Hlavný hrebeň Veľkej Fatry prekonávali cestou cez Liptovské Revúce, vo Vyšných Revúcach sa začínalo prudké a kľukaté stúpanie do sedla Veľký Šturec s nadmorskou výškou 1010 metrov. Po rovnako kľukatej ceste potom klesali nadol a na dnešnú cestu sa napojili až pri obci Motyčky. Cesty cez Veľký a Malý Šturec dal vybudovať Ján Turzo v roku 1496, aby mohol prevážať čiernu meď.
Zaujímavosťou je, že aj táto cesta mala svoju staršiu predchodkyňu. Pôvodne sa nechodilo ani cez Donovaly, ani cez Veľký Šturec, ale cez Horný Jelenec, po starobylej stredovekej ceste dolinou Chytô a cez osadu Prašnica. Hlavný hrebeň Veľkej Fatry prekonávala vo Východnom Prašnickom sedle, potom klesala nadol do Suchej doliny a Liptovských Revúc. V starých mapách sa označuje ako Der alte liptauer Weeg, teda Stará cesta do Liptova. Dnes tadiaľ vedie žlto značkovaný turistický chodník.
Cesta cez priechod Huty mala byť pôvodne vojenskou skrýšou Čítajte „V skale pod Prašnickým sedlom je vysekaný zásek a aj dnes na jeho ľavej strane je dobre viditeľný vysekaný otvor, ktorý slúžil ako ložisko pre hriadeľ rumpálu. Po ceste putovali ťažké furmanské vozy naložené starohorskou striebornou a špaňodolinskou medenou rudou do huty v Mogileve pri Krakove,“ opisuje Stručný sprievodca Starými horami.
Cesta cez Veľký Šturec bola mimoriadne prudká, kľukatá a nebezpečná. Revúčania sa vypracovali aj pre svoju odľahlú polohu na skúsených povozníkov. Svoje služby zdokonaľovali aj pri preprave cestujúcich cez sedlo.
