LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Tridsaťpäťročný Ľubomír Majdiš z Martina má na muža v rámci svojho povolania netradičnú náplň.
Už takmer dva roky robí náhradnú mamu odvrhnutým zvieratám v kontaktnej ZOO v Liptovskom Mikuláši.
Rodičov má slávnych
Aktuálne sa stal rodičom trojmesačnému macovi Kubovi, ktorý je miláčikom všetkých návštevníkov. Ľubomír sa ale pri rozkošnom chlpáčovi strieda s ďalšími kolegami, keďže Kubo si vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť.
Priviezli si ho od chovateľa z Česka, lebo v liptovskej ZOO nemajú zvieratá pochádzajúce priamo z prírody, pretože musia byť zvyknuté na kontakt.
„Kubovi rodičia sú dokonca filmové hviezdy a hrajú v jojkárskom seriáli ZOO. Kubo pochádza z troch mláďat. Dve neprežili a jeho medvedica odvrhla. V prírode sa to stáva, že matka vycíti, že jej potomstvo je slabé a v divočine by neprežilo, tak ho opustí. Náš Kubo mal choré pľúca, ale dali sme ho do poriadku,“ vysvetľuje Ľubomír Majdiš a hovorí, že starostlivosť o malého maca je zatiaľ v podstate rovnaká ako pri malom dieťati.
„Vníma ma ako mamu preto, lebo mu nosím jedlo – pyré, jogurt, strúhanú mrkvu, prikrmujem ho špeciálnym mliekom, vyčistím po ňom, zahráme sa, no treba ho aj vychovávať, keď neposlúcha. V noci je s ním ďalší kolega a Kubo mu spí pri nohách v jeho strážnej búdke. Kolega toho veľa nenaspí, lebo maco je každú hodinu hore, chce nakŕmiť a pohrať sa,“ s úsmevom približuje režim dňa ošetrovateľ Ľubomír.
Nebezpečne vyzerajúce upokojovanie
Neposedný chlpáč vyhľadáva u svojich náhradných mám neustály fyzický kontakt. Občas to vyzerá, že sa im zahryzne do ruky, no zdanie klame.
„Ako mláďa má zvýšený sací reflex, a preto sa mi prisaje do ruky alebo mu dám cucať palec. Zuby však nepoužíva, takže ma to nebolí. Je to akési inštinktívne zblíženie sa s matkou a zároveň sa tak upokojí. Akoby sal z jej pŕs mlieko. Kubo má rád hry s loptou, plyšovými hračkami, vozenie sa na metle či naťahovanie sa o handru,“ menuje aktivity Ľubomír, ktorý už robil náhradnú matku malému levíčaťu, ovečke, prasiatkam či nosáľovi. Práve na neho si najradšej spomína.
„Nosáľ červený je niečo medzi malou opičkou a kunou. Ten mi asi najviac prirástol k srdcu,“ spomína si na svojich zverencov. Predtým, ako sa ošetrovatelia v úlohe náhradných mám začnú starať o svojich zväčša štvornohých chlpáčov, musia si naštudovať ich zvyklosti a spôsoby života.
Adrenalínové stretnutie
Ľubomír je okrem toho dobrovoľný strážca prírody v Malej Fatre a počas sčítavania šeliem sa raz vybral do hory na tri dni, aby pozoroval správanie sa medveďov.
„Mnoho ľudí, si myslí, že medveď je mäsožravec, ale nie je to pravda. Jeho stravu tvorí z vyše 95 percent zelená zložka. Zvyšok sú drobné zvieratá, ako napríklad mravce, slimáky a zdochliny. Medveď v našich končinách nie je lovec a útočí len vtedy, keď sa cíti ohrozený,“ dodáva Martinčan a v mysli sa mu hneď vynorí adrenalínový zážitok s touto šelmou. Raz, keď išiel Ľubomír s partiou turistov cez horu, spoza zákruty sa k smerom k nim rútil medveď.
„Bol iba dvadsať metrov od nás a už sme si mysleli, že je s nami koniec. Rýchlo sme sa otočili a bežali preč. No keď sme sa po desiatich metroch obzreli, medveď už utekal iným smerom. Chcel som vedieť, prečo na nás vybehol, či bol s mladými, alebo sme ho pri niečom vyrušili, tak som šiel za zákrutu po jeho stopách. Vyzerá to tak, že nás len skrátka nečakal a ostal z nás rovnako prekvapený, ako my z neho,“ hovorí teraz už so smiechom Ľubomír.
Malý Kubo je však zatiaľ veľmi hravý a prítulný, no jeho náhradná mama hovorí, že keď sa nahnevá, silu má vraj už teraz ako pätnásťročný chlapec. Preto pri spoločných hrách treba byť opatrný, lebo nechtiac môže zviera aj ublížiť.
„Dospelý jedinec na jednej labe zdvihne 250 kilogramov, takže človek sa voči nemu nemá šancu ubrániť, ak by sa niečo stalo. Aj ku Kubovi chceme púšťať ľudí čo najdlhšie, no všetko bude závisieť od jeho charakteru, ktorý sa mu ešte len vyvíja. Zatiaľ vyzerá byť v pohode a priateľskej povahy, no po roku a pol príde medvedia puberta, tak uvidíme, či sa zmení. U nás v Mikuláši však ostane natrvalo,“ prezrádza skúsený ošetrovateľ.
