Kedy ste sa stali starostom? Koľko ste mali vtedy rokov?
– Starostom som od roku 1990. Začínal som ako tridsaťročný.
Prečo ste sa rozhodli postaviť na čelo obce?
– Od roku 1975 som bol miestnym predsedom Slovenského zväzu mládeže a jedno obdobie som bol aj obecným poslancom. Potom som sa na nejaký čas odsťahoval do Liptovského Mikuláša. Ale vrátil som sa a v roku 1989 som si v Ondreji postavil dom. Chcel som, aby sa obec rozvíjala, preto som sa rozhodol kandidovať za starostu. Myslím si, že starosta má najväčšiu právomoc viesť obec a budovať ju. Chcel som obci pomôcť, lebo sme tu nemali ani dobrú vodu a chýbala napríklad aj kanalizácia. Snažil som sa nadviazať na časy, keď som robil predsedu mládeže, lebo sme boli dobrá partia, do všeličoho sme sa zapájali a darilo sa nám. Tak som to skúsil v prvom volebnom období a ľudia videli výsledky, tak ma volili ďalej.
Čo bolo na začiatku najťažšie?
– Ani neviem. Verejné funkcie som zastával už 15 rokov predtým, ako som sa stal starostom, takže som v tom už vedel chodiť. Ale bolo treba makať, to je základ. Musel som chodiť, vybavovať všetko možné a zháňať prostriedky. Nie je problém sedieť na úrade a sťažovať sa, že na nič nie sú peniaze. Najťažšie sa asi znášajú nadávky, lebo pri každej akcii, ktorú urobím sa nájdu nespokojní ľudia. Ale vždy si to vysvetlíme z očí do očí a všetko je potom v poriadku.
Čomu venujete najviac energie v súčasnosti?
– Veľa energie ma stoja trestné oznámenia, ktoré na mňa podala jedna osoba. Ale nie je to nikto z našich obyvateľov, preto sa ich snažím hodiť za hlavu, aby ma to zbytočne neoberalo o čas a netrpela tým obec. Náročná je aj práca s eurofondmi. Treba sledovať výzvy, aby sme sa do nich mohli zapojiť a získať prostriedky. Momentálne máme rozpracované tri väčšie projekty a ďalšie pripravujeme.
Premýšľali ste niekedy o tom, že v úrade skončíte?
– Veľakrát.
Prečo?
– Kvôli psychike. Keď vám ľudia vynadajú za prácu, poviete si, že by ste radšej stáli osem hodín za sústruhom.
Čo vás pri práci najviac povzbudzuje?
– Výsledok práce. Aj keď začneme budovať niečo, s čím niektorí ľudia nesúhlasia a hundrú, nakoniec zistia, že je to dobré a priznajú to. To je pre mňa najlepšie zadosťučinenie a povzbudenie do ďalších dní.
V ktorej oblasti sa obec najvýraznejšie posunula dopredu počas vášho pôsobenia?
– Vo všetkých. Máme vlastnú vodu, kanalizáciu, čističku odpadových vôd. Vybudovali sme nájomné byty, parkoviská, zateplili sme kultúrny dom. Podarilo sa nám otvoriť stavebné obvody, dokončujeme chodníky, aby bol pohyb obyvateľov bezpečnejší a je toho ešte oveľa viac. Liptovský Ondrej sa rozvíja vo všetkých smeroch a stále napreduje. Keď som začínal ako starosta, mali sme 360 obyvateľov. Dnes ich je 620. Je to zásadný nárast.
Aké najťažšie rozhodnutie ste ako starosta urobili?
– Všetky sú ťažké. Spravujem obecný majetok a snažím sa ho zveľadiť a zväčšiť. To nie je jednoduché. Ale keď stojí obec pred závažným rozhodnutím, obyvatelia dostanú domov dotazníky a anonymne sa k problému vyjadria. Obecné zastupiteľstvo ich potom vyhodnotí a rozhodne podľa nich. Využili sme to napríklad pri otázke výstavby materskej školy alebo pri rozhodovaní, či spíliť stromy na cintoríne. Vždy sa do toho zapojí viac ako polovica oprávnených voličov a veľmi nám to pomáha.
Plánujete kandidovať za starostu aj v najbližších voľbách?
– Neviem. Ale ak už nebudem starostom, stále mám v rukách remeslo, ktoré som nikdy neopustil.
Akým smerom by sa mal Liptovský Ondrej rozvíjať v budúcnosti?
– Dôležité je, aby boli jeho obyvatelia spokojní. Aby mali pracovné príležitosti a všetko, čo potrebujú. Dôležité je, aby obec nezostarla a mali sme stále dosť mladých. Preto som rád, že aj teraz máme sto dôchodcov a rovnaký počet detí do 15 rokov.
