LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Nočné mrazy a sneh môžu negatívne ovplyvniť tohoročnú úrodu. „Predovšetkým zakvitnuté čerešne, višne, slivky, a potom aj donedávna pre našu klimatickú oblasť exotické druhy, ako broskyne, marhule doplatili na vlnu nočných mrazov,“ vysvetlil Ján Ševčík, donedávna šéf liptovskomikulášskych záhradkárov.
V jeho záhradkárskom miniportfóliu nechýba ani kivi, lebo rád experimentuje. Ale ľutuje všetkých ovocinárov, ktorí utrpeli v tomto roku pre mrazy evidentné škody.
Liptovu pomohli inverzné podmienky
Najchladnejšie bolo minulý týždeň v Piešťanoch, ráno mali iba mínus 7 stupňov. Naopak, v Liptove pomohli inverzné podmienky, ktoré v členitom teréne horských oblastí zmiernili prízemné mrazy.
„Záhradkárov na južne obrátených svahoch, v známych záhradkárskych osadách v okolí Hája Nicovô, nízke teploty obišli. Potvrdila sa tak prezieravosť ovocinára Ivana Hričovského, ktorý tu na majetkoch Okoličániovcov založil v päťdesiatych rokov 20. storočia ovocné sady, plantáže jahôd, ríbezlí a iného ovocia na produkciu zaváranín našich konzervární,“ povedal Ševčík.
Traja zamrznutí prišli v apríli
Platí tu, že vo vyšších polohách je viac slnka, vzduch sa rýchlejšie oteplí. Rozhodujúce sú prvé slnečné lúče, teda rozhranie noci a dňa.
V nasledujúcich dňoch je predpoklad, že sa oteplí, azda tohtoročná úroda jabloní nepríde k ujme.
„Všetko so všetkým súvisí. Známe porekadlo o studenom máji, platnom doteraz, treba poopraviť na apríl. Lebo vyzerá to tak, že povestní traja zamrznutí Pankrác, Servác, Bonifác dali o sebe vedieť s mesačným predstihom,“ dodal J. Ševčík.
