Streda, 19. september, 2018 | Meniny má Konštantín

Cesta cez priechod Huty mala byť pôvodne vojenskou skrýšou

Najmladším slovenským horským priechodom je spojnica medzi Liptovom a Oravou, ktorá prekonáva Chočské vrchy cez Holicu. Horský priechod nesie názov podľa blízkej liptovskej obce Huty.

Hlavou spojnicou medzi Hutami, Veľkým a Malým Borovým bola prašná cesta Kvačianskou dolinou.(Zdroj: ARCHÍV)

Vodiči zaradili cestu cez Holicu medzi desať najkrajších slovenských ciest. Vďačí za to výhľadom na Liptovskú kotlinu s priehradou, ktoré vidieť zhora ako na dlani. Oceňujú aj horské prostredie, ktorým sa cesta kľukatí.

Poloha, trasa a najmä prostredie horského priechodu Huty, nie je náhodná. Zaujímavosťou je, že nekopíruje žiadne historické cesty, ako napríklad Čertovica alebo Donovaly. Viedli tadiaľ len lesné cesty, žiadna z nich nebola oficiálna. Asfaltová cesta sa končila v Stredných Matiašovciach, ďalej, do Vyšných viedla už iba prašná cesta.

Popíjali žinčicu a preberali vojenské plány

Horský priechod Huty stavali po častiach. Začali v roku 1982, dokončili ho v roku 1986. „Cesta cez Huty mala vojenský strategický význam,“ povedal starosta

Prečítajte si tiež: Predchodcom dnešnej cesty cez Donovaly bol obávaný Veľký Šturec

Liptovských Matiašoviec Ján Jaňák. O trase rozhodovali sovietski velitelia.

„Trasa mala viacero možností, problémom bolo, že šli voľným terénom, čo bolo pre armádu neprípustné. Cestu vybrali úmyselne tak, aby nebolo vidieť presúvajúcu sa vojenskú techniku,“ spresnil Jaňák.

„Sovietska a naša vrchnosť svoje plány vtedy preberala aj na salaši pod Holicou, kde vtedy bačoval môj otec. Popíjali žinčicu a debatovali o takto dôležitých veciach,“ zaspomínal starosta.

Rozšírili ju ruskí vojaci idúci na pomoc cisárovi

Pôvodná cesta cez Chočské vrchy z Oravy na Liptov alebo naopak viedla Kvačianskou dolinou, nie je tak stará, ako by sa mohlo zdať. Dolina bola príliš divoká, aby ňou mohla viesť dostatočne široká cesta, ľudia využívali iba malý chodník.

„V lete 1849 chodník rozšírili ruskí vojaci idúci na pomoc rakúskemu cisárovi. Odvtedy cestu ďalej rozširovali obyvatelia miestnych obcí a začala sa tu premávka s konským záprahom. V roku 1934 a 1947 prebehli ďalšie dve veľké úpravy cesty, kde sa profil rozširoval a znižovali sa výškové rozdiely. V roku 1947 sa cesta na Hladkej skalke znížila o dva metre,“ informuje turistov náučná tabuľa v Kvačianskej doline. Vŕtanie sa robilo ručne aj ostreľovaním.

Zvyšky zabudnutých stĺpov zostali dodnes

Od Oblazov sa dokonca začala budovať cesta dnom doliny, ale práce boli pre nestabilný a nebezpečný terén čoskoro ukončené.

„V 60. rokoch sa pristúpilo k zníženiu a rozšíreniu cesty na Roháči a dolina sa stala priechodnou ako pre osobné, tak aj nákladné automobily. Pri chodníku možno ešte dnes badať zvyšky zopár zabudnutých telefónnych stĺpov. Aj keď tomu už mnoho ľudí dnes nemôže uveriť, ešte v 80. rokoch bola Kvačianska dolina jednou z hlavných spojníc Oravy a Liptova pre automobilovú dopravu.

Prečítajte si tiež: Cesta cez Čertovicu naštartovala postupné vyľudňovanie Bocí

Dediny Huty, Veľké a Malé Borové patria pod Liptov a hoci mali bližšie k susednej Orave, do školy a na úrady dochádzali do Liptovského Mikuláša denne často po vlastných.

Povozníci chodili v skupinách, aby si pomáhali

Za dvojičku Kvačianskej doliny sa považuje jej suseda Prosiecka dolina. Aj keď si to turisti pri prechode jej kaňonom a pri šplhaní sa po rebríkoch ťažko predstavujú, cesta viedla aj tadiaľto a je staršia ako tá v Kvačianskej doline.

Turisti sa dnes smejú pri pohľade na železné vzpery pripomínajúce koľajnice. Dolinou nešla železnica, ale stará vozová cesta. Na najťažších miestach zavŕtali vtedajší majstri do skál otvory a do nich osadili železné vzpery. Na ne potom pripevnili drevené mosty. Boli tak pevné, že ju mohli využívať aj volské záprahy s naloženými vozmi.

Cesta viedla z Prosieka do Zuberca a ďalej na Oravu. Do Mikuláša vozili hospodárske plodiny a naspať to, čo za kopcami chýbalo, hlavne múku, petrolej alebo cukor. Povozníci chodili v skupinách, aby mohli v najstrmších častiach zapriahnuť viac párov volov alebo koní.

Cesta sa sporadicky využívala ešte pred druhou svetovou vojnou, postupne ju nahradila priechodnejšia cesta Kvačianskou dolinou.

Cestu cez Huty chceli zastaviť

„Cestu Kvačianskou dolinou máme stále v živej pamäti. Moja prvá cesta novým autom viedla práve cez ňu. Keď sme prechádzali, oproti nám šiel nákladiak a my sme museli veľký kus cesty cúvať,“ opísal Ondrej Kuchárik.

„Liptáci dlho požadovali lepšiu kvalitnejšiu cestu na Oravu. Chýbali peniaze, úsek bol náročný pre horský terén, komplikované bolo aj odvodnenie cesty. Peniaze sa hľadali postupne, rovnako tak napredovala aj výstavba horského priechodu. Raz bolo dokonca tak zle, že sa hovorilo o zastavení a zakonzervovaní cesty,“ povedal

Prečítajte si tiež: Na horskom priechode Huty postáva medveď, stopár

Ondrej Kuchárik.

Chceli sprístupniť tri obce s okresným mestom

Cestu medzi Liptovskými Matiašovcami cez priechod Huty do Zuberca dnes spravuje Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja.

„Dôvodom výstavby bolo sprístupnenie liptovských obcí Huty, Malé Borové a Veľké Borové s okresným mestom Liptovský Mikuláš. Tamojší obyvatelia využívali iba lesnú cestu cez Kvačiansku dolinu, ktorá nemala ani len parametre cesty tretej triedy,“ priblížila Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.

Novovybudovaný úsek cesty druhej triedy medzi obcami Huty a Liptovské Matiašovce má v liptovskej časti dĺžku 13,8 kilometra a najvyšší bod dosahuje nadmorskú výšku 1 111 metrov.

Položili protišmykový koberec

Stavbu platil štát a investorom bol Cestný investorský útvar, Banská Bystrica, ktorý ho ako dokončenú odovzdal Okresnej správe ciest, Liptovský Mikuláš. „V rokoch 1996 až 2004 spravovala cestu Slovenská správa ciest, Správa a údržba Liptovský Mikuláš. Delimitáciou cestného majetku štátu na samosprávne kraje je od roku 2004 vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja,“ spresnila majetkové pomery Záteková.

Od výstavby cesty cez horský priechod Huty sa do jej rekonštrukcie výraznejšie neinvestovalo.

„Môžeme aspoň spomenúť výstavbu dvoch oporných múrov v rokoch 2002 a 2003 v hodnote 15 miliónov slovenských korún. Pre zníženie nehodovosti v najproblematickejšom úseku sme v roku 2008 položili protišmykový dvojvrstvový mikrokoberec v dĺžke takmer 700 metrov. Pred šiestimi rokmi sme nechali na troch úsekoch obnoviť povrch cesty v celkovej dĺžke 7,7 kilometra,“ dodala Záteková.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  2. Najužitočnejšia appka
  3. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách
  4. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej
  5. V O2 to s dátami poriadne prehnali
  6. Zužitkovaním biologického odpadu šetríme prírodu aj náklady
  7. Vozidlá Kia ekologickej budúcnosti
  8. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  9. Nasledujúci týždeň budeme cestovať za polovicu
  10. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur
  1. Bratislava dostane o rok nový mestský bulvár
  2. DEXIS SLOVAKIA má nového generálneho riaditeľa
  3. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  4. Stavebná fakulta hostila medzinárodnú konferenciu CSASC
  5. Cestárske kariérne dni 2018 na SvF
  6. Najužitočnejšia appka
  7. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách
  8. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej
  9. Otvorenie akademického roka 2018/2019 na EU v Bratislave
  10. V O2 to s dátami poriadne prehnali
  1. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 23 033
  2. Najužitočnejšia appka 15 451
  3. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 13 369
  4. V O2 to s dátami poriadne prehnali 9 555
  5. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 8 253
  6. Nasledujúci týždeň budeme cestovať za polovicu 6 885
  7. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 5 971
  8. Čerstvosť je o správnom skladovaní. Reportáž zo skladu Kauflandu 5 774
  9. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 5 475
  10. Zmenky a dlhopisy s fixným výnosom 5 – 6,6 % p.a. 2 642

Hlavné správy z MY Liptov

Bagre a skalná pyramída horskej rieke Belá nesvedčia

Rieka Belá je jednou z posledných dravých riek na Slovensku. Vzniká spojením Kôprového a Tichého potoka a preteká Liptovským Hrádkom. Práve tam špatí horskú rieku vysoká pyramída z kameňa.

Lubyovci sa vrátili do Liptovského Hrádku. Symbolicky

Priestranstvo s gotickým hradom, kaštieľom 
a jazierkom je bezpochyby jedným z najmalebnejších zákutí horného Liptova. Od minulého týždňa je 
ešte krajšie.

Piata sezóna bude komplikovaná

Liptovská hokejová liga počas prestávky narástla. Do sezóny 2018/19 vstupuje 18 tímov.

Na kolóny v Palúdzke si treba zvyknúť

Oprava mosta komplikuje dopravu, na mieste vznikajú kolóny, 
s ktorými treba počítať do ukončenia prác.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Trenčín nie je pripravený hrať skupinu Európskej ligy, tvrdí Rybníček

Vypadnutie z Európskej ligy vníma ako dobrý koniec.

Sanitka prišla neskoro, pacient leží vo vážnom stave v nemocnici

Vo februári sa zrušila rýchla lekársku služba v Kysuckom Novom Meste.

V nemocnici zomrela od smädu. Nemala ani sedem rokov

Prípad Niny Chuchelovej rieši už aj Generálna prokuratúra.

Vybrali SME

Už ste čítali?