Piatok, 21. február, 2020 | Meniny má Eleonóra

Bane v Dúbrave otvoril otec a zatvoril syn

Antimón z dúbravských baní bol jednou zo strategických surovín československého zbrojárstva. Ťažbu ukončili v deväťdesiatych rokoch aj napriek tomu, že v baniach zostalo množstvo nevyťaženej rudy.

Schátrané pozostatky významného banského komplexu.Schátrané pozostatky významného banského komplexu.(Zdroj: MIRO GEJDOŠ)

V doline pod hrebeňom Nízkych Tatier sa ťažil antimón už od 16. storočia.

Priemyselná ťažba sa začala počas druhej svetovej vojny. Antimón bol a stále je dôležitou súčasťou zbrojárskeho priemyslu. Pridáva sa do ocele, ktorá je vďaka nemu pružnejšia. Hlaveň dela vyrobená z ocele bez prímesi antimónu by sa po výstrele rozsypala.

Dúbravské bane boli pre Československo strategické, pretože krajina patrila v druhej polovici minulého storočia k zbrojárskej špičke. Rudu získavali z dvoch úsekov pomenovaných Dechtárka a Predpekelné.

Veľa chlapov išlo na predčasný dôchodok

Útlm ťažby v Dúbrave prišiel na začiatku deväťdesiatych rokov. „Zbrojársky priemysel postupne zanikal, takže ruda už nebola potrebná. Museli sme prepustiť väčšinu ľudí. Znášali to veľmi zle a mnohí z nich mali na mňa dlho ťažké srdce, hoci som to nevedel nijako ovplyvniť,“ priblížil Jaroslav Blaško, ktorý bol v tom čase riaditeľom dúbravských baní.

„Môj otec bane otváral a ja som ich musel zatvoriť. Keby žil, bol by z toho veľmi sklamaný, pretože sa v nich poriadne nadreli,“ dodal.

Antimónové bane zamestnávali takmer tristo ľudí z okolitých obcí. Keď došlo k útlmu, väčšina z nich zostala bez práce alebo išla na predčasný dôchodok. Likvidácia trvala ešte niekoľko rokov, ale zabezpečovali ju už len desiatky pôvodných pracovníkov.

Súčasťou banského areálu bola aj úpravovňa na prvotné spracovanie rudy. Po zatvorení štôlní ju predali do Južnej Ameriky a časť peňazí dostali prepustení baníci ako odstupné.

Podmienky sú ťažšie ako 
vo vesmíre

„Pracovali sme so špičkovými technológiami, ale podmienky boli veľmi náročné. Fárali sme v chodbách, ktoré mali výšku meter tridsať,“ povedal Jaroslav Blaško, ktorý v dúbravských baniach odpracoval viac ako pätnásť rokov a prešiel všetkými pozíciami.

Priemerná teplota sa v banských chodbách pohybovala počas celého roka okolo šiestich stupňov Celzia a vlhkosť vzduchu bola najmenej 90 percent.

„V bani sú ťažšie podmienky, ako na Mesiaci, lebo tam je prostredie stále rovnaké a v bani sa neustále mení. Kedykoľvek môže dôjsť k zavaleniu, potope, výbuchu a rôznym nepredvídaným udalostiam,“ vymenoval nebezpečenstvá niekdajší riaditeľ.

Pretože chlapi boli v podzemí aj pod vplyvom ionizačného žiarenia, ich kariéra končila povinne po 2 100 odfáraných zmenách. Fáraniu sa nevyhli ani vyšší funkcionári vrátane riaditeľa. V podzemných tuneloch nedokáže podľa J. Blaška človeka plnohodnotne nahradiť žiadna technológia a ťažba sa nedá organizovať spoza kancelárskeho stola.

Pre zasypaného kolegu by 
si aj ruky zodreli

Fáranie patrí stále medzi najrizikovejšie práce. Vyžaduje si veľa odvahy a ešte viac dôvery. Chlapi schádzajú denne stovky metrov pod zem s vedomím, že ak by sa stalo čokoľvek, niekto po nich určite príde.

„Bez tohto presvedčenia by sa to robiť nedalo. Je to silná morálna podpora. Baníctvo sa od ostatných profesií odlišuje hlavne tým, že stovky metrov pod zemou sú si rovní inžinieri aj poslední chudáci. Každý je závislý na tom druhom. Baníci sú kamaráti na život a na smrť. Aj keby sa neviem ako pohádali a jedného z nich zavalí, ten druhý si zoderie ruky, aby ho zachránil. Facku mu môže dať vonku, ale dole ho nenechá,“ opísal vzťahy na extrémnom pracovisku muž, ktorý sa podieľal na ťažbe antimónu od roku 1979 až do úplného zatvorenia komplexu v polovici deväťdesiatych rokov.

Občas natrafili aj na zlato 
a striebro

„Nebezpečenstvo spája ľudí. Je to tak aj vo vojnách. Pod zemou si chlapi dôverujú na sto percent. Ak bol niekto nezodpovedný, neprijala ho žiadna partia a rýchlo skončil. Aj preto je banícka hrdosť taká silná.“

Dúbravské bane mali okolo 60 úvodných štôlní, ktoré siahali až do hĺbky 300 metrov. Každý rok v nich vykopali tri kilometre nových chodieb. Baníci z nich ročne vyťažili okolo 50-tisíc ton rudy. Zisk čistého kovu sa pohyboval okolo váhy 500 ton. Spoločne s baňami v Pezinku boli strategickými dodávateľmi antimónu pre potreby Československa.

Pri dobývaní rudy narazili baníci občas aj na zlato, striebro alebo meď, ale v oveľa menšej miere. Nešlo o nič výnimočné, Nízke Tatry boli totiž aj náleziskom vzácnych kovov. Ťažili ich napríklad v neďalekej Magurke nad Partizánskou Ľupčou.

Na dôchodok išli skôr 
aj s baletkami

Muži v dúbravských baniach pracovali na dve zmeny. Úpravovňa rudy na povrchu bola v prevádzke nepretržite. Jej obsluha pracovala na tri osemhodinové zmeny.

V období socializmu zarábali baníci asi dvojnásobne viac ako ostatní robotníci. Výhodou tejto práce bol aj skorší nástup do dôchodku vo veku 55 rokov.

Zaujímavosťou je, že kedysi mali toto privilégium len dve profesie.

Jediný, kto mohol ísť do penzie skôr ako muži dobývajúci rudu, boli tanečníci baletu. Vo veku okolo štyridsať rokov mali tak zničené nohy, najmä členky, že už nemohli pokračovať v tancovaní a v mnohých prípadoch už nemohli fyzicky pracovať vôbec.

Smrť chorých baníkov bola pomalá a bolestivá

„Baníci išli na dôchodok skôr, ale veľa z nich sa ho ani nedožilo. Nemuseli sa pritom stať ani obeťami nejakého nešťastia. V podzemí je málo kyslíka, preto musí chlap vynaložiť viac fyzickej námahy ako na povrchu. Veľa mužov tiež trpelo chorobami z povolania,“ vysvetlil Jaroslav Blaško.

Medzi najčastejšie zdravotné komplikácie baníkov patrili napríklad silikóza a vazoneuróza.

Prvú zapríčiňovali mikroskopické čiastočky prachu, ktoré im postupne zanášali pľúca. Chorí dýchali čoraz ťažšie a v najhorších prípadoch zomierali dlho a v silných bolestiach.

Vazoneuróza je ochorenie ciev a spôsobujú ho dlhodobé otrasy a vibrácie. Baníci, ktorí roky pracovali napríklad s vŕtačkami, mali zle prekrvené končatiny, obelené prsty a problémy s kĺbmi a svalmi.

Banské prostredie malo však podľa J. Blaška na ľudí aj pozitívny vplyv. Slabé dávky žiarenia, ktoré v útrobách zeme dostávali, zvyšovali potenciu. Zaujímavé je tiež, že skoro nikto z nich nepotreboval okuliare, aj keď pracovali väčšinou pri slabom svetle a ich oči dostávali zabrať.

Mnísi si mysleli, 
že je jedovatý

V súčasnosti sa antimón ťaží v dvoch veľkobaniach v Číne a Bolívii. Ich produkcia je taká vysoká, že dokáže pokryť potreby celého sveta. „My sme dobývali niekoľkocentimetrovú žilu a v Číne majú ložiská hrubé aj tridsať metrov,“ skonštatoval J. Blaško.

Antimón sa aj teraz využíva najviac pri výrobe zbraní, ale aj v sklárstve, zápalkárstve a raketovom priemysle. Väčšinou ho stačí malé množstvo, ale pre tieto odvetvia je nenahraditeľný.

S názvom kovu je spojená zaujímavá legenda. Slovo antimón znamená po latinsky proti mních. Traduje sa, že mnísi ho dávali do vody, ktorou sa pri konfliktoch navzájom trávili.

Výskum to však vyvrátil. Zistilo sa, že antimón im nijako neubližoval, ale umierali na otravu arzénom, ktorý bol v hornine tiež prítomný.

„Voda v okolí Dúbravy je prirodzene bohatá na antimón. Celý život ju pijeme a nikto z nej neochorel. Ani samotná ťažba nemala na životné prostredie výrazný negatívny dosah. Počas rokov, kedy som pracoval v bani, sme nemali dokonca ani jeden smrteľný úraz,“ skonštatoval Blaško.


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  2. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  3. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  4. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  6. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo
  7. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  8. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  9. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  10. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  1. Tipy na darček pre krstniatko
  2. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  3. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  4. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  6. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  7. Naštartuj svoju budúcnosť na EkF TUKE
  8. Ktorá farba je tá tvoja?
  9. Maturuješ a hľadáš kam na vysokú?
  10. ... viac ako vzdelanie
  1. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo 14 897
  2. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 9 506
  3. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 7 420
  4. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 5 813
  5. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 5 059
  6. SME proti extrémizmu na školách 4 916
  7. Darujte od srdca pre rozum 4 857
  8. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii 4 629
  9. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 4 614
  10. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 4 580

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Deväť týždňov prežili v pivniciach

Vtedy boli malými deťmi, ale na strach, keď sa im nad hlavami triasla zem, nezabudli.

Keď stál v Iľanove front, boli malými deťmi. Ešte dlho po vojne sa pri búrke alebo hluku skrývali pod postele či periny. Na fotografii sprava Elena Múranicová (Gejdošová), Pavla Kubová, Jozef Stanovský a Marta Kubová.

Za Jána a Martinu. Aj v Liptovskom Mikuláši

Na námestie prišlo viac ako tristo ľudí.

Najprv bol počuť spev, potom nárek

Na mestský fašiangový sprievod prišla aj baba v koši, slameniak, smrť aj kôň, ktorý mal odohnať zlých duchov.

Na mestské fašiangy prichádzajú ľudia z mesta, mestských častí, súborov aj blízkych dedín. Vďaka tomu je na fašiangoch v Liptovskom Mikuláši výborná atmosféra.

Známu liptovskú minerálku neodporúčajú piť

Rozbory ukázali prítomnosť koliformných baktérií.

Minerálny prameň Teplica je upravený a zastrešený.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Známu liptovskú minerálku neodporúčajú piť

Rozbory ukázali prítomnosť koliformných baktérií.

Nebezpečnú križovatku prestavajú, bude turbookružná

Polícia považuje zjazd z R1 Pribina na Cabajskú cestu za jeden z neuralgických bodov v Nitrianskom kraji. Konečne sa hovorí o termínoch.

Pri cúvaní zrazil ženu, tá zraneniam podľahla

Nehoda sa stala na Komenského ulici v Skalici.

V bystrickom regióne husto sneží, vodiči hlásia problémy

Veľké problémy sú na horskom priechode Donovaly.

Už ste čítali?