťažšie rozhodnutie, ste ako starosta urobili?
– Jedno z ťažkých rozhodnutí, ktoré sa dnes už takým nezdá, bolo zafinancovanie uloženia asfaltového koberca na Ulici Kľučiny. Investor sľúbil vybudovať všetky inžinierske siete v predmetnej lokalite, čo aj dodržal, avšak posledný prísľub nesplnil a obec musela polovicu investícii zaplatiť z obecného rozpočtu. Všetky rozhodnutia starostu musia rešpektovať zákon. Niekedy nie je čas na širšiu analýzu problému a treba rozhodnúť. Len s odstupom času si uvedomíme vážnosť rozhodnutia.
Plánujete kandidovať za starostu aj v najbližších voľbách?
– V súčasnosti ťahám na 57. rok. Mám pred sebou dva a pol roka funkčného obdobia. Čo bude v roku 2018 ťažko povedať. Ovplyvnia to rôzne skutočnosti, situácia v štáte, v obci, ale hlavne môj zdravotný stav. Mám túto prácu rád a budem na to pri rozhodovaní myslieť. Konečné slovo budú mať voliči.
Akým smerom by sa mala rozvíjať Štiavnica v budúcnosti?
– Treba dokončiť začaté. V oblasti individuálnej bytovej výstavby treba dokončiť najmenej dve ulice. Budeme sa snažiť obmedziť výstavbu rodinných domov hlave v lokalitách, kde chýbajú takmer všetky inžinierske siete. Zvažujeme vypracovanie územného plánu obce, ktorý by definoval výstavbu na najbližších dvadsať až tridsať rokov. V Liptovskej Štiavnici potrebujeme vybudovať materskú školu a zrekonštruovať kultúrny dom. Dôležitým faktorom pre bývanie v obci bude tiež budúcnosť našej základnej školy a rozšírenie služieb v podobe jednej predajne potravín.
