Pondelok, 11. december, 2017 | Meniny má Hilda
Pridajte si svoje mesto

V Komjatnej môže na jednom konci pršať a na druhom snežiť

Najsevernejšia dedina okresu Ružomberok má dve časti. Spája ich kilometrová cesta cez les, na ktorej sa občas objaví medveď. Údolie môže pôsobiť, že je ťažšie dostupné, ale stále sa rozvíja a ľuďom sa žije dobre.

(Zdroj: MIRO GEJDOŠ)

KOMJATNÁ. Obec s viac ako 1500 obyvateľmi leží na severnom konci Liptova a hraničí s Oravou. Najbližšou susednou obcou je Žaškov. Spája ich poľná cesta, ktorá nemá ani dva kilometre.

Odráža sa to aj na medziľudských vzťahoch, pretože najviac párov a manželstiev vzniklo práve medzi obyvateľmi týchto dvoch dedín.

„Cesta do Žaškova je vhodná skôr pre terénne autá, ale šikovný šofér to zvládne aj na osobnom. Uvažujeme o tom, že by sme na nej v budúcnosti spevnili povrch, aby bola prístupnejšia a nešmýkalo sa. Mala by veľký význam,“ povedal starosta Komjatnej Otto Brtko.

Ak sa chcú liptovsko-oravské rodiny navštíviť a nechcú riskovať na poľnej ceste, obchádzka cez Dolný Kubín trvá zhruba pol hodiny. Počas zimy je to jediná možnosť.

Cestu využívajú pri zápchach

Z Komjatnej vedie asi štvorkilometrová cesta so spevneným povrchom aj do Švošova. Veľa áut vrátane zásobovania ju využíva na skrátenie trasy na západ a naopak. Šoféri, ktorí ju poznajú, ju často využívajú aj pri zápchach pred Hubovou v smere z Martina. Obec ju v zime odhŕňa a posýpa vlastným traktorom.

„Plánujeme opraviť zhruba dvesto metrov obecnej cesty od školy smerom na Švošov. Je v dezolátnom stave. Práve prebieha verejné obstarávanie. Práce by mali prebehnúť v najbližších týždňoch,“ skonštatoval starosta. Opravu cesty uhradí obce zo svojich peňazí a bude ju stáť približne 40-tisíc eur.

Komjatná sa rozhodla investovať aj do výstavby viacúčelového ihriska pred základnou školou. S prácami už začali a ihrisko by malo byť hotové do niekoľkých týždňov. Obec si ho financuje sama a minie naň štyritisíc eur.

Prioritou je rozšírenie materskej školy

Najväčším projektom blízkej budúcnosti bude rekonštrukcia a prístavba materskej školy.

V súčasnosti funguje škôlka v dvoch budovách neďaleko obecného úradu. Po novom by sa mali žiaci presťahovať do jednej, ktorú opravia a pristavia k nej ďalšiu triedu.

„Zatiaľ máme dve triedy a je to málo. Môžeme prijímať len staršie deti a záujem o škôlku má ďalších 15 mladších. Riešenie situácie je našou prioritou na najbližšie obdobie,“ vysvetlil O. Brtko, ktorý riadi obec od roku 2002.

Projekt chcú financovať z eurofondov a najradšej by ho dokončili do septembra budúceho roka.

„Ak nám nevyjdú fondy, škôlku dáme do poriadku aj z vlastných peňazí. Náklady odhadujeme na 300-tisíc eur,“ dodal.

Keď sa škôlkari presťahujú pod jednu strechu, obci zostane k dispozícii prázdna budova vedľa základnej školy. Mohli by ju využívať jej žiaci ako dielne na praktické predmety.

Potok bol kedysi plný pstruhov

Ďalším plánom je vybudovanie asfaltovej cesty v stavebnom obvode. Vybudovali ho pred desiatimi rokmi a stojí v ňom desať domov, pričom ďalších desať môže pribudnúť. Obvod má k dispozícii všetky inžinierske siete. Chýba už iba kanalizácia, rovnako ako vo zvyšku Komjatnej.

„Po kanalizácii poškuľujeme už dlhšie. Projektant nám práve robí návrh rozpočtu. Podľa toho uvidíme, ako sa to vyvinie ďalej,“ objasnil Otto Brtko a dodal, že občas majú problém s ľuďmi, ktorí vypúšťajú žumpy do potoka. Žiadneho vinníka sa im však zatiaľ nepodarilo prichytiť pri čine. „Kedysi bolo v našom potoku veľa pstruhov a teraz z nich skoro nič nezostalo.“

Nevyhnutnou investíciou bude v dohľadnej dobe aj rozšírenie cintorína, pretože jeho kapacita bude onedlho plná.

Mladí ľudia sú spokojní, neodchádzajú

Počet obyvateľov Komjatnej sa pohybuje okolo pol druha tisícky a každým rokom pomaly narastá. Dosvedčuje to, že obec sa rozvíja a obyvatelia sú so životom v nej väčšinou spokojní. Dobrým ukazovateľom je aj ročná pôrodnosť prevyšujúca úmrtnosť.

„Jar bola tento rok špecifická. Zomrelo už 12 obyvateľov a toľko ich nezomrie niekedy ani počas celého roka,“ priblížil starosta. „Teší nás, že hoci pomaly, ale predsa len pribúdajú ľudia. Mladí tu zostávajú, aj keď nemáme toľko pozemkov na výstavbu, ako by sme potrebovali,“ dodal.

Mladé rodiny stavajú väčšinou na rodinných pozemkoch, no podľa starostu si vedia nájsť a kúpiť pozemok aj cudzí záujemcovia. Administratívu si však musia vyriešiť sami, pretože obec nemá na výstavbu žiadnu plochu.

Nad Studničnou sa vypína dvojkríž

Potenciál výstavby rodinných domov má aj miestna časť Studničná. Tvorí ju niekoľko desiatok domov vo vstupnej časti obce smerom od Ružomberka a žije v nej zhruba dvesto ľudí. Od zvyšku Komjatnej ju oddeľuje asi kilometrová cesta cez les. Rozvoju tejto časti bráni veľká rozdrobenosť súkromných pozemkov a ich náročné vysporiadanie.

Studničnú charakterizuje zaujímavý prírodný objekt. Ide o mohutný skalnatý útvar známy pod menom Skalka alebo Deväť kostolov, pretože ho tvorí viacero výrazných vrcholov. Minulý rok na jeden z nich umiestnili dvojkríž.

„Pri Skalke chceme vybudovať detské ihrisko a drevený altánok. Bude mať formu zrubu s rozmermi desať krát štyri metre a občania ho budú využívať pri rôznych posedeniach alebo oslavách,“ priblížil Brtko.

S nápadom prišlo občianske združenie Studničná. K altánku plánuje dotiahnuť aj elektrinu a vodu. Osvetlené by malo byť aj ihrisko. Cieľom občianskeho združenia, ktoré vzniklo pomerne nedávno, je najmä ochrana vzácnej prírody v okolí Studničnej. Samotný názov miestnej časti je tiež spojený s prírodou. Obklopuje ju totiž množstvo menších studničiek a prameňov. Je zdrojom kvalitnej pitnej vody pre celú obec.

Komjatňania sú úprimní a pracovití

Studničná je oproti zvyšku dediny vyššie. Medzi najvyšším bodom v Studničnej a najnižším bodom v Komjatnej je prevýšenie štyristo metrov. „Niekedy mi v zime odtiaľ volajú ľudia a pýtajú sa, prečo neodhŕňame sneh. A ja sa čudujem, lebo na dolnom konci dediny, kde sídli úrad, prší. Je to rarita, že každý koniec obce má iné počasie,“ pousmial sa starosta.

Komjatnú možno najlepšie charakterizovať ako koncovú obec obkolesenú prírodou. Nie je ničím výnimočným zazrieť v jej okolí divú zver, napríklad líšky, diviaky či jelene. Občas sa zjaví aj medveď, najmä pri ceste zo Studničnej.

Keďže dedina je úzko spojená s prírodou a je koncová, aj mentalita ľudí je podľa starostu iná ako v priechodných obciach blízko miest, napríklad v Liskovej. „Ľudia sú tu konzervatívni a ťažko sa medzi nimi presadzuje niečo nové. Ale netvrdím, že je to zle. Pokojne môžem povedať, že Komjatňania sú dobrí, úprimní a veľmi pracovití. Ak požiadate o pomoc, málokto vás odmietne,“ zhodnotil.

Fontánou sa nemôže pochváliť hocikto

Pracovitosť miestnych ľudí dokazuje aj množstvo zrekonštruovaných domov a udržiavaných záhrad.

Kedysi si obyvatelia okolitých obcí robili z Komjatnej posmech a kolovali o nej rôzne vtipy. „Bolo to možno kvôli našej špecifickej povahe, prízvuku a „čôkavému“ nárečiu, ktoré máme spoločné so susedným Žaškovom. Ale to bolo niekedy, možno ešte v časoch, keď som začínal ako starosta. Už to zmizlo, lebo aj ostatní vidia, že Komjatná sa rozvíja,“ vysvetlil starosta Otto Brtko.

O rozvoji svedčí napríklad 160 žiakov, ktorí navštevujú zrekonštruovanú základnú školu, opravená budova obecného úradu, štyri obchody, dve pohostinstvá, novovybudovaný zberný dvor s obslužným autom a čerešničkou je zmrzlinový stánok pri fontáne pred úradom.

Ročný rozpočet Komjatnej je 700-tisíc eur. Základná škola si z neho vyžaduje 330-tisíc a takmer celý zvyšok pohltí bežná prevádzka a údržba. Obec dokáže ročne ušetriť zhruba 30-tisíc eur, ktoré využíva na rozvoj. Spoločnú pokladňu nezaťažuje žiadny úver.

Čoraz viac ľudí pracuje 
v Kubíne

Aj keď je obec koncová, jej poloha má veľkú výhodu v tom, že leží na pol ceste medzi Ružomberkom a Dolným Kubínom. Obyvatelia sa vedia autom dopraviť do každého z nich za niekoľko minút. Vďaka tomu majú pri hľadaní práce oveľa väčší výber.

Je zaujímavé, že Ružomberok je pre Komjatnú okresným mestom a oproti Dolnému Kubínu je väčší, ale v poslednej dobe si čoraz viac ľudí nachádza prácu v centre dolnej Oravy. „Je to zrejme preto, že sa vyvíja, podľa môjho názoru, za posledných 15 rokov rýchlejšie ako Ružomberok,“ vyjadril sa Brtko.

Väčšina zamestnaných využíva na dopravu vlastné auto. Niektorí dochádzajú autobusmi. Ak cestujú do Ružomberka, spoj ich odvezie priamo. Ak chcú ísť do Kubína, musia sa odviezť najprv do neďalekej Valaskej Dubovej a prestúpiť.

V obci existuje niekoľko organizácii a spolkov. Patria medzi ne poľovníci, dobrovoľní hasiči, Jednota dôchodcov a športovci. V Komjatnej patria medzi najobľúbenejšie športy stolný tenis a futbal, na ktorý sa chodí v nedeľu pozerať aj 150 priaznivcov.


  1. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  2. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  3. Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí 630
  4. Na Kamennom poli vyrastá veľký nákupný komplex 238
  5. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 162
  6. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 131
  7. Projekt výstavby rekreačného rezortu znova ožíva 84
  8. Štyria Poliaci sa ťažko zranili 75
  9. Hudobný projekt Muzikanti kde ste? podporuje talenty z Liptova Foto 52
  10. Jarmok pod Lúčanským vodopádom 46

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí

Tesne pred oslavou storočnice ju ministerstvo zdravotníctva zatvára.

Na Kamennom poli vyrastá veľký nákupný komplex

Nový obchodný dom s názvom Retail park Liptovský Mikuláš otvoria v lete.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Blízke regióny

V Brezne chcú žiť bez chémie a konzervantov. Vybudovali vlastnú mliekareň

O mliečne výrobky v Brezne nebude núdza. Poľnohospodárske družstvo Ďumbier okrem pestovania obilnín a chovania dojníc rozbehlo prevádzku mliekarne, kde výrobu masla a tvarohu plánuje postupne rozšíriť o ďalšie produkty zdravej výživy.

Bývalý hovorca Martina protestoval pred poslancami so zalepenými ústami

Jozef Petráš dal nezvyčajným spôsobom najavo svoj nesúhlas so zmenami v rokovacom poriadku.

Časopis Fľak sa nevyhol kritike, pripomenuli sa mu nevhodné vtipy

Medializovaná kauza mesačníka Fľak sa pripomenula aj v martinskom mestskom zastupiteľstve pri rozhodovaní o poskytnutí dotácie.

Rýchliky do Žiliny od dnes jazdia rýchlosťou 160 km/h

Cesta do hlavného mesta sa rýchlikom skráti o 15 minút.

Tak ako to je: Značky pri Kauflande sú v poriadku

Prvé dve autá na parkovisku nestoja v jednosmerke, až tie ďalšie.

Všetky správy

Našli ľudský prst aj mínometnú strelu. Ako vyzerá vnútro spaľovne odpadu?

Boli sme sa pozrieť v OLO, kde končia tony smetí z našich domácností. A niekedy aj mŕtvola.

Kuzminová sa v štafete ani nedostala do akcie, Slovenky z trate stiahli

Slovensko obsadilo oficiálnu sedemnástu pozíciu.

Ako sa recykluje odpad v Nórsku a čo sa z toho môžeme naučiť

Skládkovanie v Nórsku už takmer nepoznajú.

Podmanický: Maďaričov prejav vyvolá veľké diskusie vnútri Smeru

Žilinský krajský predseda Smeru JÁN PODMANICKÝ pre SME hovorí, že v strane už padajú mená prezidentských kandidátov. Spomenul Lajčáka aj Maďariča.