Nedeľa, 26. jún, 2022 | Meniny má Adriána

Padlí vojaci nemali byť na Háji, ale na Vrbickom cintoríne

Miesto tvrdých bojov a životy stoviek vojakov dnes ticho pripomína areál piety na výšine Háj Nicovô. Pred vojnou to bolo obľúbené miesto výletov Liptákov, po nej pietne miesto. Stalo sa tak až šestnásť rokov po skončení vojny.

Atmosféru z otvorenia pamätníka zachytil fotograf Martin Martinček.Atmosféru z otvorenia pamätníka zachytil fotograf Martin Martinček. (Zdroj: ZBIERKA MÚZEA JANKA KRÁĽA)

Pietny areál Háj Nicovô slávnostne otvorili pre 55 rokmi na miestach, ktoré sa bytostne spájajú s krvavými bojmi o slobodu Liptovského Mikuláša a okolitých dedín. Trvali 62 dní, v priebehu ktorých Háj ovládali raz Nemci, potom československý armádny zbor. Boje preto označujú za druhé najťažšie na našom území po Dukle.

Areál piety s vojenským cintorínom otvorili 9. mája 1961, teda šestnásť rokov po vojne. Myšlienka jeho výstavby vznikla hneď po jej skončení, okolnosti ale spôsobili, že to trvalo dlhé roky. Cintorín je pritom najväčším cintorínom československých vojakov na území bývalej Československej republiky.

Uvažovalo sa o Vrbickom cintoríne alebo Okrúhlici

„Háj Nicovô je z hľadiska našej histórie výnimočný. Aj preto toto miesto vyhralo súťaž o umiestnenie pamätníka,“ pripomenul vojenský historik Oldřich Vaněk.

Plánov bolo viac. Uvažovalo sa, že padlých mužov bude pripomínať pamätník na Vrbickom cintoríne, kde malo byť zvlášť oddelenie pre padlých vojakov.

Hovorilo sa aj o Okrúhlici, vyvýšenine susediacej s Hájom, bližšie k mestu. „Tento návrh sa objavil, keď sa vyskytli problémy s vysporiadaním pozemkov na Háji a námietky poľnohospodárov. Ale napokon aj tak zvíťazil Háj, a to aj za cenu vyvlastňovania pozemkov,“ vysvetlila Zuzana Nemcová z Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Telá nechcel nikto exhumovať

Pochovávanie bolo veľmi zložité. Telá vojakov, partizánov museli exhumovať a na cintorín prenášať. Trvalo to do roku 1951.

„Každý pluk alebo brigáda mali takzvané pohrebné roty, teda zberačov mŕtvych alebo ranených. Existoval predpis, ktorý určoval, ako pochovávať a označovať padlých. Pochovávalo sa pri križovatkách ciest, železnici alebo pri mostoch tak, aby boli telá ľahko dohľadateľné,“ vysvetlil Vaněk.

Dôstojníci sa pochovávali zvlášť, poddôstojníci po dvoch a mužstvo dovedna do spoločného hrobu. Keď sa rozhodlo o spoločnom cintoríne vojakov a partizánov z oslobodzovacích bojov, bolo potrebné ich hroby dohľadať, exhumovať a preniesť telá.

„V Liptove nebolo nikto, kto by sa na to dal. Napokon to robila brigáda z Prahy pod vedením Jaroslava Šteiberga,“ spresnil.

Zaujímavosťou je, že nie je presne jasné, koľko vojakov či partizánov na Háji padlo. Líšia sa počty, miesta, kde padli a dokonca aj mená a zaradenie. Niekoľkými prepisovaniami zoznamov sa mnohé údaje zdeformovali či stratili.

Ďalšie telá previezli dodatočne

Kto je teda na Háji pochovaný? Sú to príslušníci armádneho zboru, československí občania, zopár ich malo aj nemeckú alebo maďarskú národnosť. „Ďalej príslušníci Červenej armády zaradení na funkcie v armádnom zbore. Boli to špecialisti, ktorých zbor nemal, tak ich nahradili sovietski vojaci. Sú tam partizáni a povstaleckí vojaci,“ spresnil Vaněk s tým, že pri otvorení v roku 1961 bolo na cintoríne 1361 pochovaných mužov, z toho asi 300 rozoznaných a identifikovaných podľa mena.

„Postupne pribudlo šesť partizánov z Palúdzky, ktorých previezli z tamojšieho cintorína, keď sa staval diaľničný privádzač do mesta. Dodatočne pochovali aj veliteľa tretieho pešieho práporu prvej brigády Ludvika Engela, ktorý padol pri Važci, kde ho pôvodne aj pochovali. V roku 1985 tam pochovali aj ministra obrany Martina Dzúra, rodáka z Ploštína,“ vymenoval vojenský historik.

Na Háji je dnes pochovaných 1369 ľudí.

Sedemmetrový kríž s kazateľnicou

Od konca vojny viedla k oficiálnemu otvorenia areálu neľahká cesta. Hneď po vojne vznikol projekt oddelenia vojenskej časti na Vrbickom cintoríne. Poverili na to staviteľa, záhradného architekta.

Nebol na to dostatočne spôsobilý, tak v roku 1947 poverili ďalšieho záhradného architekta, Leopolda Kliku, ktorý vypracoval aj nákresy. Od Vrbického cintorína sa už pozornosť upriamila na Háj Nicovô.

„Prvý návrh pietneho miesta na Háji mal úplne inú podobu, v akej ho poznáme dnes. Pamätník mala tvoriť 12 metrov vysoká kazateľnica, nad ktorou čnel sedemmetrový kríž,“ vysvetlila Nemcová.

Vaněk doplnil, že areál na Háji sa mal začínať pri železnici a siahal až po Smrečany.

Dôležitejšia symbolika ako úmysel

Po nástupe komunizmu sa ale do popredia pretlačili ideologické dôvody toho, ako má cintorín vyzerať, dôraz sa kládol na symboliku. Projekt s krížom sa napokon neuskutočnil. „Spomienka na padlých sa akoby dostala do úzadia,“ podotkol Vaněk.

V roku 1953 Krajský národný výbor v Žiline vypísal novú súťaž na ideový návrh pamätníka. „Zúčastnili sa jej tri skupiny projektantov a celý areál bol napokon vybudovaný podľa projektu architektov Aladára Búzika a Ladislava Bauera. Jeho dominantou sa stal víťazný pylón zvýraznený dlhým schodiskom s dvomi bronzovými súsošiami pri vstupe,“ vysvetlila Nemcová s tým, že sochy vytvárali domáci umelci Alfonz Groma a Miroslav Ksandr.

Verejnosti odovzdali pietny areál 9. mája 1961. Mikulášania chceli Háj Nicovô neskôr ešte rozšíriť. V roku 1968 bol vypracovaný projekt dostavby, ktorý Háj rozširoval o múzeum, reštauráciu, toalety či vyhliadkovú vežu. Vo voľnom teréne mali byť porozkladané ťažké zbrane. Politická situácia v roku 1968 neumožnila projekt dotiahnuť do konca.

Najprv Dukla, potom Slavín až nakoniec Háj

Vladimír Stankoviansky, bývalý liptovskomikulášsky primátor, súhlasil, že od konca vojny po otvorenie pamätníka ubehlo priveľa času. Mikulášania, podľa jeho slov, robili všetko možné, aby pamätník postavili, veľa vecí ale ovplyvniť nemohli.

„Mesto už šesť rokov po vojne kúpilo šesťhektárový pozemok, čiže v marci roku 1951 bolo o mieste už rozhodnuté. Nezabúdajme na to, že bolo plánované hospodárstvo, mesto sa stále snažilo získať peniaze, ale štát dal prednosť Svidníku a Slavínu, potom sme nastúpili my. Keď sme dostali peniaze, mohlo sa stavať,“ pripomenul Stankoviansky.

Pylón má narušenústatiku

Pri príležitosti 55. výročia otvorenia dominanty nad Liptovským Mikulášom sa v mestskom Múzeu Janka Kráľa uskutočnila odborná prednáška o histórii pamätníka. Jedným z logických otvorených záverov bolo aj konštatovanie, že pamätníku chýba poverená osoba, inštitúcia, ktorá by ho odborne zastrešovala.

V súčasnosti ho spravuje mesto Liptovský Mikuláš, o údržbu sa starajú Verejno-prospešné služby, čistia ho dobrovoľnícky miestne kluby seniorov a ostatnú agendu zabezpečuje v rámci svojich možností oddelenie športu, mládeže a kultúry.

Účastníci prednášky sa zhodli, že odborný metodický a historický dohľad by malo zastrešiť mestské Múzeum Janka Kráľa, zabezpečiť napríklad aj chýbajúci lektorský výklad významného miesta pre prípadných záujemcov.

Poslanec Pavol Bobák, ktorý je zároveň predsedom stavebnej komisie, povedal, že radnica chce opraviť pamätník, najmä pylón. Problémom sú peniaze.

„Zadné partie pylónu sú staticky narušené. Chceme ho opraviť, ale z ministerstva kultúry sme naň nedostali peniaze. Zdroje hľadáme inde,“ doplnil.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  3. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  5. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  6. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
  7. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny
  1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 528
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 755
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 7 166
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 929
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 838
  6. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 2 915
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 739
  8. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 2 153

Blogy SME

  1. Ústav verejnej politiky FSEV UK: Morálna dilema: Drogy, prostitúcia a surogačné materstvo. Zdaniť a legalizovať alebo zachovať status quo?
  2. Štefan Vidlár: Nedeľné minizamyslenie sa
  3. Ján Škerko: Putin to povedal jasne, správy z frontu
  4. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Slané parené i smažené osie hniezda
  5. Jakub Konečný: Štát chce od decembra vrátiť železničnú dopravu o veľký krok späť
  6. Elena Antalová: Vďaka za zákaz interrupcií, Američania
  7. Anna Miľanová: Ďalšia moja tvorba záložiek do kníh, čať 3.
  8. Rastislav Profant: Putin čaká na americkú pomoc, a ak nie možno použije nukleárne zbrane
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 730
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 218
  3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 780
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 878
  5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 811
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 623
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 738
  8. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 3 634
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  5. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  6. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Na Liptove je jarné sneženie ničím výnimočným. Foto zo zápasu 3. kola 8. ligy, v červenom Lipt. Ondrašova vs Val. Dubová.

Tohtoročnú futbalovú sezónu 2021/2022 hodnotí predseda LFZ Igor Repa.


25. jún
Kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom.

Kostol svätého Petra z Alkantary v Liptovskom Mikuláši posvätia po rozsiahlej rekonštrukcii v nedeľu (26. 6.) o 11.00 h. Verejnosti ho sprístupnia od 15.00 h.


TASR 25. jún
Otvorenie Lužného mosta.

Motoristov na časti diaľnice D1 pri obci Hybe v okrese Liptovský Mikuláš čakajú najbližšie tri týždne dopravné obmedzenia.


SITA 25. jún
Vytvoriť kontajner, do ktorého by sa medveď nedostal je len časť úspechu. Dôležitá je aj disciplinovanosť obyvateľov.

Zvykla si na odpadky.


24. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Majiteľ pozemku vyčíslil škodu na asi 6-tisíc eur.


9 h

Dokopy 25 rokov hral v štyroch veľmi populárnych kapelách.


Lajos Telek 21. jún

Roman Hanajík poukazoval na hoaxy vo videách Igora Bukovského.


25. jún

Ľuboš odišiel v stredu, v piatok ohlásili jeho nezvestnosť.


25. jún

Blogy SME

  1. Ústav verejnej politiky FSEV UK: Morálna dilema: Drogy, prostitúcia a surogačné materstvo. Zdaniť a legalizovať alebo zachovať status quo?
  2. Štefan Vidlár: Nedeľné minizamyslenie sa
  3. Ján Škerko: Putin to povedal jasne, správy z frontu
  4. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Slané parené i smažené osie hniezda
  5. Jakub Konečný: Štát chce od decembra vrátiť železničnú dopravu o veľký krok späť
  6. Elena Antalová: Vďaka za zákaz interrupcií, Američania
  7. Anna Miľanová: Ďalšia moja tvorba záložiek do kníh, čať 3.
  8. Rastislav Profant: Putin čaká na americkú pomoc, a ak nie možno použije nukleárne zbrane
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 730
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 218
  3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 780
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 878
  5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 811
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 623
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 738
  8. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 3 634
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  5. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  6. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu