LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Po dlhých rokoch sa deblkanoistom Tomášovi Kučerovi a Jánovi Bátikovi podarilo zažiariť a to rovno pred očami svojich najbližších.
Ako ste sa dostali do jednej lode?
Ján: Jazdili sme samostatne v kategórii C1 a trénoval nás rovnaký tréner. Padla myšlienka, že by sme po Majstrovstvách Európy klubov, na ktorých sme zajazdili dobre, začali mútiť vody spoločne. Sadli sme, vyskúšali a už hneď o rok nato sme sa tešili z európskeho zlata v kategórii do 23 rokov. Po tomto úspechu to už bolo jasné, kde je naša budúcnosť.
Za roky, ktoré spolu jazdíte sa musíte dokonale poznať. Vedeli by ste si predstaviť spoluprácu s niekým iným?
Tomáš: Určite nie, pretože už odmala sme vedeli, kto má aké prednosti, kto ako jazdí. Do lode sme si spoločne sadli pred desiatimi rokmi a odvtedy to ťaháme spolu. Poznáme sa dokonale a za tú dobu vieme, kde kto môže potiahnuť. Buď spolu alebo vôbec.
Prečo sedíte tým spôsobom, že Tomáš je vpredu a Ján vzadu?
Tomáš: To ani neviem presne povedať. Asi to bude tým, že Jano je silovejší a zadák by mal vedieť loď podržať. Ja som skorej výbušnejší, viac do výdrže, hnací motor. Čo k tomu viedlo naozaj neviem.
Ján: V podstate o našom rozložení rozhodol tréner. Sadli sme si tak do lode prvýkrát a sadlo to. Nie je moc čo riešiť, pretože za ten čas sme si už zvykli a človek by len veľmi ťažko niečo zmenil. Vyzerá, že to bola správna kombinácia, keďže sa nám podarilo vyhrať.
Ako by to na vode vyzeralo, keby ste si svoje miesto vymenili?
Ján: V rámci tréningov a na sústredeniach tak pre zábavu občas chodíme. Je to trošku komickejšie, ale nedá sa povedať, že by sme niečo nezišli.
Tomáš: Plne súhlasím s Janom. Chceme si vyskúšať to, čo robí druhý a to čo nevie vpredu a zase vzadu. Je dobré si to vyskúšať, pretože vzadu je to úplne niečo iné. Vždy však musia prejsť cez bránu obaja, či je vpredu alebo vzadu.
Tréner šampiónov verí v záchranu debloviek
Čo pre vás znamená zlatá medaila zo seniorského šampionátu starého kontinentu?
Tomáš: Pre nás je to vrchol kariéry. Ešte nikdy sme nemali na seniorskom podujatí takejto úrovne individuálnu medailu. Navyše sme boli ešte doma, čo nám dávalo určitú výhodu a istým spôsobom nás predurčovalo k dobrému výsledku. Vyhrali sme a chceme si úspech patrične užiť.
Ján: Konečne sme sa dostali medzi špičku aj medailovo, pretože vždy sme nato mali a vo väčšine prípadov nás o lepší výsledok pripravilo zaváhanie. Myslím si, že je to super zážitok a každému športovcovi by som to doprial.
Vaša kategória C2 je vo veľkej kríze, keďže nad ňou visí Damoklov meč vo forme jej zrušenia. Aký je váš pohľad, jedná sa o správny krok zo strany Medzinárodnej kanoistickej federácie?
Tomáš: V prvom rade by to bola veľká škoda, pretože naša kategória je pre ľudí veľmi atraktívna. Už len to, že ide o súhru dvoch ľudí, ktorí jazdia spolu cez bránky. Často sa ma ľudia pýtajú, či v prípade prevrátenia dvíhame jeden na jednu a druhý na druhú stranu. Nevedia si to vôbec predstaviť. Kompetentní sa obhajujú tým, že chcú vyrovnať počet mužov a žien, ale sú športy, pri ktorých nemôžu ženy robiť to čo chlapi a naopak. Kanoistika, ktorá má nahradiť C2, je silová disciplína. Či bude tento krok perspektívny neviem povedať, ale môj názor je, že to bude na škodu debloviek a celého vodného slalomu.
Ján: Naša kategória je pre oko diváka veľmi pekná a vymeniť ju za C1 ženy, ktoré sa budú do určitej kvality zdokonaľovať ešte minimálne 10 rokov, by bolo nerozumné. Dúfajme, že všetko dopadne v náš prospech a ešte sa pokúsime zabojovať o olympiádu.
Pre mnohých ľudí je taktiež nepochopiteľné, prečo môže ísť na OH v každej kategórii iba jedna loď.
Tomáš: Bohužiaľ, kritéria sú stanovené takto a my s tým nič neurobíme. Už na jeseň na svetovom šampionáte v Londýne sme nesplnili limit a chalani (Škantárovci s Hochschornerovcami) postúpili do ďalšej fázy súboja o Rio. My sme si chceli takú malú olympiádu urobiť na domácej vode počas ME.
Ján: Ja si myslím, že sa nedá povedať, že by na OH neštartovali najlepší, ale je pravdou, že viac miesteniek by zaručilo ešte väčšiu kvalitu a preteky by boli vyšperkovanejšie. Je to určite na škodu veci, ale každopádne budeme držať palce všetkým Slovákom, ktorým sa podarilo kvalifikovať, pretože to nebolo ľahké.
Na domácej vode ste si pred týždňom splnili sen. Aké sú vaše ďalšie ciele?
Tomáš: Uvidíme, aký bude verdikt, čo sa týka budúcnosti našej kategórie. Ideme ďalej, sú pred nami svetové poháre a nechceme zaspať na vavrínoch. Určite by sme radi zašli ďalší dobrý výsledok.
Ján: Teraz všetko smerujeme na svetové poháre, kde je množstvo pretekárov z celého sveta. Ďalším snom by bolo doniesť medailu. Keď sa rozhodne, že naša kategória bude pokračovať tak nevidím dôvod, prečo by sme to nemohli skúsiť aj v ďalšej sezóne.
