Kedy ste sa stali starostom? Koľko ste mali vtedy rokov?
– Za starostu ma prvýkrát zvolili v roku 1994. Mal som vtedy 25 rokov
Prečo ste sa rozhodli postaviť na čelo obce?
– Predchádzajúci starosta mal zdravotné problémy a oslovil ma, či by som nekandidoval. Rozhodol som sa ísť do toho.
Čo bolo na začiatku najťažšie?
– Predovšetkým oboznámiť sa s problematikou samosprávy, lebo predtým som nebol ani obecným poslancom. Ale bolo to oveľa jednoduchšie ako teraz. Samospráva sa ešte len vyvíjala.
Čomu venujete najviac energie v súčasnosti?
– Hlavne príprave projektov z Európskej únie. Sme malá obec, máme len o niečo viac ako 200 obyvateľov, preto máme aj malý rozpočet. Ak chceme niečo vybudovať, potrebujeme získať finančné prostriedky a musíme ich hľadať mimo nášho rozpočtu.
Premýšľali ste niekedy o tom, že v úrade skončíte?
– Možno boli také chvíle, ale trvali len krátko. Napríklad pri niektorých reakciách ľudí na moju prácu alebo rozhodnutia, aj keď ich nerobím sám.
Máte motto? Čo vás pri práci najviac povzbudzuje?
– Stotožňujem sa s mottom, že starostom sa nestáva človek vtedy, keď ho zvolia ľudia, ale starostom sa musí narodiť. Určité vlastnosti a predpoklady na výkon tejto funkcie potrebuje mať prirodzene v sebe. Najviac ma povzbudí, keď sa nám niečo podarí dotiahnuť do konca a občania sú spokojní. Niekedy stačí aj priateľské slovo a potľapkanie po pleci. Môžem povedať, že za tých 22 rokov, ako robím starostu, som mal a stále mám dobrú podporu od ľudí, s ktorými spolupracujem.
V ktorej oblasti sa obec najvýraznejšie posunula dopredu počas vášho pôsobenia?
– Môžem povedať, že sme boli jedna z najzaostalejších obcí. Mali sme len okolo 140 obyvateľov a nemali sme ani vodovod. V obci nebolo prakticky nič a bola neznáma. O tom, že existujú Malatíny nevedeli ani niektorí obyvatelia Liptova. V takom prípade nemôžete čakať, že sa sem niekto nový prisťahuje. V prvom rade bolo treba oživiť dedinu a vniesť do nej pokrokového ducha. Vybudovanie vodovodu nám trvalo zhruba 15 rokov a v súčasnosti máme zásobené celé Malatíny. Od roku 2000 sme postavili aj 24 nájomných bytov, vďaka čomu sa nám podarilo zvýšiť počet obyvateľov. Pribudli aj mladé rodiny a deti. Veľmi nám pomohla aj výstavba hotela. Teraz do Malatín chodí aj mnoho turistov. Napredujeme tiež vo výstavbe domov. Ľudia začínajú vyhľadávať menšie a tiché lokality. Stavebný obvod síce nemáme, ale momentálne u nás stavajú osem domov a v pláne je ďalších desať.
Aké najťažšie rozhodnutie ste ako starosta urobili?
– Všetky sú ťažké. Hlavne v tomto období, keď je legislatíva taká, aká je. Skĺbiť prácu a rodinu je tiež náročné, pretože práca starostu je na 24 hodín. V situáciách ako úmrtia, požiare alebo pohromy nemôžete povedať, že sa vám nedá prísť.
Plánujete kandidovať za starostu aj v najbližších voľbách?
– Ešte som o tom neuvažoval. Všetko bude závisieť aj od toho, ako sa bude k samosprávam stavať štát. Či ešte bude možnosť rozvoja. Ak má starosta sedieť na úrade len preto, aby tam bol a nemôže pomôcť obci, človeka to ubíja.
Akým smerom by sa mali Malatíny rozvíjať v budúcnosti?
– V prvom rade sa treba zamerať na individuálnu bytovú výstavbu, aby boli Malatíny zaujímavé pre ďalších ľudí. Ale určite nie na úkor toho, že stratí svoj ráz. Každé územie má totiž istú mieru zaťaženosti a nemôžeme to prešvihnúť. Naša obec je tichá a pokojná a taká by mala zostať.
