V doline pod hrebeňom Nízkych Tatier sa ťažil antimón už od 16. storočia.
Priemyselná ťažba sa začala počas druhej svetovej vojny. Antimón bol a stále je dôležitou súčasťou zbrojárskeho priemyslu. Pridáva sa do ocele, ktorá je vďaka nemu pružnejšia. Hlaveň dela vyrobená z ocele bez prímesi antimónu by sa po výstrele rozsypala.
Dúbravské bane boli pre Československo strategické, pretože krajina patrila v druhej polovici minulého storočia k zbrojárskej špičke. Rudu získavali z dvoch úsekov pomenovaných Dechtárka a Predpekelné.
Veľa chlapov išlo na predčasný dôchodok
Útlm ťažby v Dúbrave prišiel na začiatku deväťdesiatych rokov. „Zbrojársky priemysel postupne zanikal, takže ruda už nebola potrebná. Museli sme prepustiť väčšinu ľudí. Znášali to veľmi zle a mnohí z nich mali na mňa dlho ťažké srdce, hoci som to nevedel nijako ovplyvniť,“ priblížil Jaroslav Blaško, ktorý bol v tom čase riaditeľom dúbravských baní.
„Môj otec bane otváral a ja som ich musel zatvoriť. Keby žil, bol by z toho veľmi sklamaný, pretože sa v nich poriadne nadreli,“ dodal.
Ako sa žije v Čiernom Váhu, osade vklinenej do hustého lesa Čítajte Antimónové bane zamestnávali takmer tristo ľudí z okolitých obcí. Keď došlo k útlmu, väčšina z nich zostala bez práce alebo išla na predčasný dôchodok. Likvidácia trvala ešte niekoľko rokov, ale zabezpečovali ju už len desiatky pôvodných pracovníkov.
Súčasťou banského areálu bola aj úpravovňa na prvotné spracovanie rudy. Po zatvorení štôlní ju predali do Južnej Ameriky a časť peňazí dostali prepustení baníci ako odstupné.
