Hlavný hrebeň Veľkej Fatry prekonávali cestou cez Liptovské Revúce, vo Vyšných Revúcach sa začínalo prudké a kľukaté stúpanie do sedla Veľký Šturec s nadmorskou výškou 1010 metrov. Po rovnako kľukatej ceste potom klesali nadol a na dnešnú cestu sa napojili až pri obci Motyčky. Cesty cez Veľký a Malý Šturec dal vybudovať Ján Turzo v roku 1496, aby mohol prevážať čiernu meď.
Zaujímavosťou je, že aj táto cesta mala svoju staršiu predchodkyňu. Pôvodne sa nechodilo ani cez Donovaly, ani cez Veľký Šturec, ale cez Horný Jelenec, po starobylej stredovekej ceste dolinou Chytô a cez osadu Prašnica. Hlavný hrebeň Veľkej Fatry prekonávala vo Východnom Prašnickom sedle, potom klesala nadol do Suchej doliny a Liptovských Revúc. V starých mapách sa označuje ako Der alte liptauer Weeg, teda Stará cesta do Liptova. Dnes tadiaľ vedie žlto značkovaný turistický chodník.
Prečítajte si tiež: Cesta cez priechod Huty mala byť pôvodne vojenskou skrýšou Čítajte „V skale pod Prašnickým sedlom je vysekaný zásek a aj dnes na jeho ľavej strane je dobre viditeľný vysekaný otvor, ktorý slúžil ako ložisko pre hriadeľ rumpálu. Po ceste putovali ťažké furmanské vozy naložené starohorskou striebornou a špaňodolinskou medenou rudou do huty v Mogileve pri Krakove,“ opisuje Stručný sprievodca Starými horami.
Cesta cez Veľký Šturec bola mimoriadne prudká, kľukatá a nebezpečná. Revúčania sa vypracovali aj pre svoju odľahlú polohu na skúsených povozníkov. Svoje služby zdokonaľovali aj pri preprave cestujúcich cez sedlo.
Do kopca im pomáhali revúcke kone a povoznící
„S vozmi chodievali do všetkých miest Uhorska. Ich služby využívali aj liptovskí murári a oravskí plátenníci. Revúčania sa neskoršie živili aj najímaním svojich koní na prekonanie kľukatého stúpania cez Šturec. Keď sa postavila nová cesta cez Donovaly, Košicko-bohumínska železnica a úzkokoľajka z Ružomberka do Korytnice, Revúčania prišli o svoju zárobkovú činnosť,“ priblížila časť histórie Liptovských Revúc ich starostka Janka Šimová.
Zastavovali sa v motoreste v Motyčkách
Stará trasa cez Veľký Šturec ovplyvnila aj život v Motyčkách. Vozy a neskôr aj autá tu odbočovali pri vtedajšom hoteli Šturec, kde sa zastavovali občerstviť pred náročnou cestou alebo po nej.
„Dôležitá pre nás bola preprava tovarov z juhu na sever, obchod s drevom a dreveným uhlím. Historický prechod bol zaujímavý aj preto, že umožňoval vyvážanie u nás tkaných kapcov do severných okresov,“ opísal starosta Motyčiek Maroš Lacko.
Pod asfaltom sú stále mačacie hlavy
Staršie generácie si stále pamätajú na starú cestu cez Liptovské Revúce, Veľký Šturec a Motyčky.
„Liptov vtedy patril pod Stredoslovenský kraj s hlavným mestom v Banskej Bystrici. Chýbalo nám poriadne a bezpečné prepojenie s naším krajským mestom,“ opísal Ondrej Kuchárik, ktorý pracoval na ČSAD v Liptovskom Mikuláši.
„Trasu nechcel a nemohol robiť hocikto, nasadzovali sme iba tých najskúsenejších šoférov. V niektorých úsekoch musel autobus cúvať, aby sa dostal hore či dole. Šoféri niesli ťažkú zodpovednosť za cudzie ľudské životy, boli to skutočne obdivuhodné výkony,“ zaspomínal. V zákrutách bola na ceste položená dlažba z mačacích hláv.
Prečítajte si tiež: Cesta cez Čertovicu naštartovala postupné vyľudňovanie Bocí Čítajte „Kocky lepšie zdržali šmýkanie, boli odolnejšie ako jednoliaty povrch,“ vysvetlil Kuchárik. Doplnil, že neskôr sa na celú cestu položil asfalt. „Málokto ale vie, že pod ním sa v zákrutách stále nachádzajú mačacie hlavy.“
Stará cesta cez Veľký Šturec sa dnes využíva ako cyklotrasa. Odvážnejší šoféri s pohonom štyroch kolies si môžu zopakovať adrenalín z cesty cez prudké zákruty aj dnes. Cesta sa ale neudržiava, asfalt sa rozpadol a strieda sa s prašnými úsekmi.
Cesta znamenala pre Donovaly stavebný boom
Dnes vedie hlavná cesta cez Donovaly, v minulosti sa končila na Korytnici z liptovskej strany a na Donovaloch z banskobystrickej strany.
Postavili ju medzi rokmi 1958 až 1962. „Dovtedy viedla do Donovál stará historická cesta cez Motyčky smerom k nám,“ povedal starosta Donovál Miroslav Daňo. Spojenie severného a stredného Slovenska naštartovalo v obci všestranný rozvoj.
„V roku 1936 postavili u nás prvý Športhotel. Slúžil vyššej spoločnosti a prístup, najprv iba kočmi, bol iba z Banskej Bystrice. Aj preto sa tlačilo na potrebu výstavby cesty, aby sa sprístupnila rekreačne zaujímavá oblasť,“ doplnil starosta Daňo. Po výstavbe novej cesty nastal na Donovaloch stavebný boom.
Najvyťaženejší, a preto najnehodovejší
Horský priechod Donovaly je dnes najvyťaženejším na Slovensku. Cez zimu ho často odstavia skrížené kamióny. Pre intenzívnu dopravu mu vodiči dávajú aj prívlastok najnebezpečnejší.
Horský priechod má v najvyššom bode nadmorskú výšku 960 metrov. Prechádza ním štátna cesta prvej triedy a spadá pod Slovenskú správu ciest.
