LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Snaha o registráciu liptovských drobov ako ochranné zemepisné označenie sa opäť posunula bližšie k cieľu. Občianske združenie zložené z odborníkov z oblasti gastronómie už vybralo receptúru, ktorú predloží do Bruselu.
Liptovské droby majú v regióne silnú tradíciu, možno povedať, že každá dedina aj rodina má vlastný recept. Vybrať suroviny, pracovný postup nebolo jednoduché, odborníci sa napokon zhodli na tom, ako má chutiť jedlo, ktoré bude reprezentovať región a Slovensko.
Na spojenie vybrali krupicovú múku
„Napríklad v Bobrovci do drobov pridávajú aj uvarenú a pomletú krv. V Smrečanoch sa zas primiešava jahňacie mäso,“ opísal Štefan Packa, predseda formujúceho sa občianskeho združenia.
Napokon sa zhodli, ako povedal Packa, v priateľskej a demokratickej debate na tom, ako majú droby chutiť.
Základnou surovinou sú slovenské zemiaky. Musia byť najemno postrúhané. Potom sa pridávajú pomleté škvarky a pomletá opražená cibuľa. Súčasťou oficiálneho receptu sú cesnak, čierne korenie, soľ, majorán. Na spojenie poslúži krupicová múka. Zmes sa najemno pomelie a naplní do bravčových čriev. Droby sa uvaria, zachladia a potom tepelne upravia. „Upečú sa na bravčovej masti a podávajú tradične s kyslou kapustou a chlebom,“ spresnil Packa.
Nedostatok zemiakov a čriev
Pri spracovávaní jednotného postupu prípravy Liptovských drobov narazili na viaceré paradoxy. Problémom v príprave môžu byť suroviny, z ktorých sa droby vyrábajú. Základom drobov sú zemiaky, lenže v Liptove sa vo veľkom prestali pestovať konzumné zemiaky. Smrečianske družstvo sa preorientovalo na sadbové zemiaky a výrobcovia musia základnú surovinu dovážať z iných regiónov.
„Problémom sú aj bravčové črevá. Je to spôsobené tým, že na Slovensku je útlm v chove ošípaných, a teda aj výrobkov z nich, zohnať črevá je dnes veľký problém,“ spresnil Packa. Výrobcovia drobov musia kvalitné črevá dovážať zo zahraničia, dokonca z Južnej Ameriky.
„Je to diskutabilná situácia. Veľkovýrobcovia si museli poradiť s tým, že na Slovensku črevá nedostanú. Je ale zlé, keď majú kvalitnú surovinu, ale musí sa dovážať, pretože na Slovensku je to nemožné?“
Pátrajú po histórii drobov
Do Bruselu musia poslať aj historicky zdokumentovaný pôvod drobov. Členovia združenia zistili, že to nebude vôbec jednoduché. „Cestičku histórie tradičnej pochúťky zatiaľ nikto neskúmal,“ povedal Packa. Najstaršiu zmienku o droboch našli v časopise Zvesti z roku 1930 až 1931.
S etnologičkou Ivetou Zuskinovou pátrali po pôvode názvu droby. Výraz drobky je príbuzný slovu droby, tie predstavujú hydinové vnútornosti, ktoré s liptovskými drobami nemajú nič spoločné.
„Predpokladáme, že názov môže pochádzať od slova drobiť sa, pretože náplň do drobov je drobivá,“ doplnil Packa.
Pripravujú drobový minireceptár
Slovensko má v súčasnosti zaregistrovaných desať potravín, ktoré majú známku chráneného zemepisného označenia. Naposledy ho získal Levický slad.
Čakanie na získanie známky chce združenie vyplniť rôznymi sprievodnými podujatiami. Liptovské droby chcú odprezentovať na septembrovom Švábkafeste, pripravujú aj minireceptár s liptovskými drobmi. Bude v ňom nielen recept na oficiálne liptovské droby, ale aj recepty z rôznych dedín Liptova.
Občianske združenie má pred sebou ešte dlhú cestu pre dokončenie registrácie. Čaká ich ešte množstvo byrokracie. „Som ale optimista, pevne verím, že do roka a pol sa nám podarí získať ochrannú známku," priznal Packa.
