Štvrtok, 26. máj, 2022 | Meniny má Dušan

Padlí vojaci nemali byť na Háji, ale na Vrbickom cintoríne

Miesto tvrdých bojov a životy stoviek vojakov dnes ticho pripomína areál piety na výšine Háj Nicovô. Pred vojnou to bolo obľúbené miesto výletov Liptákov, po nej pietne miesto. Stalo sa tak až šestnásť rokov po skončení vojny.

Atmosféru z otvorenia pamätníka zachytil fotograf Martin Martinček.Atmosféru z otvorenia pamätníka zachytil fotograf Martin Martinček. (Zdroj: ZBIERKA MÚZEA JANKA KRÁĽA)

Pietny areál Háj Nicovô slávnostne otvorili pre 55 rokmi na miestach, ktoré sa bytostne spájajú s krvavými bojmi o slobodu Liptovského Mikuláša a okolitých dedín. Trvali 62 dní, v priebehu ktorých Háj ovládali raz Nemci, potom československý armádny zbor. Boje preto označujú za druhé najťažšie na našom území po Dukle.

Areál piety s vojenským cintorínom otvorili 9. mája 1961, teda šestnásť rokov po vojne. Myšlienka jeho výstavby vznikla hneď po jej skončení, okolnosti ale spôsobili, že to trvalo dlhé roky. Cintorín je pritom najväčším cintorínom československých vojakov na území bývalej Československej republiky.

Uvažovalo sa o Vrbickom cintoríne alebo Okrúhlici

„Háj Nicovô je z hľadiska našej histórie výnimočný. Aj preto toto miesto vyhralo súťaž o umiestnenie pamätníka,“ pripomenul vojenský historik Oldřich Vaněk.

Plánov bolo viac. Uvažovalo sa, že padlých mužov bude pripomínať pamätník na Vrbickom cintoríne, kde malo byť zvlášť oddelenie pre padlých vojakov.

Hovorilo sa aj o Okrúhlici, vyvýšenine susediacej s Hájom, bližšie k mestu. „Tento návrh sa objavil, keď sa vyskytli problémy s vysporiadaním pozemkov na Háji a námietky poľnohospodárov. Ale napokon aj tak zvíťazil Háj, a to aj za cenu vyvlastňovania pozemkov,“ vysvetlila Zuzana Nemcová z Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Telá nechcel nikto exhumovať

Pochovávanie bolo veľmi zložité. Telá vojakov, partizánov museli exhumovať a na cintorín prenášať. Trvalo to do roku 1951.

„Každý pluk alebo brigáda mali takzvané pohrebné roty, teda zberačov mŕtvych alebo ranených. Existoval predpis, ktorý určoval, ako pochovávať a označovať padlých. Pochovávalo sa pri križovatkách ciest, železnici alebo pri mostoch tak, aby boli telá ľahko dohľadateľné,“ vysvetlil Vaněk.

Dôstojníci sa pochovávali zvlášť, poddôstojníci po dvoch a mužstvo dovedna do spoločného hrobu. Keď sa rozhodlo o spoločnom cintoríne vojakov a partizánov z oslobodzovacích bojov, bolo potrebné ich hroby dohľadať, exhumovať a preniesť telá.

„V Liptove nebolo nikto, kto by sa na to dal. Napokon to robila brigáda z Prahy pod vedením Jaroslava Šteiberga,“ spresnil.

Zaujímavosťou je, že nie je presne jasné, koľko vojakov či partizánov na Háji padlo. Líšia sa počty, miesta, kde padli a dokonca aj mená a zaradenie. Niekoľkými prepisovaniami zoznamov sa mnohé údaje zdeformovali či stratili.

Ďalšie telá previezli dodatočne

Kto je teda na Háji pochovaný? Sú to príslušníci armádneho zboru, československí občania, zopár ich malo aj nemeckú alebo maďarskú národnosť. „Ďalej príslušníci Červenej armády zaradení na funkcie v armádnom zbore. Boli to špecialisti, ktorých zbor nemal, tak ich nahradili sovietski vojaci. Sú tam partizáni a povstaleckí vojaci,“ spresnil Vaněk s tým, že pri otvorení v roku 1961 bolo na cintoríne 1361 pochovaných mužov, z toho asi 300 rozoznaných a identifikovaných podľa mena.

„Postupne pribudlo šesť partizánov z Palúdzky, ktorých previezli z tamojšieho cintorína, keď sa staval diaľničný privádzač do mesta. Dodatočne pochovali aj veliteľa tretieho pešieho práporu prvej brigády Ludvika Engela, ktorý padol pri Važci, kde ho pôvodne aj pochovali. V roku 1985 tam pochovali aj ministra obrany Martina Dzúra, rodáka z Ploštína,“ vymenoval vojenský historik.

Na Háji je dnes pochovaných 1369 ľudí.

Sedemmetrový kríž s kazateľnicou

Od konca vojny viedla k oficiálnemu otvorenia areálu neľahká cesta. Hneď po vojne vznikol projekt oddelenia vojenskej časti na Vrbickom cintoríne. Poverili na to staviteľa, záhradného architekta.

Nebol na to dostatočne spôsobilý, tak v roku 1947 poverili ďalšieho záhradného architekta, Leopolda Kliku, ktorý vypracoval aj nákresy. Od Vrbického cintorína sa už pozornosť upriamila na Háj Nicovô.

„Prvý návrh pietneho miesta na Háji mal úplne inú podobu, v akej ho poznáme dnes. Pamätník mala tvoriť 12 metrov vysoká kazateľnica, nad ktorou čnel sedemmetrový kríž,“ vysvetlila Nemcová.

Vaněk doplnil, že areál na Háji sa mal začínať pri železnici a siahal až po Smrečany.

Dôležitejšia symbolika ako úmysel

Po nástupe komunizmu sa ale do popredia pretlačili ideologické dôvody toho, ako má cintorín vyzerať, dôraz sa kládol na symboliku. Projekt s krížom sa napokon neuskutočnil. „Spomienka na padlých sa akoby dostala do úzadia,“ podotkol Vaněk.

V roku 1953 Krajský národný výbor v Žiline vypísal novú súťaž na ideový návrh pamätníka. „Zúčastnili sa jej tri skupiny projektantov a celý areál bol napokon vybudovaný podľa projektu architektov Aladára Búzika a Ladislava Bauera. Jeho dominantou sa stal víťazný pylón zvýraznený dlhým schodiskom s dvomi bronzovými súsošiami pri vstupe,“ vysvetlila Nemcová s tým, že sochy vytvárali domáci umelci Alfonz Groma a Miroslav Ksandr.

Verejnosti odovzdali pietny areál 9. mája 1961. Mikulášania chceli Háj Nicovô neskôr ešte rozšíriť. V roku 1968 bol vypracovaný projekt dostavby, ktorý Háj rozširoval o múzeum, reštauráciu, toalety či vyhliadkovú vežu. Vo voľnom teréne mali byť porozkladané ťažké zbrane. Politická situácia v roku 1968 neumožnila projekt dotiahnuť do konca.

Najprv Dukla, potom Slavín až nakoniec Háj

Vladimír Stankoviansky, bývalý liptovskomikulášsky primátor, súhlasil, že od konca vojny po otvorenie pamätníka ubehlo priveľa času. Mikulášania, podľa jeho slov, robili všetko možné, aby pamätník postavili, veľa vecí ale ovplyvniť nemohli.

„Mesto už šesť rokov po vojne kúpilo šesťhektárový pozemok, čiže v marci roku 1951 bolo o mieste už rozhodnuté. Nezabúdajme na to, že bolo plánované hospodárstvo, mesto sa stále snažilo získať peniaze, ale štát dal prednosť Svidníku a Slavínu, potom sme nastúpili my. Keď sme dostali peniaze, mohlo sa stavať,“ pripomenul Stankoviansky.

Pylón má narušenústatiku

Pri príležitosti 55. výročia otvorenia dominanty nad Liptovským Mikulášom sa v mestskom Múzeu Janka Kráľa uskutočnila odborná prednáška o histórii pamätníka. Jedným z logických otvorených záverov bolo aj konštatovanie, že pamätníku chýba poverená osoba, inštitúcia, ktorá by ho odborne zastrešovala.

V súčasnosti ho spravuje mesto Liptovský Mikuláš, o údržbu sa starajú Verejno-prospešné služby, čistia ho dobrovoľnícky miestne kluby seniorov a ostatnú agendu zabezpečuje v rámci svojich možností oddelenie športu, mládeže a kultúry.

Účastníci prednášky sa zhodli, že odborný metodický a historický dohľad by malo zastrešiť mestské Múzeum Janka Kráľa, zabezpečiť napríklad aj chýbajúci lektorský výklad významného miesta pre prípadných záujemcov.

Poslanec Pavol Bobák, ktorý je zároveň predsedom stavebnej komisie, povedal, že radnica chce opraviť pamätník, najmä pylón. Problémom sú peniaze.

„Zadné partie pylónu sú staticky narušené. Chceme ho opraviť, ale z ministerstva kultúry sme naň nedostali peniaze. Zdroje hľadáme inde,“ doplnil.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom!
  2. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov?
  3. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná!
  4. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných
  5. Slovenských tridsiatnikov láka zakladanie fondov
  6. Bratislavský realitný trh oživí GALVANIA rezidencie
  7. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu
  8. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie
  1. Wüstenrot rástol v životnom poistení o takmer 40 percent
  2. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov?
  3. Máte doma SodaStream? Vymeňte si bombičku pohodlne z gauča
  4. Slovenských tridsiatnikov láka zakladanie fondov
  5. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu
  6. Na krásnom, modrom Jadrane
  7. Bratislavský realitný trh oživí GALVANIA rezidencie
  8. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom!
  1. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných 12 857
  2. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu 5 805
  3. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 5 293
  4. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov? 3 917
  5. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 421
  6. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom! 1 710
  7. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im 1 524
  8. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 1 333

Blogy SME

  1. Ján Valchár: Bitka pri Cušime, Admirál Kuznecov alebo dve frašky ruskej flotily
  2. Roman Martinec: Transplantácia vlasov – rok po (4)
  3. Norbert Skoupa: Denis Kováč: Snažím sa ľudí správne nasmerovať a pomôcť im
  4. Peter Svoreň: Príklad firmy Medtronic ukazuje, že zdravotnícky segment môže byť v dnešných časoch bezpečným prístavom pre investície
  5. Štefan Vidlár: Zepár afohryzmú
  6. Tomáš Sedílek: Suomi leijonat! Fínske levy!
  7. Miroslav Kocúr: Kocúr o Kocúrkove
  8. Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR: Potrebujeme skoro 10 lekárov, aby sme mohli žiť kvalitnejší život
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 8 835
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 255
  3. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 4 700
  4. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa 3 722
  5. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 3 307
  6. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 3 270
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám? 2 826
  8. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 1 913
  1. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  2. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  3. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  5. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  8. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Podľa prieskumu je až 97 percent mobilných telefónov na Slovensku smartfóny. Výskumy tiež ukázali, že do mobilu sa denne pozrieme v priemere 150 krát.


4 h
Ivan Šobáň mal pripravené podpísané knihy pre všetkých priateľov. Jedna z nich patrila aj Daliborovi Novotnému.

Siedmu zbierku básní Odmocninazošesťdesiat nazval sám autor retrozbierkou.


DagmaRA Sarita Poliaková 8 h
Medveď hnedý je zákonom chránený.

Štát sa podľa sudcu dostatočne nestará o bezpečnosť ľudí v prírode.


25. máj
Most je krátky, ale nachádza sa na kritickom mieste.

Začiatok rekonštrukcie mosta v Liptovskej Ondrašovej výrazne skomplikoval dopravu. Problém majú najmä domáci.


25. máj

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Štát sa podľa sudcu dostatočne nestará o bezpečnosť ľudí v prírode.


25. máj

Podľa ministra dopravy je „panelka“ kvalitatívne jednou z najhorších ciest na Slovensku.


25. máj

Drogy predával v Ilave. Hrozí mu až 15 rokov väzenia.


25. máj

Príčina požiaru je v štádiu zisťovania.


25. máj

Blogy SME

  1. Ján Valchár: Bitka pri Cušime, Admirál Kuznecov alebo dve frašky ruskej flotily
  2. Roman Martinec: Transplantácia vlasov – rok po (4)
  3. Norbert Skoupa: Denis Kováč: Snažím sa ľudí správne nasmerovať a pomôcť im
  4. Peter Svoreň: Príklad firmy Medtronic ukazuje, že zdravotnícky segment môže byť v dnešných časoch bezpečným prístavom pre investície
  5. Štefan Vidlár: Zepár afohryzmú
  6. Tomáš Sedílek: Suomi leijonat! Fínske levy!
  7. Miroslav Kocúr: Kocúr o Kocúrkove
  8. Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR: Potrebujeme skoro 10 lekárov, aby sme mohli žiť kvalitnejší život
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 8 835
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 255
  3. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 4 700
  4. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa 3 722
  5. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 3 307
  6. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 3 270
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám? 2 826
  8. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 1 913
  1. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  2. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  3. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  5. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  8. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu