Utorok, 26. marec, 2019 | Meniny má Emanuel

Bane v Dúbrave otvoril otec a zatvoril syn

Antimón z dúbravských baní bol jednou zo strategických surovín československého zbrojárstva. Ťažbu ukončili v deväťdesiatych rokoch aj napriek tomu, že v baniach zostalo množstvo nevyťaženej rudy.

Schátrané pozostatky významného banského komplexu.Schátrané pozostatky významného banského komplexu.(Zdroj: MIRO GEJDOŠ)

V doline pod hrebeňom Nízkych Tatier sa ťažil antimón už od 16. storočia.

Priemyselná ťažba sa začala počas druhej svetovej vojny. Antimón bol a stále je dôležitou súčasťou zbrojárskeho priemyslu. Pridáva sa do ocele, ktorá je vďaka nemu pružnejšia. Hlaveň dela vyrobená z ocele bez prímesi antimónu by sa po výstrele rozsypala.

Dúbravské bane boli pre Československo strategické, pretože krajina patrila v druhej polovici minulého storočia k zbrojárskej špičke. Rudu získavali z dvoch úsekov pomenovaných Dechtárka a Predpekelné.

Veľa chlapov išlo na predčasný dôchodok

Útlm ťažby v Dúbrave prišiel na začiatku deväťdesiatych rokov. „Zbrojársky priemysel postupne zanikal, takže ruda už nebola potrebná. Museli sme prepustiť väčšinu ľudí. Znášali to veľmi zle a mnohí z nich mali na mňa dlho ťažké srdce, hoci som to nevedel nijako ovplyvniť,“ priblížil Jaroslav Blaško, ktorý bol v tom čase riaditeľom dúbravských baní.

„Môj otec bane otváral a ja som ich musel zatvoriť. Keby žil, bol by z toho veľmi sklamaný, pretože sa v nich poriadne nadreli,“ dodal.

Antimónové bane zamestnávali takmer tristo ľudí z okolitých obcí. Keď došlo k útlmu, väčšina z nich zostala bez práce alebo išla na predčasný dôchodok. Likvidácia trvala ešte niekoľko rokov, ale zabezpečovali ju už len desiatky pôvodných pracovníkov.

Súčasťou banského areálu bola aj úpravovňa na prvotné spracovanie rudy. Po zatvorení štôlní ju predali do Južnej Ameriky a časť peňazí dostali prepustení baníci ako odstupné.

Podmienky sú ťažšie ako 
vo vesmíre

„Pracovali sme so špičkovými technológiami, ale podmienky boli veľmi náročné. Fárali sme v chodbách, ktoré mali výšku meter tridsať,“ povedal Jaroslav Blaško, ktorý v dúbravských baniach odpracoval viac ako pätnásť rokov a prešiel všetkými pozíciami.

Priemerná teplota sa v banských chodbách pohybovala počas celého roka okolo šiestich stupňov Celzia a vlhkosť vzduchu bola najmenej 90 percent.

„V bani sú ťažšie podmienky, ako na Mesiaci, lebo tam je prostredie stále rovnaké a v bani sa neustále mení. Kedykoľvek môže dôjsť k zavaleniu, potope, výbuchu a rôznym nepredvídaným udalostiam,“ vymenoval nebezpečenstvá niekdajší riaditeľ.

Pretože chlapi boli v podzemí aj pod vplyvom ionizačného žiarenia, ich kariéra končila povinne po 2 100 odfáraných zmenách. Fáraniu sa nevyhli ani vyšší funkcionári vrátane riaditeľa. V podzemných tuneloch nedokáže podľa J. Blaška človeka plnohodnotne nahradiť žiadna technológia a ťažba sa nedá organizovať spoza kancelárskeho stola.

Pre zasypaného kolegu by 
si aj ruky zodreli

Fáranie patrí stále medzi najrizikovejšie práce. Vyžaduje si veľa odvahy a ešte viac dôvery. Chlapi schádzajú denne stovky metrov pod zem s vedomím, že ak by sa stalo čokoľvek, niekto po nich určite príde.

„Bez tohto presvedčenia by sa to robiť nedalo. Je to silná morálna podpora. Baníctvo sa od ostatných profesií odlišuje hlavne tým, že stovky metrov pod zemou sú si rovní inžinieri aj poslední chudáci. Každý je závislý na tom druhom. Baníci sú kamaráti na život a na smrť. Aj keby sa neviem ako pohádali a jedného z nich zavalí, ten druhý si zoderie ruky, aby ho zachránil. Facku mu môže dať vonku, ale dole ho nenechá,“ opísal vzťahy na extrémnom pracovisku muž, ktorý sa podieľal na ťažbe antimónu od roku 1979 až do úplného zatvorenia komplexu v polovici deväťdesiatych rokov.

Občas natrafili aj na zlato 
a striebro

„Nebezpečenstvo spája ľudí. Je to tak aj vo vojnách. Pod zemou si chlapi dôverujú na sto percent. Ak bol niekto nezodpovedný, neprijala ho žiadna partia a rýchlo skončil. Aj preto je banícka hrdosť taká silná.“

Dúbravské bane mali okolo 60 úvodných štôlní, ktoré siahali až do hĺbky 300 metrov. Každý rok v nich vykopali tri kilometre nových chodieb. Baníci z nich ročne vyťažili okolo 50-tisíc ton rudy. Zisk čistého kovu sa pohyboval okolo váhy 500 ton. Spoločne s baňami v Pezinku boli strategickými dodávateľmi antimónu pre potreby Československa.

Pri dobývaní rudy narazili baníci občas aj na zlato, striebro alebo meď, ale v oveľa menšej miere. Nešlo o nič výnimočné, Nízke Tatry boli totiž aj náleziskom vzácnych kovov. Ťažili ich napríklad v neďalekej Magurke nad Partizánskou Ľupčou.

Na dôchodok išli skôr 
aj s baletkami

Muži v dúbravských baniach pracovali na dve zmeny. Úpravovňa rudy na povrchu bola v prevádzke nepretržite. Jej obsluha pracovala na tri osemhodinové zmeny.

V období socializmu zarábali baníci asi dvojnásobne viac ako ostatní robotníci. Výhodou tejto práce bol aj skorší nástup do dôchodku vo veku 55 rokov.

Zaujímavosťou je, že kedysi mali toto privilégium len dve profesie.

Jediný, kto mohol ísť do penzie skôr ako muži dobývajúci rudu, boli tanečníci baletu. Vo veku okolo štyridsať rokov mali tak zničené nohy, najmä členky, že už nemohli pokračovať v tancovaní a v mnohých prípadoch už nemohli fyzicky pracovať vôbec.

Smrť chorých baníkov bola pomalá a bolestivá

„Baníci išli na dôchodok skôr, ale veľa z nich sa ho ani nedožilo. Nemuseli sa pritom stať ani obeťami nejakého nešťastia. V podzemí je málo kyslíka, preto musí chlap vynaložiť viac fyzickej námahy ako na povrchu. Veľa mužov tiež trpelo chorobami z povolania,“ vysvetlil Jaroslav Blaško.

Medzi najčastejšie zdravotné komplikácie baníkov patrili napríklad silikóza a vazoneuróza.

Prvú zapríčiňovali mikroskopické čiastočky prachu, ktoré im postupne zanášali pľúca. Chorí dýchali čoraz ťažšie a v najhorších prípadoch zomierali dlho a v silných bolestiach.

Vazoneuróza je ochorenie ciev a spôsobujú ho dlhodobé otrasy a vibrácie. Baníci, ktorí roky pracovali napríklad s vŕtačkami, mali zle prekrvené končatiny, obelené prsty a problémy s kĺbmi a svalmi.

Banské prostredie malo však podľa J. Blaška na ľudí aj pozitívny vplyv. Slabé dávky žiarenia, ktoré v útrobách zeme dostávali, zvyšovali potenciu. Zaujímavé je tiež, že skoro nikto z nich nepotreboval okuliare, aj keď pracovali väčšinou pri slabom svetle a ich oči dostávali zabrať.

Mnísi si mysleli, 
že je jedovatý

V súčasnosti sa antimón ťaží v dvoch veľkobaniach v Číne a Bolívii. Ich produkcia je taká vysoká, že dokáže pokryť potreby celého sveta. „My sme dobývali niekoľkocentimetrovú žilu a v Číne majú ložiská hrubé aj tridsať metrov,“ skonštatoval J. Blaško.

Antimón sa aj teraz využíva najviac pri výrobe zbraní, ale aj v sklárstve, zápalkárstve a raketovom priemysle. Väčšinou ho stačí malé množstvo, ale pre tieto odvetvia je nenahraditeľný.

S názvom kovu je spojená zaujímavá legenda. Slovo antimón znamená po latinsky proti mních. Traduje sa, že mnísi ho dávali do vody, ktorou sa pri konfliktoch navzájom trávili.

Výskum to však vyvrátil. Zistilo sa, že antimón im nijako neubližoval, ale umierali na otravu arzénom, ktorý bol v hornine tiež prítomný.

„Voda v okolí Dúbravy je prirodzene bohatá na antimón. Celý život ju pijeme a nikto z nej neochorel. Ani samotná ťažba nemala na životné prostredie výrazný negatívny dosah. Počas rokov, kedy som pracoval v bani, sme nemali dokonca ani jeden smrteľný úraz,“ skonštatoval Blaško.


Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  2. Konajte čo najskôr. Pri inkontinencii pomáha tento postup
  3. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  4. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  5. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  6. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  7. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  8. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  9. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  10. Investment Advisory Guide for Slovakia
  1. Kúpa spoločnosti, ktorá je platiteľom DPH
  2. Konajte čo najskôr. Pri inkontinencii pomáha tento postup
  3. Vaše šatstvo poputuje pre dobrú vec
  4. Ako ďalej s obnovou Balassovho paláca
  5. Prvé ocenenia A+ udelené
  6. Regionálne servisné centrum PwC
  7. Napredujeme vďaka zmenám
  8. Bezkonkurenčná rozmanitosť
  9. Rozvíjajte svoj potenciál s nami
  10. Staň sa súčasťou sveta pohybu
  1. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 29 558
  2. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 27 645
  3. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 24 776
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 20 086
  5. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 10 902
  6. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 8 136
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 139
  8. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 3 474
  9. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 3 231
  10. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 3 136

Hlavné správy z MY Liptov

Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis

Spoločnosti Stredoslovenská energetika Holding, a. s., a Stredoslovenská distribučná, a. s., predávajú na strednom Slovensku niekoľko zaujímavých nehnuteľností.

Do prvého ročníka by sa malo v apríli zapísať takmer 400 detí

Takmer štyri stovky detí by sa mali v polovici apríla zapísať do prvého ročníka základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Liptovský Mikuláš na školský rok 2019/2020.

Ilustračné foto.

SERIÁL: Voda z Liptovskej Štiavnice vraj pomáha s trávením, uľaví aj očiam

Voda z prameňov v Liptovskej Štiavnici neďaleko Ružomberka je liekom na problémy s trávením, pálenie záhy či zápal spojiviek.

Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje

Zdravie je hodnota, o ktorej zvyčajne nikto nepochybuje, no často až reálny stret s chorobou prinesie zdravým ľuďom poznanie o jeho skutočnej cene.

Lavína zasypala celú Žiarsku dolinu, nánosy snehu mali aj 20 metrov

Miroslav Matejka chatárčil na Žiarskej chate 15 rokov. Kľúče od chaty odovzdal svojmu nástupcovi Miroslavovi Dzuroškovi v novembri, na chate ešte zostal pracovať. Na deň, keď spadla lavína, nikdy nezabudne.

Miroslav Matejka, bývalý chatár hovorí, že spriechodnenie cesty nemalo konca.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pozrite si najzaujímavejšie kaštiele na západnom Slovensku

Prinášame vám 1. diel najzaujímavejších kaštieľov na západnom Slovensku zhora.

Sudca prepustil jedného vodiča z tragickej jazdy na Orave na kauciu

Poľský vodič Ferari Adam Sz. nesmie opustiť Slovensko ani Žilinský kraj.

Cesta zo Žiliny na diaľnicu D3 je z dôvodu nehody neprejazdná

V smere do Bratislavy sa stala dopravná nehoda.

Vybrali SME

Už ste čítali?